Filmotéka - apríl 2019

Vážení diváci,

 

veľkú časť aprílového programu FILMOTÉKY venujeme 90. výročiu narodenia režiséra a scenáristu Petra Solana (25. 4. 1929 – 21. 9. 2013), jedného z najdôležitejších slovenských filmových tvorcov druhej polovice 20. storočia. Solan v rokoch 1949 – 1955 absolvoval štúdium filmovej réžie na pražskej FAMU. Začínal v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave (už v roku 1953). V dejinách slovenskej kinematografie mu prináleží viacero prvenstiev. Kým v roku 1956 režíroval spolu s Františkom Žáčkom prvú domácu filmovú satiru Čert nespí (podľa poviedok Petra Karvaša z rovnomennej knihy satír), jeho prvým samostatným dlhometrážnym filmom bola prvá slovenská filmová detektívka Muž, ktorý sa nevrátil (1959). Medzinárodné uznanie mu priniesol sugestívny dramatický príbeh z prostredia koncentračného tábora Boxer a smrť (1962) so Štefanom Kvietikom v hlavnej úlohe. Solan opakovane spolupracoval so spisovateľom a dramatikom Petrom Karvašom (Prípad Barnabáš Kos  /1964/, Pán si neželal nič /1970/) a scenáristom Tiborom Vichtom (Tvár v okne /1963/, Kým sa skončí táto noc /1965/, Solanova poviedka z filmu Dialóg 20 40 60 /1968/ či neonoirovo ladený krimipríbeh Tušenie /1982/). V časoch normalizácie bol Solan od roku 1972 preradený do Štúdia krátkych filmov, k réžii dlhometrážneho hraného filmu sa vrátil detským filmom A pobežím až na kraj sveta z roku 1979. Jeho posledným filmom bola snímka O sláve a tráve (1984), v ktorej sa dotkol stále aktuálnej témy popularity a márnosti života v sláve. Peter Solan získal v roku 2004 Cenu ministra kultúry SR za mimoriadny tvorivý prínos k rozvoju slovenskej kinematografie a v roku 2013 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie, a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Umrel 21. septembra 2013 v Bratislave. V aprílovom cykle venovanom Petrovi Solanovi bude pred každým dlhometrážnym filmom uvedený aj krátkometrážny film z jeho filmografie a cyklus uzavrie program pozostávajúci z dvoch dokumentárnych filmov o Petrovi Solanovi a Tiborovi Vichtovi. Za zostavenie programu ďakujeme Martinovi Kaňuchovi.

Pripomenieme si aj 75. narodeniny slovenského publicistu a scenáristu Eugena Gindla (nar. 2. 2. 1944). Eugen Gindl sa podieľal na scenári filmu Martina Hollého ml. Právo na minulosť z roku 1989, ktorého príbeh sa vracia do povojnových rokov. Vo filme sa na dramatickom, rýchle sa meniacom spoločenskom pozadí odvíjajú príbehy jeho hlavných hrdinov: bývalého frontového vojaka Grigu, ktorý bojoval v Sovietskej armáde, dôstojníka britského letectva Koubeka, karieristu Cabadaja, mladého novinára Zajaroša a ostatných priateľov z vojnových i mierových čias. Uvedieme aj film Dušana Trančíka Keď hviezdy boli červené, ku ktorému Gindl tiež písal scenár. Film na príbehu váhavého a nesmelého Jožka Brezíka sleduje osudy ľudí – spolutvorcov i obetí morálnej klímy, ktorá sa v Československu udomácnila v päťdesiatych rokoch, aby napriek nádejným vyhliadkam roku 1968 znovu ovládla medziľudské vzťahy. V programe nazvanom Výročia: Eugen Gindl uvedieme trojicu filmov Starina (r. Ladislav Kaboš), Malebná cesta dolu Váhom (r. Ján Fajnor) a Fašiangy v Sebechleboch (r. Ladislav Kaboš) a napokon aj dva televízne filmy – Dominik (r. Ján Fajnor) a Celý svet nad hlavou (r. Stanislav Párnický) o kariére vzpierača ťažkej váhy, ktorý bojuje nielen o športové trofeje, ale aj o suverenitu svojej osobnosti.

Herečka Romy Schneiderová bola v časoch svojej najväčšej slávy (60. – 70. roky) jednou z veľkých hereckých múz filmových tvorcov. V septembri minulého roka sme si pripomínali 80. výročie jej narodenia a v októbri sa do našich kín dostal aj film 3 dni v Quiberone inšpirovaný udalosťami z neskorej fázy jej života. V cykle Pocta: Romy Schneiderová okrem neho premietneme štyri filmy, ktoré Schneiderová nakrútila v rokoch 1975 – 1981 s významnými režisérmi ako Claude Chabrol (Nevinní so špinavými rukami), Claude Sautet (Celkom obyčajný príbeh), Bertrand Tavernier (Smrť v priamom prenose) a Dino Risi (Prízrak lásky). V cykle premietneme aj dokumentárny film Inferno dvojice tvorcov Serge Bromberg a Ruxandra Medreaová. Film sa venuje projektu s názvom Peklo, ktorý v 60. rokoch začal nakrúcať francúzsky režisér Henri-Georges Clouzot so Schneiderovou a so Sergeom Reggianim v hlavných úlohách, no nikdy ho nedokončil pre rôzne komplikácie. Bromberg sa dostal k nakrútenému materiálu (od vdovy po Clouzotovi) a v Inferne sa venuje osudom tohto nerealizovaného filmu.

