FILMOTÉKA - február 2019

Vážení diváci,

vo februári si pripomíname 95. výročie narodenia významného slovenského režiséra a scenáristu Stanislava Barabáša (4. 2. 1924 – 1. 8. 1994). Po štúdiách práva (päť semestrov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave) a filmovej réžie (na FAMU v Prahe) nakrúcal v prvej polovici 50. rokov dokumentárne a spravodajské filmy, žurnály a reportáže (na Slovensku pre Československý štátny film a v Čechách – počas základnej vojenskej služby – pre Československé armádne filmové štúdio v Prahe). V rokoch 1954 – 1956 pôsobil ako vedúci Štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave. V druhej polovici dekády požiadal o preradenie do Štúdia hraných filmov, kde najskôr pracoval ako asistent réžie a pomocný režisér. Jeho dlhometrážnym hraným debutom sa stal poviedkový film Pieseň o sivom holubovi (podľa scenára Ivana Bukovčana a Alberta Marenčina; 1961), ktorý zobrazuje absurditu a hrôzy vojny z pohľadu detí. V krátkom slede nasledovali filmy Trio Angelos (1963) o životných osudoch trojice klaunov (otca a jeho dvoch synov), Zvony pre bosých (1965), vypätá existenciálna dráma o strete dvoch partizánov a mladého zajatca, nemeckého vojaka, a Tango pre medveďa (1966), satira na turistický ruch a honbu za devízami, v ktorej sa riaditeľ ZOO pokúša predať na odstrel zahraničnému turistovi chorého medveďa. Po roku 1968 pracoval Barabáš najmä pre televíziu v rôznych mestách v západnom Nemecku (Mníchov, Baden-Baden, Hamburg). Pred dvomi uvádzanými dlhometrážnymi filmami premietneme aj režisérove krátkometrážne filmy.

Vo FILMOTÉKE vo februári reflektujeme aj 90. výročie narodenia významnej českej režisérky Věry Chytilovej (2. 2. 1929 – 12. 3. 2014). Uvedieme výber z jej tvorby z obdobia 60. – 80. rokov. V roku 1963 boli do kín uvedené dva Chytilovej stredometrážne filmy: Pytel blecha jej absolventský film z pražskej FAMU Strop v pásme nazvanom U stropu je pytel blech. Ovoce stromů rajských jíme z konca 60. rokov je podobenstvo, v ktorom Chytilová voľne spracovala biblický príbeh Adama a Evy. Po tomto filme nemohla režisérka v rokoch 1969 – 1976 nakrúcať. Koncom 70. rokov nakrútila film Panelstory aneb Jak se rodí sídliště, v ktorom zobrazila osudy obyvateľov nového pražského sídliska. Venuje sa pritom nielen sociologickému fenoménu, ale aj osobným a partnerským vzťahom postáv. Praha – neklidné srdce Evropy je dokumentárny film z roku 1984, ktorý vznikol ako súčasť zákazky talianskej televíznej stanice RAI na cyklus dokumentárnych portrétov významných európskych miest. V druhej polovici 80. rokov Chytilová režírovala filmy Šašek a královna Kopytem sem, kopytem tam. Vďaka spolupráci s Belgickou kráľovskou cinematékou uvedieme aj unikátny dokumentárny film Chytilová versus Forman z roku 1981. Chytilová sa vydala za svojím bývalým spolužiakom z FAMU Milošom Formanom počas nakrúcania jeho filmu Ragtime a podala o tom filmovú správu. Kostru jej filmu tvorí ich konfrontácia o témach, ako sú tvorba a morálka. Ďakujeme pánovi Pierrovi Droutovi za poskytnutie súhlasu s projekciou filmu a Belgickej kráľovskej cinematéke za zapožičanie zdigitalizovanej verzie filmu.

