Filmotéka v januári 2019

Vážení diváci,

dovoľte nám popriať vám touto cestou šťastný nový rok, veľa šťastia, zdravia, úspechov a najmä čo najviac filmových zážitkov!

Ešte 10. novembra minulého roku umrel slovenský herec, pesničkár a spisovateľ Marián Geišberg. V roku 1985 sa predstavil v úlohe Jakuba vo filme režiséra Stanislava Párnického Kára plná bolesti. Film rozpráva príbeh dvoch priateľov žijúcich na okraji spoločnosti, ktorí aj pri ťažkom živote na slovenskej dedine počas druhej svetovej vojny snívajú o krajine plnej tepla, pokoja a hojnosti, kde by neexistovala vojna ani utrpenie.

V januári si pripomenieme 35. výročie úmrtia herečky Hany Slivkovej (21. 8. 1923 – 3. 1. 1984). Vo filme Obchod na korze Jána Kadára a Elmara Klosa stvárnila postavu Evelyny, manželky protagonistu filmu – Tóna Brtka (v podaní Jozefa Kronera). Slivková predstavuje chamtivú a ctižiadostivú ženu, ktorá vyčíta svojmu manželovi pasivitu a nezáujem o členstvo v HSĽS, vďaka ktorému by získal majetok a iné výhody.

V januári uplynie 95 rokov od narodenia dvoch významných režisérov bývalého východného bloku: Sergeja Paradžanova (9. 1. 1924 – 20. 7. 1990)a Tengiza Abuladzeho (31. 1. 1924 – 6. 3. 1994). Od oboch sme do programu FILMOTÉKY zaradili po tri filmy.Gruzínsky režisérTengiz Abuladze absolvoval štúdium réžie na moskovskej filmovej školeVGIK v roku 1953. K jeho najvýznamnejším dielam patria filmy Prosba, Strom prianí a Pokánie (za posledný menovaný film získal Veľkú cenu poroty na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes). Ako uvádza Miro Ulman v Sprievodcovi klubovým filmom, pre Abuladzeho tvorbu je „charakteristická precízna výtvarná štylizácia jednotlivých scén a poetické ladenie“ (3. doplnené a aktualizované vydanie, Bratislava 2008, s. 381). Sergej Paradžanov absolvoval VGIK o rok skôr než Abuladze – v roku 1952. Počas svojej kariéry pôsobil v ukrajinskom, v gruzínskom aj v arménskom filme. Vo FILMOTÉKE budete mať možnosť vidieť jeho filmy Tiene zabudnutých predkov, Farba granátového jablka a Legenda o suramskej pevnosti. Podľa Petra Gavaliera ide v prípade Paradžanovovho vari najznámejšieho filmu Farba granátového jablka o „výsostne poetické dielo jedného z najvýtvarnejších režisérov v dejinách kinematografie“, ktoré je „utkané z metaforických predmetov, keď predmety, existujúce samy osebe vo svojich autentických významoch, majú ešte i iný, skrytý zmysel, odhaľovaný nadväznosťou a opakovaním ,vizuálnych slôh‘“ (pozri: Sprievodca klubovým filmom, 3. doplnené a aktualizované vydanie, Bratislava 2008, s. 60).

Do programu sme zaradili aj štyri filmy Josepha Loseyho pri príležitostí 110. výročia jeho narodenia (14. 1. 1909 – 22. 6. 1984). Budete mať možnosť vidieť filmy Betónová džungľa, Nehoda, Posol a Nora. Pripomenieme si aj 90. výročie narodenia Sergia Leoneho (3. 1. 1929 – 30. 4. 1989), režiséra, ktorý stál na počiatku aj na konci svojskej európskej odrody westernového  žánru – tzv. spaghetti westernu. Vo FILMOTÉKE uvedieme filmy, ktoré v istom zmysle rámcujú zlaté obdobie tohto subžánru – Za hrsť dolárov z roku 1964 a Moje meno je Nikto z roku 1973 (druhý menovaný film vychádza z Leoneho idey a hoci je ako režisér oficiálne uvádzaný Tonino Valerii – jeden z najvernejších Leoneho žiakov – Leone sám režíroval niektoré scény a film aj produkoval).

V mesiacoch január – február sa vo FILMOTÉKE budete stretávať s cyklom Všetci prezidentovi muži. (Od marca potom u nás bude platiť filmové moratórium.) Reagujeme tak na blížiace sa prezidentské voľby, ktoré sa budú konať na jar 2019. Rôzne aspekty výkonu funkcie prezidenta v rôznych krajinách, osudy fiktívnych či životy konkrétnych prezidentov alebo prezidentských kandidátov, prípadne aj prvých dám, sú pre filmárov vďačnými témami. Priamo téme prezidentských volieb, konkrétne súboju dvoch hlavných kandidátov na post prezidenta Spojených štátov amerických sa venuje film Ten najlepší Franklina J. Schaffnera. Šakal Freda Zinnemanna zase otvára motív plánovaného atentátu na francúzskeho prezidenta, generála Charlesa de Gaulla. Alan J. Pakula sa vo filme Všetci prezidentovi muži, podľa ktorého sme pomenovali náš cyklus, venuje afére Watergate (1972 – 1974). Do programu sme zaradili aj filmy J.F.K. Olivera Stona a Občan Havel Pavla Kouteckého a Miroslava Janka.