Profesor Rudolf Urc pripravil v rámci cyklu Očami filmových spravodajcov program s názvom Bratislava na prelome 1944 – 1945. Pokúša sa v ňom zrekonštruovať rozhranie rokov 1944 a 1945 v Bratislave. Ako uvádza, „okolo zúrila vojna, ale Bratislavčania verili, že ich obíde. Až prvé bomby na mesto ich zobudili z letargie. Udalosti vyvrcholili v apríli 1945, keď mesto oslobodila Červená armáda. Mierový život sa vracal len pomaly, zničené životy a ruiny domov ešte dlho pripomínali minulosť“. Filmová historička Eva Filová zostavila program Kino Čas: Na výstavách a veľtrhoch, z ktorého sa dozviete o tom, ako v období socializmu rozkvital zahraničný obchod a ako sa darilo československým výrobkom. V rámci cyklu Double Bill uvedieme v dvojprograme s podnázvom Koniec starých časov filmy Divoká banda Sama Peckinpaha a Noční jazdci Martina Hollého ml.

Vážení diváci, veríme, že si z nášho programu vyberiete. Dovidenia v prítmí kinosály, priatelia.

 

DOUBLE BILL: KONIEC STARÝCH ČASOV (DB)

Apríl 2019: Divoká banda, Noční jazdci

 

Divoký západ tesne pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Neodvratná zmena sveta visí vo vzduchu. Cíti to Pike Bishop, vodca zločineckého gangu i jeho nepriateľ, strážca zákona Deke Thornton. Aj iných rivalov tesne po skončení 1. svetovej vojny od seba delí hranica zákona: pašeráka koní Mareka Orbana a strážcu slovensko-poľskej hranice, vrchného rešpicienta Eda Halvu. V oboch prípadoch tak dochádza k stretu mužov mimo zákona a mužov v službách zákona. Vzájomný rešpekt z nich robí priateľov, zákon nepriateľov. Pre zločincov je najdôležitejší ich posledný kšeft pred odchodom do bezpečia „dôchodku“, zatiaľ čo pre strážcov zákona je jeho ochrana vecou profesionálnej i ľudskej cti. Časy i svet sa menia a na vlastnej koži to pociťujú Pike a Deke, Marek a Edo. Ani jeden z nich by však svoju minulosť nevymenil za nič na svete. Slová Pika Bishopa, „inak by som to ani nechcel,“ by tak mohol vyriecť i Marek Orban.

 

POCTA: ROMY SCHNEIDEROVÁ (PRS)

Apríl 2019: Nevinní so špinavými rukami; Celkom obyčajný príbeh; Smrť v priamom prenose; Prízrak lásky; Inferno; 3 dni v Quiberone

 

 

Počas mesiaca apríl budú vo Filmotéke premietané filmy, v ktorých hrala herečka Romy Schneiderová (23. 9. 1938 – 29. 5. 1982). Na jeseň minulého roka mal v širšej slovenskej distribúcii premiéru film 3 dni v Quiberone, ktorý zachytáva trápiacu sa štyridsaťdvaročnú herečku a my vieme, že už jej vtedy nezostávalo veľa času života. Vo výbere filmov sa nachádzajú štyri filmy z obdobia rokov 1975 – 1981, teda z neskorého obdobia jej hereckej kariéry, čím vzniká spolu so spomínaným novým životopisným filmom širší obraz o tomto období jej života a tvorby. Do programu sme zaradili aj film Inferno, ktorý rekonštruuje nedokončené dielo režiséra Henriho-Georgesa Clouzota zo šesťdesiatych rokov a poskytuje výnimočné svedectvo z dní jeho nakrúcania. Romy Schneiderová by sa v septembri 2018 dožila veku 80 rokov, avšak osud jej nedoprial dlhý život (dožila sa napokon  len 43 rokov). Bola ešte príliš mladá keď zažila celosvetovú slávu s filmom o cisárovnej Sissi. Bola talentovaná a krásna, čakala na ňu kariéra, ktorá z nej spravila jednu z hereckých ikon európskej kinematografie. Spolupracovala s mnohými slávnymi režisérmi svojej doby (Orson Welles, Luchino Visconti, Claude Chabrol, Bertrand Tavernier). Jej role boli pre ňu poslaním, vždy bola pripravená obetovať pre ne všetko. V jej súkromnom živote sa však striedali krátke obdobia šťastia s dlhými obdobiami smútku spojenými s tragickými udalosťami, ktoré sa stali jej blízkym.   

 

Výročia osobností: Peter Solan (VOPS)

Apríl 2019: Trať voľná; Čert nespí; Vianočný dar; Muž, ktorý sa nevrátil; Nemecká; Boxer a smrť; Burza; Tvár v okne; Muž, ktorý klope; Prípad Barnabáš Kos; Nepokradneš; Kým sa skončí táto noc; Balkón plný plienok; Dialóg 20 40 60; Komu dôverovať?; Pán si neželal nič; Prečo chodia poza školu; A pobežím až na kraj sveta; Architekt Dušan Kuzma; Tušenie; Rozhovor o jednom centimetri nádeje; O sláve a tráve; Kým sa skončí tento film; Zlatá šedesátá: Peter Solan

 

 

Peter Solan, projekt filmovej etiky

 

Režisér Peter Solan (1929 – 2013) patrí spolu so Štefanom Uhrom, Martinom Hollým a Stanislavom Barabášom, medzi najvýraznejšie osobnosti povojnovej slovenskej kinematografie. Počas svojej kariéry sa venoval filmovej a televíznej tvorbe, hraným i dokumentárnym projektom. Základným parametrom Solanovho filmu je jeho diskrétna réžia, rozvíjanie nenápadného štýlu napätia a intenzifikácie filmového vypovedania o silách a slabostiach človeka v hraničných situáciách. Nespoliehal sa na efektnosť, kontroverznosť, trendy – len nakrúcal tiché filmy. Príznačným sa stalo jeho solitérstvo, názorová nekompromisnosť, sebakritickosť.