Vo februári si pripomenieme aj výročia herca Ladislava Mrkvičku (stvárnil Tristana vo filmovej adaptácii rovnomennej novely Dominika Tatarku Panna zázračnica), scenáristu Jana Procházku (autor námetu a spoluscenárista filmu Karla Kachyňu Kočár do Vídně), režiséra Františka Vláčila (uvedieme film Tomáša Hejtmánka Sentiment inšpirovaný stretnutím s režisérom Vláčilom, v ktorom Vláčila stvárnil Jiří Kodet) a režiséra Otara Iosselianiho (Žil spievajúci drozd).

V cykle Všetci prezidentovi muži premietneme dva filmy čilského režiséra Pabla Larraína No Jackie. V prvom rozpráva Larraín príbeh z konca diktatúry generála Augusta Pinocheta, keď bol pracovník reklamnej agentúry René Saavedra poverený vedením kampane proti Pinochetovmu opätovnému zvoleniu v referende. Motívom kampane sa stalo heslo Nie (No) vyjadrujúce postoj k pokračovaniu Pinocheta v prezidentskom úrade. V Jackie Larraín ponúka portrét prvej dámy, manželky prezidenta Johna F. Kennedyho, a pohľad do zákulisia Bieleho domu. Uvedieme aj dva slovenské filmy s prezidentskými motívmi. V Kandidátovi sledujeme pozadie politickej kampane kandidáta na prezidenta. V LokalFilmis-e sme zase svedkami súboja dvoch prezidentských kandidátov – Rytmausa a Pištu Lakatoša. Cyklus uzatvoríme českým filmom režiséra Marka Najbrta Prezident Blaník.

Profesor Rudolf Urc zostavil pásmo TOP filmové žurnály očami Marcely Plítkovej-Jurovskej z cyklu Očami filmových spravodajcov ako poctu režisérke dokumentárnych filmov a tvorkyni spravodajských žurnálov. Podľa profesora Urca „výnimočnosť osobnosti Marcely Plítkovej-Jurovskej je v jej všestrannom rozhľade v oblasti spravodajského a dokumentárneho filmu. Po niekoľko rokov odovzdávala svoje dramaturgické a režisérske skúsenosti generáciám mladých tvorcov v profesionálnom, ale aj amatérskom prostredí“. Filmová historička Eva Filová sa v pásme Kino Čas: Do veľkej a malej politiky z cyklu Kraťasy z archívu: Kino Čas venuje rôznym aspektom témy politiky. Z programu sa dozviete napríklad aj to, ako za socializmu vyzerala predvolebná kampaň a ako pracovali poslanci. V rámci cyklu Double Bill uvedieme vo februári v dvojprograme s podnázvom Horizont apokalypsy filmy Každý týždeň sedem dní Eduarda Grečnera a Konec srpna v hotelu Ozon Jana Schmidta. V cykle Art of Silent Film premietneme film Nanuk, človek primitívny s hudobným sprievodom v podaní hudobníkov Igora Frťalu, Martiny Kachlovej a Paulíny Rónaiovej.

Priatelia, veríme, že si z nášho programu vyberiete. Dovidenia v prítmí kinosály.

 

DOUBLE BILL: HORIZONT APOKALYPSY

Február 2019: Každý týždeň sedem dní, Konec srpna v hotelu Ozon

Vysokoškolskí študenti žijú bezstarostný život plný zábavy, lások i sklamaní. Ich jedinou starosťou je príprava na skúšky. Nič ich však nemôže pripraviť na dôsledky hrozby, ktorá sa nad nimi zlovestne vznáša. Strach, tušenie zániku. Tak ako každý mladý človek, aj oni si hľadajú svoje miesto vo svete. Strach z atómovej apokalypsy ich núti zastaviť sa a zamyslieť... Doposiaľ iracionálny strach zo zániku civilizácie sa zmenil na realitu. Po nukleárnom výbuchu svet ako ho poznáme nadobro zanikol. Kmeň mladých žien putuje spustošenou krajinou. Tieto ženy sú nevzdelané, zdivočené, bez akéhokoľvek morálneho kódexu, ukotvené v bezútešnej post apokalyptickej prítomnosti. Ich jedinou starosťou je prežitie za každú cenu. Aj za cenu straty základnej ľudskosti.

