Storočnica Jána Kadára

V máji si Filmotéka Kina Lumière pripomenie 100. výročie narodenia Jána Kadára. Tvorbu jediného slovenského režiséra, ktorý je držiteľom Oscara spolu s Elmarom Klosom za film Obchod na korze (1965), budú môcť diváci vidieť počas celého mája. Prehliadka ponúkne celkovo pätnásť filmov a v stredu 2. mája o 20.00 hod. ju otvorí film Čo mi otec naklamal (1975), ktorý Kadár nakrútil v emigrácii a v roku 1976 zaň získal Zlatý glóbus pre najlepší zahraničný film.

Režisér Ján Kadár by sa v apríli tohto roku dožil 100 rokov (1. 4. 1918 Budapešť  – 1. 6. 1979 Los Angeles). V rokoch 1936 – 1938 absolvoval dva ročníky práva na Karlovej univerzite v Prahe, v septembri 1938 nastúpil do kurzu pre kinetickú fotografiu a kinematografiu na Škole umeleckých remesiel v Bratislave (prvej filmovej školy v Československu), ktorý založil a viedol Karel Plicka. Kadár bol v rokoch  1940 – 1944 internovaný v tábore nútených prác neďaleko  Budapešti, len útek na Vianoce 1944 ho zachránil pred smrťou v koncentračnom tábore. Po obnovení Československa debutoval  v roku 1945  dokumentárnym film  Na troskách vyrastá život... (1945). Podľa Kadárovho komediálneho scenára nakrútil v roku 1947 Bořivoj Zeman film Nevíte o bytě?. Kadár bol pri tomto filme Zemanovým asistentom. Vzápätí nasledoval samostatný režijný debut v podobe agitačnej komédie nakrútenej na Slovensku pod názvom Katka (1949). O tri roky neskôr začala filmom Únos (1952) jeho sedemnásťročná spolupráca s Elmarom  Klosom. Posledným spoločným filmom dvojice bol kvôli Kádarovej emigrácii do USA film Túžba zvaná Anada (1969). Medzitým nakrútili  žánrovo veľmi rozmanité filmy. Po satirickej hudobnej veselohre Hudba z Marsu (1955) nasledovala smutno-lyrická správa o živote na pražskej periférii Tam na konečné (1957). Keď dokončili satiru s rozprávkovými prvkami Tři přání (1958), tak vedenie kinematografie film zakázalo distribuovať a Kadár s Klosom stratili na dva roky zamestnanie v štúdiu hraných filmov na Barrandove. Vrátili sa v roku 1963 adaptáciou románu Ladislava Mňačka Smrt si říká Engelchen, za ktorý získali aj Štátnu cenu Klementa Gottwalda, aj Zlatú cenu na 3. Medzinárodnom filmovom festivale v Moskve. Súdna dráma Obžalovaný (1964) získala Veľkú cenu Křišťálový glóbus na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 1964. Tragikomický Obchod na korze (1965) ako prvý československý film získal Oscara za najlepší zahraničný film v roku 1966. Po filme Túžba zvaná Anada nakrútil Kadár v emigrácii v roku 1970 adaptáciu prózy Anjel Levine Bernarda Malamuda o židovskom brooklynskom krajčírovi. O päť rokov neskôr mal premiéru Kadárov ďalší film (nakrútený v Kanade) Čo mi otec naklamal. Ide o retro snímku o živote  židovskej komunity na periférii Montrealu v 20. rokoch 20. storočia. Film získal množstvo ocenení, okrem iného aj Zlatý glóbus v kategórii zahraničných filmov.  V sedemdesiatych rokoch Kadár nakrútil päť televíznych filmov a v rokoch 1975 – 1979 pôsobil ako  profesor na Americkom filmovom inštitúte v Los Angeles.

prof. Václav Macek


Režisér a scenárista Ján Kadár začínal po skončení druhej svetovej vojny v dokumentárnom filme. Skúsenosť s kinematografiou získal už pred vojnou vďaka kurzu pre kinetickú fotografiu a kinematografiu, ktorý navštevoval v roku 1938 u Karola Plicku na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, prvej filmovej škole v Československu. Počas druhej svetovej vojny pracoval v táboroch nútených prác v Maďarsku a len útek na Vianoce roku 1944 ho zachránil pred smrťou v koncentračnom tábore.