V roku 1949 začal študovať filmovú réžiu na pražskej FAMU. Po nástupe na Kolibu v lete 1953 sa začlenil do prvej „nebezpečnej“ vlny vysokoškolsky vzdelaných filmárov, ktorá doma „narazila“ na provinčné vedenie a umeleckú sterilnosť slovenského filmu. Podobne ako ostatní tvorcovia, musel aj Solan najprv realizovať sériu krátkych dokumentárnych i hraných agitiek (Trať voľná, Muž, ktorý klope) v Štúdiu dokumentárnych filmov, kde sa názorovo overovali možní adepti hraného filmu. Prvý dlhometrážny hraný film, adaptáciu satirických poviedok Petra Karvaša Čert nespí, nakrútil v roku 1956 s režisérom Františkom Žáčkom. Solan sa stal držiteľom niekoľkých, najmä žánrových prvenstiev v dejinách slovenského filmu. V  hranom filme debutoval prvou slovenskou filmovou satirou, ktorú v roku 1964 doplnil absurdnejšie vyladeným Prípadom Barnabáša Kosa. Nakrútil prvú detektívku (Muž, ktorý sa nevrátil, 1959), aj v zahraničí sa presadil prvou psychologickou drámou z prostredia koncentračného tábora Boxer a smrť (1962). Nehovoriac o dlho pripravovanom projekte prvej, výpravnej sci-fi Neznáma planéta (1961), ktorý sa však nakoniec nerealizoval. Koncom 60. rokov sa Solan výrazne angažoval vo vedení Zväzu filmových a televíznych tvorcov (FITES), ale aj filmársky – odvážnym výrazovým spracovaním spoločensko-kritických tém (Sedem svedkov, 1967; Malá anketa, 1969). Aj preto bol od roku 1972, už v čase normalizácie, preradený do Štúdia krátkych filmov (spolu s Jurajom Jakubiskom). K hranému filmu sa nakoniec vrátil detským filmom A pobežím až na kraj sveta (1979) a spomenúť treba aj vo vtedajšej slovenskej filmovej produkcii netypický, neo-noirovo ladený krimipríbeh Tušenie (1982). Vo svojom poslednom hranom filme O sláve a tráve (1984) sa dotkol stále aktuálnej témy popularity a márnosti života v sláve.

Od konca 50. rokov Solan postupne rozvíjal osobitú líniu filmového vypovedania – vlastný mikrožáner filmu ako prípadu. Filmové re-konštrukcie spoločenských prípadov, nezriedka odkazujúce na súdne prostredie (Tvár v okne, Malá anketa), nechcú človeka obviňovať ani odsudzovať. Film ako prípad je predovšetkým istým druhom svedectva. Svedčiť filmom u neho znamenalo problematizovať stav vecí, jednorozmerné videnie skutočnosti (Kým sa skončí táto noc, Dialóg 20 40 60, Pán si neželal nič). Angažovanosť neznamená vybrať si jednu stranu, ale zaujato obhajovať nestrannosť, mnohohlasnosť. Pre Petra Solana sa film stal nástrojom premysleného dokumentovania, rozpoznávania jedinečnosti a nesamozrejmosti ľudského správania, rozhodovania a konania – či už ide o boxera Komínka (Boxer a smrť) alebo matku rozhodujúcu o osude svojho postihnutého dieťaťa (Balkón plný plienok). Viac než na optimistickom „vyznení“, záleží na otvorenosti (rozpornosti) vnímania stavu vecí, na neustálom pýtaní sa na parametre osobnej zodpovednosti.