VÝROČIA OSOBNOSTÍ: STANISLAV BARABÁŠ

Február 2019: Zem môže dať viac; Pieseň o sivom holubovi; Trio Angelos; Zvony pre bosých; Hrdinovia práce; Tango pre medveďa

4. februára si pripomíname 95. výročia narodenia režiséra a scenáristu Stanislava Barabáša (4. 2. 1924 – 1. 8. 1994). Barabáš študoval päť semestrov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (v rokoch 1943 – 1946) predtým, než študoval filmovú réžiu na pražskej FAMU (1946 – 1950; absolvoval až v roku 1963). V prvej polovici 50. rokov nakrúcal dokumentárne a spravodajské filmy, žurnály a reportáže (na Slovensku pre Československý štátny film a v Čechách – počas základnej vojenskej služby – pre Československé armádne filmové štúdio v Prahe). V rokoch 1954 – 1956 pôsobil ako vedúci Štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave. V druhej polovici dekády požiadal o preradenie do Štúdia hraných filmov, kde najskôr pracoval ako asistent réžie a pomocný režisér. Jeho dlhometrážnym hraným debutom sa stal poviedkový film Pieseň o sivom holubovi (podľa scenára Ivana Bukovčana a Alberta Marenčina; 1961), ktorý zobrazuje absurditu a hrôzy vojny z pohľadu detí. V krátkom slede nasledovali filmy Trio Angelos (1963) o životných osudoch trojice klaunov (otca a jeho dvoch synov), Zvony pre bosých (1965), vypätá existenciálna dráma o strete dvoch partizánov a mladého zajatca, nemeckého vojaka, a Tango pre medveďa (1966), satira na turistický ruch a honbu za devízami, v ktorej sa riaditeľ ZOO pokúša predať na odstrel zahraničnému turistovi chorého medveďa. V septembri 1968 Barabáš emigroval do Rakúska, krátko žil a pôsobil aj v Kanade (v Kanadskom filmovom ústave) a od roku 1969 žil a pracoval pre televíziu v rôznych západonemeckých mestách (Mníchov, Baden-Baden, Hamburg). Vo FILMOTÉKE uvedieme každú februárovú stredu jeden z jeho dlhometrážnych hraných filmov určených pre kiná, ktoré vznikli v období rokov (1961 – 1966). Pred dvomi z nich uvedieme aj krátkometrážne dokumentárne filmy, ktoré Barabáš režíroval v rokoch 1950 – 1951.

VÝROČIA OSOBNOSTÍ: VĚRA CHYTILOVÁ

Február 2019: U stropu je pytel blech; Ovoce stromů rajských jíme; Panelstory aneb Jak se rodí sídliště; Kalamita; Chytilová versus Forman; Praha – neklidné srdce Evropy; Šašek a královna; Kopytem sem, kopytem tam

Vo februári si pripomenieme tvorbu výnimočnej, nekompromisnej režisérky Věry Chytilovej, ktorá vedela prenikavo zachytiť ústredné problémy svojej doby. Vyberala si pálčivé témy, vyrukovala do boja a nebála sa pichať do „osieho hniezda“. Už svojimi študentskými filmami (v distribúcii uvádzanými v pásme U stropu je pytel blech) potvrdila, rovnako ako jej viacerí spolužiaci, že je už v mladom veku pripravená tvoriť podstatné diela kinematografie. Spolu s ostatnými českými režisérmi jej generácie sa pripojila k prúdu nových vĺn, ktorý sa niesol v 60. rokoch viacerými európskymi kinematografiami. Chytilová, radikálna vo svojich názoroch, sa v tej dobe pridala k režisérom tvoriacich po formálnej stránke radikálne diela. Film Ovoce stromů rajských jíme je toho skvelým príkladom. Na prelome 70. a 80. rokov nakrútila filmy (Panelstory aneb Jak se rodí sídliště, Kalamita), v ktorých je jednotlivec konfrontovaný so šeďou každodennosti. Hoci sa snaží  ozvláštniť si ju, nedarí sa mu to, pretože tá šeď bola v tej dobe naozaj poriadna. Chytilová sa venovala aj tvorbe dokumentárnych filmov. Z tejto oblasti jej diela sme do programu zaradili dva filmy – Chytilová versus Forman a Praha – neklidné srdce Evropy. Na záver mesiaca premietneme filmy ktoré Chytilová vytvorila počas druhej polovice 80. rokov, tesne pred Nežnou revolúciou, s príznačnými témami ako moc a chorobné, sebadeštruktívne vzťahy (Šašek a královna a Kopytem sem, kopytem tam).