Po obnovení Československa v roku 1945 sa Kadár dostal k dokumentárnemu filmu. „V roku 1945 začal pracovať ako režisér v spoločnosti Slofis,“ hovorí filmový historik a dramaturg prehliadky Václav Macek. „Nakrútil dokumentárny film o obnove vojnou zničeného Slovenska Na troskách vyrastá život (1945) a dva strihové dokumenty o fašistických zločinoch z obdobia vojnovej Slovenskej republiky Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! (1946) a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! (1946). Neskôr sa presťahoval do Prahy, kde v roku 1947 podľa Kadárovho komediálneho scenára nakrútil režisér Bořivoj Zeman film Nevíte o bytě?, pri ktorom bol Kadár asistentom. Svoj dlhometrážny hraný debut nakrútil Kadár v roku 1949 v Štúdiu umeleckých filmov v Bratislave, išlo o veselohru Katka o mladom dedinskom dievčati, ktoré sa stretáva s novými životnými skúsenosťami vo veľkej továrni a postupne sa z nej stáva mladá žena s novými ideálmi. 

Najrozsiahlejšiu časť Kadárovej tvorby predstavuje osem filmov, ktoré nakrútil počas sedemnásťročnej spolupráce s českým režisérom Elmarom Klosom vo Filmovom štúdiu Barrandov. Ich prvým spoločným filmom bol Únos (1952), nasledovali snímky Hudba z Marsu (1955), Tam na konečné (1957), Tři přání (1958), Smrt si říká Engelchen (1963), Obžalovaný (1964), Obchod na korze (1965) a ako posledný film pred Kadárovou emigráciou do Ameriky Túžba zvaná Anada (1969). Viaceré z nich boli ocenené. „Za adaptáciu románu Ladislava Mňačka Smrt si říká Engelchen získali Štátnu cenu Klementa Gottwalda a Zlatú cenu na 3. medzinárodnom filmovom festivale v Moskve. Súdna dráma Obžalovaný získala v roku svojho vzniku Veľkú cenu Krištáľový glóbus na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Tragikomický Obchod na korze získal v roku 1966 ako prvý československý film Oscara za najlepší cudzojazyčný film,“ vymenúva ceny až po to najvyššie filmové ocenenie Václav Macek. Po emigrácii v roku 1968 sa Kadár naďalej venoval filmovej a televíznej tvorbe, kde okrem iného nakrútil filmy Anjel Levine (1970) a Čo mi otec naklamal (1975). Kadár tiež pôsobil ako profesor réžie na Americkom filmovom inštitúte v Los Angeles.

Retrospektívna prehliadka Storočnica Jána Kadára divákom priblíži režiséra prostredníctvom pätnástich filmov. Ako predfilmy sa premietnu krátke dokumenty Na troskách vyrastá život, Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! a Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní!. Uvedených bude aj všetkých osem filmov, na ktorých Kadár spolupracoval s Elmarom Klosom. Doplní ich Kadárov dlhometrážny hraný debut Katka, filmy z emigrácie Anjel Levine a Čo mi otec naklamal a napokon dokument Lži, ktorý počas nakrúcania filmu Čo mi otec naklamal nakrútili Jonathan Reid a Peter Walsh. Divák vďaka nemu priamo vstupuje do kreatívneho procesu vzniku filmu, sleduje Kadára pri režijnej práci, pričom rozhovory s tvorcami sú popretkávané zábermi z nakrúcania.

Všetky filmy počas prehliadky budú spojené s lektorským úvodom. Na otvorení prehliadky prednesie lektorský úvod k filmu Čo mi otec naklamal filozof Egon Gál, úvod k filmu Obžalovaný bude mať Alexandra Letková z Katedry právnych dejín a právnej komparatistiky Právnickej fakulty UK v Bratislave. Lektorské úvody k ostatným filmom pripravia študenti 2. a 3. ročníka Katedry audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU v Bratislave. Počas retrospektívy sa uskutoční aj prednáška Marie Valtrovej pod názvom Zvláštní znamení: český satirik o troch filmoch Kadára a Klosa, na ktorých ako scenárista spolupracoval Vratislav Blažek. Po projekcii filmu Túžba zvaná Anada sa zasa uskutoční diskusia s Elmarom Klosom ml.