Martin Kaňuch

Filmotéka - Marec 2019

Vážení diváci,

v marci si pripomenieme 95. výročie narodenia filmového, divadelného a televízneho herca Jozefa Kronera (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998). Kronerova filmografia je početná a rozmanitá, a to napriek tomu, že herectvo nikdy neštudoval. Vo filme debutoval epizódnou úlohou vo veselohre Jána Kadára Katka (1949). V roku 1958 mu režisér Ján Lacko ponúkol hlavnú úlohu vo filme Statočný zlodej, nakrútenom podľa divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Vo filme Jiřího Krejčíka Polnočná omša podľa rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša stvárnil Kroner postavu Valentína Kubiša, otca v malomeštiackej rodine, ktorej členovia pokiaľ priamo nekolaborujú s Nemcami, túžia aspoň prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja, ktorý bojuje proti Nemcom ako partizán. Najväčší úspech priniesla Kronerovi postava Tóna Brtka vo filme Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze ocenenom Oscarom pre najlepší cudzojazyčný film. Film mal svetovú premiéru na 18. medzinárodnom filmovom festivale v Cannes v roku 1965 a predstavitelia hlavných úloh Ida Kamińská a Jozef Kroner za svoje výkony vo filme získali zvláštne čestné uznanie. Kroner hral počas svojej kariéry aj vo viacerých českých filmoch. Do programu sme zaradili filmy Lidé z maringotek Martina Friča a Muž, který stoupl v ceně Jana Moravca a Zdeňka Podskalského st. Vo filme Pán si neželal nič stvárnil Kroner bývalého hotelového detektíva Ctibora, ktorý sa domnieva, že opäť dostal príležitosť zasiahnuť v záujme hosťa i povesti hotela. Zámena čísla izby je však osudná nielen pre vyslúžilého detektíva, ale aj pre hosťa z izby číslo 32. V Kosení Jastrabej lúky Štefana Uhra Kroner vytvoril postavu starého otca a vo filmovej rozprávke Martina Hollého ml. Soľ nad zlato sa predstavil v úlohe šaša. Medzi Kronerove významné úlohy patrila rola Martina Pichandu vo filme Juraja Jakubiska Tisícročná včela z roku 1983. Kroner sa objavoval aj vo filmoch zahraničných režisérov. Napríklad v bulharskom filme Ty, ktorý si na nebesiach stvárnil postavu českého husliara Georga Henrycha, ktorý prichádza do Bulharska založiť husliarsku školu. Jozef Kroner získal za svoje herecké umenie množstvo domácich a zahraničných ocenení. V Ankete 2000 (anketa slovenských filmových novinárov a kritikov) obsadil prvé miesto v kategórii najlepší slovenský herec 20. storočia.

Francúzska herečka Fanny Ardant sa v marci dožíva 70 rokov (nar. 22. 3. 1949). Ardant sa počas svojej kariéry vypracovala na jednu z najžiarivejších hviezd francúzskej kinematografie. Herectvu sa začala venovať po štúdiu politických vied. Medzinárodnú slávu jej zabezpečili dva filmy, ktoré nakrútila v prvej polovici 80. rokov so svojím vtedajším partnerom, režisérom Françoisom Truffautom: Žena od susedov(1981) a Konečne nedeľa! (1983). V týchto filmoch hrala po boku mužských hereckých hviezd Gérarda Dépardieua a Jeana-Louisa Trintignanta. Za úlohy v oboch filmoch bola Fanny Ardant nominovaná na Cézara za najlepší ženský herecký výkon (v oboch prípadoch získala ocenenie napokon Isabelle Adjani – za filmy Posadnutosť Vražedné leto; Ardant získala Cézara napokon v roku 1997 za rolu vo filme Niekto to rád dievčatá). Taliansky režisér Paolo Sorrentino vzdal poctu Fanny Ardant vo svojom filme Veľká nádhera, kde sa herečka objaví len v drobnej cameo úlohe, hrajúc samu seba. Pri nočnej prechádzke Rímom ju stretne protagonista filmu Jep. Tento moment pripomenie scénu z filmu Rím, v ktorej vzdal Federico Fellini podobnú poctu talianskej herečke Anne Magnani.

V marci si pripomenieme aj ďalšie výročia významných osobností kinematografie. Kameraman Jozef Ort-Šnep sa dožíva 80 rokov (nar. 8. 3. 1939). Ort-Šnep bol (okrem iného) kameramanom filmu Dušana Hanáka Ja milujem, ty miluješ(1980). Francúzsky režisérLuc Besson, tvorca filmu Brutálna Nikita (1990), sa v marci dožíva 60 rokov (nar. 18. 3. 1959). Projekciou filmu Správca skanzenu si pripomenieme 75. výročie narodenia herca Pavla Mikulíka (2. 3. 1944 – 27. 11. 2007), ktorý tu stvárnil titulnú postavu správcu skanzenu Harmatu. Filmová historička Eva Filová zostavila dve pásma krátkometrážnych filmov – Výročia: Jaroslav Pogran Výročia: Dagmar Bučanová pri príležitosti 90. narodenín uvedených tvorcov (Jaroslav Pogran – nar. 10. 3. 1929, Dagmar Bučanová – nar. 15. 3. 1929). Napokon vo FILMOTÉKE reflektujeme aj 80. narodeniny nemeckého režiséra a scenáristu Volkera Schlöndorffa. Premietneme režisérsky zostrih jeho oscarového filmu Plechový bubienok z roku 1979.

Profesor Rudolf Urc do programu Osobnosti literatúry 40. a 50. rokov vybral filmové týždenníky, v ktorých sa objavili portréty významných slovenských literárnych osobností. V jeho výbere sa objavia šoty o Jankovi Alexym, Ivanovi Kraskovi, Ivanovi Stodolovi, Tidovi J. Gašparovi, Máši Haľamovej a Ladislavovi Mňačkovi. Filmová historička Eva Filová zostavila v rámci cyklu Kraťasy z archívu: Kino čas program s podtitulom Za cudzincami. Dozviete sa z neho, ako sa žilo zahraničným študentom v socialistickom Československu, ale aj o zahraničnej politike, internacionalizme a rozvojovej pomoci krajinám tretieho sveta. V rámci cyklu Double Bill uvedieme v programe s podnázvom Ženy v dome, filmy Šepoty a výkriky Ingmara Bergmana a novinku Yorgosa Lanthimosa Favoritka

Na záver by sme vám chceli dať do pozornosti aj 26. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov FEBIOFEST (20. – 26. marec), ktorý vo svojom programe reflektuje v niektorých sekciách aj dejiny kinematografie.