Ingmar Bergman: Peklo na zemi

November 2018: Prameň panny, Siedma pečať, Lesné jahody, Persona, Ako v zrkadle, Hostia Večere Pána, Mlčanie

Double Bill: 100. výročie konca I. svetovej vojny

November 2018: Veľká ilúzia, Signum laudis

 

Filmotéka - November 2018

Priatelia archívneho filmu,

tento rok si kinematografické inštitúcie (filmotéky, festivaly, archívy) po celom svete pripomínajú 100. výročie narodenia velikána svetovej kinematografie, švédskeho režiséra Ingmara Bergmana (14. júl 1918 – 30. júl 2007). Hoci Bergman nebol len filmovým režisérom, ale aj divadelným, výrazným spôsobom ovplyvnil svojou tvorbou svetovú kinematografiu. Aj FILMOTÉKA sa pripája k pripomienkam jeho výročia.

55. Výročie Slovenského filmového ústavu

V programe FILMOTÉKY nájdete filmy, na ktorých sa SFÚ podieľal ako koproducent. V septembri to budú filmy Papierové hlavy Dušana Hanáka z roku 1995, Momentky (2008) nedávno zosnulého Petra Krištúfka o Dežovi Ursinym a 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna I. Martina Šulíka (2010). Cyklus bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

Slovenský filmový rok 1968

November 2018: Týždeň vo filme 31/1968; V krajine divov; Sladký čas Kalimagdory; Týždeň vo filme 34/1968; Film o filme 4/1967; Muž, ktorý luže; Týždeň vo filme 38/1968; Niet inej cesty

Double Bill: Mníchovská dohoda

September 2018:  Masaryk; Stratení v Mníchove

25 rokov slovenského filmu

November 2018: 

Obsluhoval jsem anglického krále, Démoni, Veľký rešpekt, Nedodržaný sľub, Legenda o lietajúcom Cypriánovi, 66 sezón, My zdes, Iné svety, Cesta Magdalény Robinsonovej, Mesiac v nás

 

Výročia osobností: Magda Vášáryová

September 2018: Senzi mama; Marketa Lazarová; Vtáčkovia, siroty a blázni; ... a pozdravuji vlaštovky; Postřižiny; Tichá radosť 

Taiwanská sezóna

Z Taiwanu pochádza viacero významných filmárov a dôležitých filmov. V septembri a októbri by sme vám radi predstavili spolu 11 filmov z nich. Výber sa tiahne naprieč dekádami, ako aj žánrami. Prosto, art house i béčka, wuxia, romantika a spoločenská kritika od 60. rokov 20. storočia po nedávno.

Výročia osobností: Vincent Rosinec

Máj 2018: Kým sa skončí táto noc, Zvony pre bosých

Storočnica Jána Kadára

V máji si Filmotéka Kina Lumière pripomenie 100. výročie narodenia Jána Kadára. Tvorbu jediného slovenského režiséra, ktorý je držiteľom Oscara spolu s Elmarom Klosom za film Obchod na korze (1965), budú môcť diváci vidieť počas celého mája. Prehliadka ponúkne celkovo pätnásť filmov a v stredu 2. mája o 20.00 hod. ju otvorí film Čo mi otec naklamal (1975), ktorý Kadár nakrútil v emigrácii a v roku 1976 zaň získal Zlatý glóbus pre najlepší zahraničný film.

Quinzaine des réalisateurs 1969

Máj 1969: Marketa Lazarová, Nejkrásnější věk, Pět holek na krku

Double Bill: Němcov československý máj 1968

Máj 2018: O slavnosti a hostech, Vlk z Královských Vinohrad

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.