Viac info

Čo mi otec naklamal /Storočnica Jána Kadára Lies My Father Told Me; Ján Kadár, 1975, OV (ang., fran., hebr.) + eST (cz)

Film Čo mi otec naklamal je príbehom židovského chlapca vyrastajúceho v montrealskom gete v 20. rokoch minulého storočia. Chlapca denne ovplyvňujú názory jeho moderne zmýšľajúceho otca, ale aj konzervatívneho starého otca, veriaceho v tradície. Všetko smeruje ku konfliktu generácií a ideí. Film v čase svojho vzniku zaujal laickú i odbornú verejnosť a získal viacero ocenení, z ktorých najcennejší je práve Zlatý glóbus. Na otvorení v Kine Lumière (2.5. 2018) ho uvedie filozof Egon Gál a po projekcii zahrá skupina Pressburger Klezmer Band. „Pravdepodobne doteraz najlepší kanadský film.“ (Deep River) „Nový Kadárov film je kandidát na druhého Oscara po Obchode na korze.“ (Frances Taylor) „Prvá veľká pastorálna symfónia od čias filmu Môj strýko Antoine Clauda Jutru.“ (George Anthony) „Toto je najlepší anglofónny kanadský film, aký kedy vznikol.“ (M. Delaney) [Jeff Lynas je v úlohe Davida] „najlepšou detskou hereckou rolou od výkonu Jackieho Coogana v Kidovi Charlieho Chaplina“. (Charles Phillips Reilly) Vysvetlivky:
eST (cz) - elektronicky klikané české titulky Zobraziť viac

2D ČT 12
Viac info

Lži | Storočnica Jána Kadára Lies; Jonathan Reid, Peter Walsh, 1976, OV (angl.)

Film Lži vznikol počas nakrúcania filmu Jána Kadára Čo mi otec naklamal a prenesie diváka priamo doprostred kreatívneho procesu vzniku hraného filmu. Máme tak možnosť zažiť takpovediac z prvej ruky strasti a radosti skúšania a nakrúcania spolu s Kadárom. Sledujeme, ako Kadár a jeho tím, pozostávajúci z hercov, scenáristu, producenta, kameramana, technikov a asistentov, pracujú na niekoľkých scénach nabitých emóciami. Kadár stavia každú z nich takpovediac kameň po kameni: napokon vidíme, ako sa jednotlivé prvky spoja do celku v podobe dokončeného diela. Rozhovory s tvorcami sú popretkávané zábermi z nakrúcania. Zobraziť viac

DVD/BD OR 12
Viac info

Katka + predfilm: Na troskách vyrastá život | Storočnica Jána Kadára Katka; Ján Kadár, 1949, OV (sk)

Mladé dedinské dievča sa rozhodne pracovať v mestskej fabrike na pančuchy. Katka je komédia o jej skúsenostiach, úsmevných zlyhaniach, nových vzťahoch a premene, ktorou postupne prechádza, aby sa nakoniec stala dospelou ženou. Film tematizuje kontrasty starého a nového, mestského a dedinského prostredia, ako aj naivného a dospelého vnímania sveta. Peter Kováč „Pre Katku som musel preč zo Slovenska. Boli v tom aj osobné veci, ale predovšetkým sa cez noc zmenil kurz, usúdilo sa, že už netreba nabádať ľudí k odchodu z vidieka do priemyslu, ale skôr naopak. Ale hlavne: film nebol dosť národný, dosť folkloristicky slovenský. To sa potom nazývalo ,buržoázny pohľadʻ.“ (Ján Kadár) Predfilm: Na troskách vyrastá život...
r. Ján Kadár * 1945 * 18ʹ * OV (sk)
Dokument o výstavbe vojnou ťažko poškodeného Slovenska je zároveň obžalobou fašistického pustošenia počas vojny. Zobraziť viac

2D OR 7
Viac info

Únos | Storočnica Jána Kadára Únos; Ján Kadár, Elmar Klos, 1952, OV (cz)