Dovidenia v prítmí kinosály. 

DOUBLE BILL: ŽENY V DOME

Marec 2019: Šepoty a výkriky, Favoritka

Existenčná dráma Ingmara Bergmana Šepoty a výkriky sa odohráva v jednom dome. Sestry Maria a Karin sa starajú o smrteľne chorú sestru Agnes. Agnes trpí ukrutnými bolesťami, no nie je v dome jedinou trpiacou. Maria i Karin sú sužované potlačovanými bolesťami z minulosti, ktorým dá voľný priebeh smrť a „zmŕtvychvstanie“ Agnes. Tragikomická FavoritkaYorgosa Lanthimosa sleduje tiež tri ženy v uzavretom priestore – na kráľovskom dvore. Kráľovná Anna je sužovaná chorobami, jej pravá ruka, dôverníčka a milenka Sarah ju drží pod kontrolou. Na dvor prichádza mladá Abigail, ktorej cieľom je získať späť svoj šľachtický titul, moc a postavenie. Oba dobové kostýmové filmy majú spoločnú farebnú škálu (čierna – biela – červená) a oba sú vo svojom jadre ľudskou tragédiou. 

VÝROČIA OSOBNOSTÍ: JOZEF KRONER

Marec 2019: Herec Jozef Króner; Statočný zlodej; Polnočná omša; Obchod na korze; Lidé z maringotek; Muž, který stoupl v ceně; Pán si neželal nič; Kosenie Jastrabej lúky; Soľ nad zlato; Tisícročná včela; Ty, ktorý si na nebesiach

20. marca si pripomíname 95. výročie narodenia herca Jozefa Kronera (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998). Filmový, divadelný a televízny herec pochádzal z početnej hereckej rodiny. Nikdy herectvo neštudoval a svoju kariéru začínal účinkovaním v ochotníckych súboroch, odkiaľ v roku 1948 odišiel na profesionálnu scénu v Martine. V rokoch 1956 – 1984 bol členom činohry Slovenského národného divadla. Počas svojho dlhoročného pôsobenia v divadle, televízii, rozhlase a vo filme vytvoril množstvo nezabudnuteľných postáv. Už od svojich hereckých začiatkov sa dokázal uplatniť v rôznych žánroch.

Debutoval epizódnou úlohou vo filme režiséra Jána Kadára Katka (1949). Vďaka svojmu talentu, jedinečnému vzhľadu a pôsobivému hlasu hrával už od začiatku svojej filmovej kariéry často vekovo oveľa staršie postavy vo filmoch ako Pole neorané (r. Vladimír Bahna, 1953), Drevená dedina (r. Andrej Lettrich, 1954), Štvorylka (r. Jozef Medveď, Karol Krška, 1955), Posledná bosorka Zemianska česť (obidva r. Vladimír Bahna, 1957). V roku 1958 mu režisér Ján Lacko ponúkol hlavnú úlohu vo filme Statočný zlodej, nakrútenom podľa divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra. Vo filme Jiřího Krejčíka Polnočná omša podľa rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša stvárnil Kroner postavu Valentína Kubiša, otca v malomeštiackej rodine, ktorej členovia pokiaľ priamo nekolaborujú s Nemcami, túžia aspoň prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja, ktorý bojuje proti Nemcom ako partizán. Najväčší úspech priniesla Kronerovi postava Tóna Brtka vo filme Jána Kadára a Elmara Klosa Obchod na korze ocenenom Oscarom pre najlepší cudzojazyčný film. Film mal svetovú premiéru na 18. medzinárodnom filmovom festivale v Cannes v roku 1965 a predstavitelia hlavných úloh Ida Kamińská a Jozef Kroner za svoje výkony vo filme získali zvláštne čestné uznanie. Kroner hral počas svojej kariéry aj vo viacerých českých filmoch. Do programu sme zaradili filmy Lidé z maringotek Martina Friča a Muž, který stoupl v ceně Jana Moravca a Zdeňka Podskalského st. Vo filme Pán si neželal nič stvárnil Kroner bývalého hotelového detektíva Ctibora, ktorý sa domnieva, že opäť dostal príležitosť zasiahnuť v záujme hosťa i povesti hotela. Zámena čísla izby je však osudná nielen pre vyslúžilého detektíva, ale aj pre hosťa z izby číslo 32. V Kosení Jastrabej lúky Štefana Uhra Kroner vytvoril postavu starého otca a vo filmovej rozprávke Martina Hollého ml. Soľ nad zlato sa predstavil v úlohe šaša. Medzi Kronerove významné úlohy patrila rola Martina Pichandu vo filme Juraja Jakubiska Tisícročná včela z roku 1983. Kroner sa objavoval aj vo filmoch zahraničných režisérov. Napríklad v bulharskom filme Ty, ktorý si na nebesiach stvárnil postavu českého husliara Georga Henrycha, ktorý prichádza do Bulharska založiť husliarsku školu. Jozef Kroner získal za svoje herecké umenie množstvo domácich a zahraničných ocenení. V Ankete 2000 (anketa slovenských filmových novinárov a kritikov) obsadil prvé miesto v kategórii najlepší slovenský herec 20. storočia.