Profesor Rudolf Urc sa v programe s názvom Mládež, tá držiteľka rána... z cyklu Očami filmových spravodajcov venuje téme mládeže. „Po vzniku Československého zväzu mládeže sa väčšina mladých ľudí spontánne prihlásila k socialistickým myšlienkam, ktoré vtedy ešte zneli sympaticky a lákavo. Mladí zväzáci s nadšením, spontánne a dobrovoľne, len za symbolickú odmenu, odpracovali tisícky brigádnických hodín na stavbách Trate družby, Trate mládeže, Priehrady mládeže, Dediny mládeže, pri rôznych súťažiach tvorivosti mládeže, pri záchrane ľudí a majetku počas povodní v Kolárove atď. Nasledovali roky ťažkých skúšok, ktorým boli stavitelia trate mládeže vystavení: pôvodné nadšenie dostávalo trhliny, po ilúziách nasledovalo sklamanie,“ hovorí profesor Urc. Filmová historička Eva Filová zase v rámci cyklu Kraťasy z archívu: Kino Čas pripravila program s podnázvom Na bielej stope venovaný zimným športom, práci aj rekreácii. Tematicky naň voľne nadväzujú aj tri filmy uvádzané pod hlavičkou Zasnežené filmy – detský film Hodina modrých slonov Radima Cvrčka a Zdeňka Rozkopala, Čertova stena Václava Wassermana a Sagarmatha Jána Piroha. V cykle Double Bill s podnázvom Rozorvaní umelci uvedieme filmy Kristove roky Juraja Jakubiska z roku 1967 a Malé životné etudy Boba Rafelsona z roku 1970. Protagonisti oboch filmov sa ocitajú vo svojich životoch na križovatkách a musia sa rozhodovať, akým smerom sa chcú ďalej uberať. Nároky na oboch kladie ich okolie – partnerky, rodinní príslušníci, no v neposlednom rade sú obaja zmietaní aj vnútorným nepokojom, nerozhodnosťou, neukotvenosťou.

Priatelia, veríme, že si z nášho programu vyberiete. Dovidenia v prítmí kinosály.

Double Bill: Rozorvaní umelci (DB)

Január 2019: Kristove roky, Malé životné etudy

Postavy Juraj (Kristove roky) a Robert (Malé životné etudy) sú vo svojom živote tak trochu zaháľači. Vedú boj proti spoločenským normám, proti nalinkovaniu pracovného a vzťahového života. Nechcú prijať svoje dané postavenie v spoločnosti, nechcú niesť zodpovednosť za seba samých. Sú umelcami, ktorí nechcú prijať pravidlá spoločnosti, ani tej z umeleckého okruhu. Nechcú niesť zodpovednosť ani za druhých. Podľa toho vyzerajú aj ich vzťahy. Ich rodinná história je v znamení nevypovedaného, žijú v konfrontácii s rodinnými príslušníkmi. Ide o mužských konkurentov, za ktorými stojí úspech, či už ide o otca alebo o brata. K ženám, milenkám, sa nechcú viazať, skôr s nimi nažívajú, alebo lepšie povedané prežívajú. Ani za ne nechcú niesť zodpovednosť. Ich tradičný krycí manéver – cynizmus – však môže dostať vážne trhliny. Zažijú tieto postavy svoju životnú katarziu? A diváci s nimi? To sa dozviete, ak prídete na premietanie januárového Double Billu.

VŠETCI PREZIDENTOVI MUŽI (VPM)

Január 2019: Ten najlepší, Šakal, Všetci prezidentovi muži, J. F. K., Občan Havel

Na jar roku 2019 sa budú na Slovensku konať prezidentské voľby. Zodpovedný slovenský elektorát si na obdobie ďalších piatich rokov zvolí novú hlavu štátu. Pri tejto príležitosti sme vo FILMOTÉKE, predtým než bude nastolené predvolebné moratórium, pripravili cyklus venovaný prezidentom. Najvyššia štátna funkcia býva často sprevádzaná životu nebezpečnými kampaňami, vyhrotenými predvolebnými súbojmi, mocenskými manipuláciami na najvyšších úrovniach, neúspešnými ale aj úspešnými pokusmi o atentát, celospoločenskými aférami či súkromnými aférkami. Život v tejto funkcii má svoje svetlé i temné stránky. Práve preto venujeme tento cyklus všetkým skutočným i fiktívnym prezidentom, všetkým prezidentovým mužom i ženám, všetkým ich priateľom i úhlavným nepriateľom.

VÝROČIA OSOBNOSTÍ: TENGIZ ABULADZE & SERGEJ PARADŽANOV (VO)

Január 2019: Prosba, Strom prianí, Pokánie, Tiene zabudnutých predkov, Farba granátového jablka, Legenda o Suramskej pevnosti

V januári si pripomenieme tvorbu gruzínskeho režiséra a scenáristu Tengiza Abuladzeho pri príležitosti 95. výročia jeho narodenia. Jeho filmy, ktoré vychádzajú z gruzínskej tradície, sú charakteristické vysokou mierou štylizácie. Abuladzeho tvorbu predstavia jeho najznámejšie filmy  Prosba (1967), Strom prianí (1976) a Pokánie (1984), ktoré tvoria voľnú trilógiu o boji Dobra a Zla. Rovnaké výročie si pripomíname aj v prípade Sergeja Paradžanovova. Jeho imaginácia bola výnimočná, pričom sa jeho výtvarné videnie naplno odrážalo v obrazoch jeho filmov. Môžeme to badať v obrazoch inšpirovaných folklórom (napríklad vo filme Tiene zabudnutých predkov z roku 1964), v sprítomnení poetiky (a poézie) predchádzajúcich storočí, v odrazoch štruktúr orientálnych kobercov a byzantskej mozaiky (vo filmoch Farba granátového jablka /1968/ a Legenda o Suramskej pevnosti /1984/).

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.