Film rozpráva príbeh inšpirovaný skutočnou udalosťou z roku 1950. Sledujeme tak dobrodružné dielo o tom, ako sa únoscovia zmocnia lietadla plného posádky na trase Ostrava – Praha. Obete majú byť zneužité k vystupovaniu proti ľudovo demokratickému Československu. Avšak väčšina posádky odmieta svoju krajinu zradiť.
Martina Kullačová Titulky recenzií filmu Únos v roku 1953:
„Nový český film rež. J. Kadára a E. Klose odhaluje nepřátelské intriky imperialistů.“ (Kino)
„Únos – film o gangsterských methodách imperialistů.“ (Obránce vlasti)
„Bojový film, který psal život.“ (Mladá fronta)
„Film hájí věci míru.“ (Lidová demokracie) Zobraziť viac

2D OR 12
Viac info

Hudba z Marsu | Storočnica Jána Kadára Hudba z Marsu; Ján Kadár, Elmar Klos, 1955, OV (cz)

„Cesta ku kultúre je tŕnistá, ale 'najíždíme na člověka', tak osobné záujmy musia ísť stranou,“ hovorí predseda závodnej rady nábytkárskeho družstva Mars. Hudba z Marsu je komédioa o závodnom orchestri a o jeho (tŕnistej) ceste ku sláve, na začiatku ktorej stojí ilúzia. Skĺbením kritiky veľkolepých, ale prázdnych fráz a gest, za ktorými sa skrýva predstieranie, štylizácie reality, prekračujúcej hranicu manipulácie s cieľom vytvoriť „na oko“ ilúziu idylického kolektivizmu, hudobných vystúpení a gagov Kadár s Klosom a Blažekom vytvorili farebnú hudobnú veselohru popretkávanú satirou a sarkazmom. Scenár vychádza z krátkej novinovej správy: Továreň na výrobu hudobných nástrojov v západočeskom meste Kraslice venovala akémusi odborárskemu zariadeniu celú výbavu hudobných nástrojov, na ktorých však nikto nevedel hrať.
Barbora Nemčeková „V príbehu sa snúbi herectvo troch veľkých komikov českého filmu – Oldřicha Nového, Jaroslava Marvana a v epizódnej úlohe všadeprítomného diváka aj Jana Wericha. Farebná hudobná veselohra tak trochu predbehla svoju dobu.“ (Antonín Matzner) Zobraziť viac

2D OR 12
Viac info

Tam na konečné | Storočnica Jána Kadára Tam na konečné; Ján Kadár, Elmar Klos, 1957, OV (cz)

Vo svojom treťom spoločnom filme Tam na konečné sa režisérska dvojica Ján Kadár a Elmar Klos spolu s českým dramatikom, spisovateľom a scenáristom Ludvíkom Aškenazyom zameriava na každodenný život bežného človeka. V priebehu pár dní v štyroch ročných obdobiach sa oboznamujeme s osudmi študentky Olinky, manželov Konvandovcov, či zdravotnej sestričky Maruny, ktorí žijú v jednom bytovom dome a zdieľajú rôzne podoby samoty. Jednotiacim prvkom sa vo filme stáva postava malej Haničky, kladúca jednoduchú, no v súvislosti s osudmi postáv veľmi priliehavú otázku: „A čo bude potom?“
Michael Papcun „Je skutočne určitým napätím ísť na český film, ktorého hrdinami sú ,ibaʻ električkári, domovníčky, mliekarka, magister farmácie, študentka, dôstojník a celý rad ďalších postáv a postavičiek. Človeku sa zdá, akoby sa naša krajina opäť zaľudnila.“ (Antonín Malina)
„Film má formálne veľmi blízko k dokonalosti.“ (Jan Kliment) Zobraziť viac

2D OR 15
Viac info

Tři přání | Storočnica Jána Kadára Tři přání; Ján Kadár, Elmar Klos, 1958, OV (cz)

„Ja totiž nie som obyčajný dedko. Ja som dedko z rozprávky,“ vypočuje si Peter, keď pustí staršieho pána sadnúť si v trolejbuse. Za odmenu dostane kúzelný zvonček a s ním možnosť trikrát si niečo priať. Čo si praje obyčajný právnik v stavebnom závode? Prvé dve priania si rýchlo vyčerpal, takže mu už zostáva len jedno...
Rastislav Graňák Zobraziť viac