FILMOTÉKA - február 2019

Vážení diváci,

vo februári si pripomíname 95. výročie narodenia významného slovenského režiséra a scenáristu Stanislava Barabáša (4. 2. 1924 – 1. 8. 1994). Po štúdiách práva (päť semestrov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave) a filmovej réžie (na FAMU v Prahe) nakrúcal v prvej polovici 50. rokov dokumentárne a spravodajské filmy, žurnály a reportáže (na Slovensku pre Československý štátny film a v Čechách – počas základnej vojenskej služby – pre Československé armádne filmové štúdio v Prahe). V rokoch 1954 – 1956 pôsobil ako vedúci Štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave. V druhej polovici dekády požiadal o preradenie do Štúdia hraných filmov, kde najskôr pracoval ako asistent réžie a pomocný režisér. Jeho dlhometrážnym hraným debutom sa stal poviedkový film Pieseň o sivom holubovi (podľa scenára Ivana Bukovčana a Alberta Marenčina; 1961), ktorý zobrazuje absurditu a hrôzy vojny z pohľadu detí. V krátkom slede nasledovali filmy Trio Angelos (1963) o životných osudoch trojice klaunov (otca a jeho dvoch synov), Zvony pre bosých (1965), vypätá existenciálna dráma o strete dvoch partizánov a mladého zajatca, nemeckého vojaka, a Tango pre medveďa (1966), satira na turistický ruch a honbu za devízami, v ktorej sa riaditeľ ZOO pokúša predať na odstrel zahraničnému turistovi chorého medveďa. Po roku 1968 pracoval Barabáš najmä pre televíziu v rôznych mestách v západnom Nemecku (Mníchov, Baden-Baden, Hamburg). Pred dvomi uvádzanými dlhometrážnymi filmami premietneme aj režisérove krátkometrážne filmy.

Vo FILMOTÉKE vo februári reflektujeme aj 90. výročie narodenia významnej českej režisérky Věry Chytilovej (2. 2. 1929 – 12. 3. 2014). Uvedieme výber z jej tvorby z obdobia 60. – 80. rokov. V roku 1963 boli do kín uvedené dva Chytilovej stredometrážne filmy: Pytel blecha jej absolventský film z pražskej FAMU Strop v pásme nazvanom U stropu je pytel blech. Ovoce stromů rajských jíme z konca 60. rokov je podobenstvo, v ktorom Chytilová voľne spracovala biblický príbeh Adama a Evy. Po tomto filme nemohla režisérka v rokoch 1969 – 1976 nakrúcať. Koncom 70. rokov nakrútila film Panelstory aneb Jak se rodí sídliště, v ktorom zobrazila osudy obyvateľov nového pražského sídliska. Venuje sa pritom nielen sociologickému fenoménu, ale aj osobným a partnerským vzťahom postáv. Praha – neklidné srdce Evropy je dokumentárny film z roku 1984, ktorý vznikol ako súčasť zákazky talianskej televíznej stanice RAI na cyklus dokumentárnych portrétov významných európskych miest. V druhej polovici 80. rokov Chytilová režírovala filmy Šašek a královna Kopytem sem, kopytem tam. Vďaka spolupráci s Belgickou kráľovskou cinematékou uvedieme aj unikátny dokumentárny film Chytilová versus Forman z roku 1981. Chytilová sa vydala za svojím bývalým spolužiakom z FAMU Milošom Formanom počas nakrúcania jeho filmu Ragtime a podala o tom filmovú správu. Kostru jej filmu tvorí ich konfrontácia o témach, ako sú tvorba a morálka. Ďakujeme pánovi Pierrovi Droutovi za poskytnutie súhlasu s projekciou filmu a Belgickej kráľovskej cinematéke za zapožičanie zdigitalizovanej verzie filmu.

Vo februári si pripomenieme aj výročia herca Ladislava Mrkvičku (stvárnil Tristana vo filmovej adaptácii rovnomennej novely Dominika Tatarku Panna zázračnica), scenáristu Jana Procházku (autor námetu a spoluscenárista filmu Karla Kachyňu Kočár do Vídně), režiséra Františka Vláčila (uvedieme film Tomáša Hejtmánka Sentiment inšpirovaný stretnutím s režisérom Vláčilom, v ktorom Vláčila stvárnil Jiří Kodet) a režiséra Otara Iosselianiho (Žil spievajúci drozd).

V cykle Všetci prezidentovi muži premietneme dva filmy čilského režiséra Pabla Larraína No Jackie. V prvom rozpráva Larraín príbeh z konca diktatúry generála Augusta Pinocheta, keď bol pracovník reklamnej agentúry René Saavedra poverený vedením kampane proti Pinochetovmu opätovnému zvoleniu v referende. Motívom kampane sa stalo heslo Nie (No) vyjadrujúce postoj k pokračovaniu Pinocheta v prezidentskom úrade. V Jackie Larraín ponúka portrét prvej dámy, manželky prezidenta Johna F. Kennedyho, a pohľad do zákulisia Bieleho domu. Uvedieme aj dva slovenské filmy s prezidentskými motívmi. V Kandidátovi sledujeme pozadie politickej kampane kandidáta na prezidenta. V LokalFilmis-e sme zase svedkami súboja dvoch prezidentských kandidátov – Rytmausa a Pištu Lakatoša. Cyklus uzatvoríme českým filmom režiséra Marka Najbrta Prezident Blaník.

Profesor Rudolf Urc zostavil pásmo TOP filmové žurnály očami Marcely Plítkovej-Jurovskej z cyklu Očami filmových spravodajcov ako poctu režisérke dokumentárnych filmov a tvorkyni spravodajských žurnálov. Podľa profesora Urca „výnimočnosť osobnosti Marcely Plítkovej-Jurovskej je v jej všestrannom rozhľade v oblasti spravodajského a dokumentárneho filmu. Po niekoľko rokov odovzdávala svoje dramaturgické a režisérske skúsenosti generáciám mladých tvorcov v profesionálnom, ale aj amatérskom prostredí“. Filmová historička Eva Filová sa v pásme Kino Čas: Do veľkej a malej politiky z cyklu Kraťasy z archívu: Kino Čas venuje rôznym aspektom témy politiky. Z programu sa dozviete napríklad aj to, ako za socializmu vyzerala predvolebná kampaň a ako pracovali poslanci. V rámci cyklu Double Bill uvedieme vo februári v dvojprograme s podnázvom Horizont apokalypsy filmy Každý týždeň sedem dní Eduarda Grečnera a Konec srpna v hotelu Ozon Jana Schmidta. V cykle Art of Silent Film premietneme film Nanuk, človek primitívny s hudobným sprievodom v podaní hudobníkov Igora Frťalu, Martiny Kachlovej a Paulíny Rónaiovej.

Priatelia, veríme, že si z nášho programu vyberiete. Dovidenia v prítmí kinosály.

 

DOUBLE BILL: HORIZONT APOKALYPSY

Február 2019: Každý týždeň sedem dní, Konec srpna v hotelu Ozon

Vysokoškolskí študenti žijú bezstarostný život plný zábavy, lások i sklamaní. Ich jedinou starosťou je príprava na skúšky. Nič ich však nemôže pripraviť na dôsledky hrozby, ktorá sa nad nimi zlovestne vznáša. Strach, tušenie zániku. Tak ako každý mladý človek, aj oni si hľadajú svoje miesto vo svete. Strach z atómovej apokalypsy ich núti zastaviť sa a zamyslieť... Doposiaľ iracionálny strach zo zániku civilizácie sa zmenil na realitu. Po nukleárnom výbuchu svet ako ho poznáme nadobro zanikol. Kmeň mladých žien putuje spustošenou krajinou. Tieto ženy sú nevzdelané, zdivočené, bez akéhokoľvek morálneho kódexu, ukotvené v bezútešnej post apokalyptickej prítomnosti. Ich jedinou starosťou je prežitie za každú cenu. Aj za cenu straty základnej ľudskosti.

VÝROČIA OSOBNOSTÍ: STANISLAV BARABÁŠ

Február 2019: Zem môže dať viac; Pieseň o sivom holubovi; Trio Angelos; Zvony pre bosých; Hrdinovia práce; Tango pre medveďa

4. februára si pripomíname 95. výročia narodenia režiséra a scenáristu Stanislava Barabáša (4. 2. 1924 – 1. 8. 1994). Barabáš študoval päť semestrov na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (v rokoch 1943 – 1946) predtým, než študoval filmovú réžiu na pražskej FAMU (1946 – 1950; absolvoval až v roku 1963). V prvej polovici 50. rokov nakrúcal dokumentárne a spravodajské filmy, žurnály a reportáže (na Slovensku pre Československý štátny film a v Čechách – počas základnej vojenskej služby – pre Československé armádne filmové štúdio v Prahe). V rokoch 1954 – 1956 pôsobil ako vedúci Štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave. V druhej polovici dekády požiadal o preradenie do Štúdia hraných filmov, kde najskôr pracoval ako asistent réžie a pomocný režisér. Jeho dlhometrážnym hraným debutom sa stal poviedkový film Pieseň o sivom holubovi (podľa scenára Ivana Bukovčana a Alberta Marenčina; 1961), ktorý zobrazuje absurditu a hrôzy vojny z pohľadu detí. V krátkom slede nasledovali filmy Trio Angelos (1963) o životných osudoch trojice klaunov (otca a jeho dvoch synov), Zvony pre bosých (1965), vypätá existenciálna dráma o strete dvoch partizánov a mladého zajatca, nemeckého vojaka, a Tango pre medveďa (1966), satira na turistický ruch a honbu za devízami, v ktorej sa riaditeľ ZOO pokúša predať na odstrel zahraničnému turistovi chorého medveďa. V septembri 1968 Barabáš emigroval do Rakúska, krátko žil a pôsobil aj v Kanade (v Kanadskom filmovom ústave) a od roku 1969 žil a pracoval pre televíziu v rôznych západonemeckých mestách (Mníchov, Baden-Baden, Hamburg). Vo FILMOTÉKE uvedieme každú februárovú stredu jeden z jeho dlhometrážnych hraných filmov určených pre kiná, ktoré vznikli v období rokov (1961 – 1966). Pred dvomi z nich uvedieme aj krátkometrážne dokumentárne filmy, ktoré Barabáš režíroval v rokoch 1950 – 1951.

VÝROČIA OSOBNOSTÍ: VĚRA CHYTILOVÁ

Február 2019: U stropu je pytel blech; Ovoce stromů rajských jíme; Panelstory aneb Jak se rodí sídliště; Kalamita; Chytilová versus Forman; Praha – neklidné srdce Evropy; Šašek a královna; Kopytem sem, kopytem tam

Vo februári si pripomenieme tvorbu výnimočnej, nekompromisnej režisérky Věry Chytilovej, ktorá vedela prenikavo zachytiť ústredné problémy svojej doby. Vyberala si pálčivé témy, vyrukovala do boja a nebála sa pichať do „osieho hniezda“. Už svojimi študentskými filmami (v distribúcii uvádzanými v pásme U stropu je pytel blech) potvrdila, rovnako ako jej viacerí spolužiaci, že je už v mladom veku pripravená tvoriť podstatné diela kinematografie. Spolu s ostatnými českými režisérmi jej generácie sa pripojila k prúdu nových vĺn, ktorý sa niesol v 60. rokoch viacerými európskymi kinematografiami. Chytilová, radikálna vo svojich názoroch, sa v tej dobe pridala k režisérom tvoriacich po formálnej stránke radikálne diela. Film Ovoce stromů rajských jíme je toho skvelým príkladom. Na prelome 70. a 80. rokov nakrútila filmy (Panelstory aneb Jak se rodí sídliště, Kalamita), v ktorých je jednotlivec konfrontovaný so šeďou každodennosti. Hoci sa snaží  ozvláštniť si ju, nedarí sa mu to, pretože tá šeď bola v tej dobe naozaj poriadna. Chytilová sa venovala aj tvorbe dokumentárnych filmov. Z tejto oblasti jej diela sme do programu zaradili dva filmy – Chytilová versus Forman a Praha – neklidné srdce Evropy. Na záver mesiaca premietneme filmy ktoré Chytilová vytvorila počas druhej polovice 80. rokov, tesne pred Nežnou revolúciou, s príznačnými témami ako moc a chorobné, sebadeštruktívne vzťahy (Šašek a královna a Kopytem sem, kopytem tam).

Ingmar Bergman: Peklo na zemi

November 2018: Prameň panny, Siedma pečať, Lesné jahody, Persona, Ako v zrkadle, Hostia Večere Pána, Mlčanie

Double Bill: 100. výročie konca I. svetovej vojny

November 2018: Veľká ilúzia, Signum laudis

 

Filmotéka - November 2018

Priatelia archívneho filmu,

tento rok si kinematografické inštitúcie (filmotéky, festivaly, archívy) po celom svete pripomínajú 100. výročie narodenia velikána svetovej kinematografie, švédskeho režiséra Ingmara Bergmana (14. júl 1918 – 30. júl 2007). Hoci Bergman nebol len filmovým režisérom, ale aj divadelným, výrazným spôsobom ovplyvnil svojou tvorbou svetovú kinematografiu. Aj FILMOTÉKA sa pripája k pripomienkam jeho výročia.

55. Výročie Slovenského filmového ústavu

V programe FILMOTÉKY nájdete filmy, na ktorých sa SFÚ podieľal ako koproducent. V septembri to budú filmy Papierové hlavy Dušana Hanáka z roku 1995, Momentky (2008) nedávno zosnulého Petra Krištúfka o Dežovi Ursinym a 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna I. Martina Šulíka (2010). Cyklus bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.

Slovenský filmový rok 1968

November 2018: Týždeň vo filme 31/1968; V krajine divov; Sladký čas Kalimagdory; Týždeň vo filme 34/1968; Film o filme 4/1967; Muž, ktorý luže; Týždeň vo filme 38/1968; Niet inej cesty

Double Bill: Mníchovská dohoda

September 2018:  Masaryk; Stratení v Mníchove

25 rokov slovenského filmu

November 2018: 

Obsluhoval jsem anglického krále, Démoni, Veľký rešpekt, Nedodržaný sľub, Legenda o lietajúcom Cypriánovi, 66 sezón, My zdes, Iné svety, Cesta Magdalény Robinsonovej, Mesiac v nás

 

Výročia osobností: Magda Vášáryová

September 2018: Senzi mama; Marketa Lazarová; Vtáčkovia, siroty a blázni; ... a pozdravuji vlaštovky; Postřižiny; Tichá radosť 

Taiwanská sezóna

Z Taiwanu pochádza viacero významných filmárov a dôležitých filmov. V septembri a októbri by sme vám radi predstavili spolu 11 filmov z nich. Výber sa tiahne naprieč dekádami, ako aj žánrami. Prosto, art house i béčka, wuxia, romantika a spoločenská kritika od 60. rokov 20. storočia po nedávno.

Výročia osobností: Vincent Rosinec

Máj 2018: Kým sa skončí táto noc, Zvony pre bosých

Storočnica Jána Kadára

V máji si Filmotéka Kina Lumière pripomenie 100. výročie narodenia Jána Kadára. Tvorbu jediného slovenského režiséra, ktorý je držiteľom Oscara spolu s Elmarom Klosom za film Obchod na korze (1965), budú môcť diváci vidieť počas celého mája. Prehliadka ponúkne celkovo pätnásť filmov a v stredu 2. mája o 20.00 hod. ju otvorí film Čo mi otec naklamal (1975), ktorý Kadár nakrútil v emigrácii a v roku 1976 zaň získal Zlatý glóbus pre najlepší zahraničný film.

Quinzaine des réalisateurs 1969

Máj 1969: Marketa Lazarová, Nejkrásnější věk, Pět holek na krku

Double Bill: Němcov československý máj 1968

Máj 2018: O slavnosti a hostech, Vlk z Královských Vinohrad

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.