2D OR 12
Viac info

Smrt si říká Engelchen + predfilm: Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti! | Storočnica Ján Smrt si říká Engelchen; Ján Kadár, Elmar Klos, 1963, OV (cz)

Príbeh filmu Smrt si říká Engelchen je zasadený do obdobia konca druhej svetovej vojny a rekonštruuje situácie pri Zlíne. Hlavnými postavami sú partizáni v okolitých horách. Jeden z nich, Pavel, je postrelený a prevezú ho do nemocnice, kde paralyzovaný spomína na posledné dni vojny... Tvorcovia sa bez zbytočnej glorifikácie usilovali o intímne demýtizovanie témy pádu Hitlerovej ríše. Deziluzívnym prístupom rozprávajú o ľudskosti a krutosti oboch znepriatelených strán. Film je zároveň sondou do celospoločenského vyrovnávania sa s emocionálnymi a fyzickými traumami spôsobenými vojnou. Kadár s Klosom zobrazili víťazstvo partizánov a porážku nacistov bez pátosu a takmer veristicky. Napokon, absolútnu prehru vo víťazstve potvrdzuje pomstychtivosť a nenávisť, ktoré dlho pretrvávajú aj v politickom mieri. Literárna predloha Ladislava Mňačka je sčasti autobiografická a o to skutočnejší je celkový dojem z filmu.
Lenka Magulová „Konečne sme sa dočkali filmu, ktorý sa otvorene prihlásil k tomu, čo určuje veľkosť napríklad talianskej kinematografie či najlepších sovietskych filmov: k mužnému, chlapskému realizmu bez povier a ilúzií, k tvrdému realizmu.“ (A. J. Liehm) Predfilm: Sú osobne zodpovední za zločiny proti ľudskosti!
r. Ján Kadár * 1946 * 6ʹ * OV (sk)
Strihový film o fašistických zločinoch Tisovej vlády. Zobraziť viac

2D OR 15
Viac info

Prednáška Marie Valtrovej: Zvláštní znamení: český satirik | Storočnica Jána Kadára - vstup voľný

Filmová historie, která je základem mého ohlédnutí, má dva opěrné body, o nichž bylo už mnohé řečeno, ale k nimž se s potěšením vracím. A těmi jsou dvě osobnosti: režisér Ján Kadár (1918 – 1979) a scenárista Vratislav Blažek (1925 – 1973). Blažek byl poválečným českým dramatikem, jehož hry Král nerad hovězí (1947) a Kde je Kuťák? (1948) uvedlo s úspěchem, ale také s poněkud problematickým koncem Divadlo satiry. Blažek se totiž stal prvním zakázaným autorem nové éry, směřující „k lepším zítřkům“. Ale protože všechno souvisí se vším, měl jako rozený hráč při vší smůle štěstí a byl přizván ke spolupráci s tvůrčí skupinou Elmara Klose. Mezi filmaři poznal Bořivoje Zemana, Miloše Makovce a především Jána Kadára. Pro Blažka tak nastal čas, kdy mohl uplatnit nejen svébytný smysl pro humor, ale i svébytnou poetiku, s níž psal divadelní i rozhlasové hry a později i filmové scénáře. Jedním z atributů jeho díla byly „zázraky“ a „nadpřirozené postavy“, které se objevovaly v jeho hrách opakovaně – od Kuťáka přes Tři přání až po poslední hru Gabriel, uvedenou německou televizí několik dní po jeho smrti. Jako „pohádky pro dospělé“ lze do jisté míry označit všechny tři filmy, o nichž bude v mém referátu řeč a na kterých Blažek spolupracoval s Jánem Kadárem a Elmarem Klosem: Katka, Hudba z Marsu a Tři přání. Dalším Blažkovým charakteristickým rysem byla neslábnoucí vazba na divadlo – konkrétně Divadlo satiry a Městská divadla pražská, jak doložím. V závěru se s vámi podělím o vzpomínky dcery Vratislava Blažka, Hany T. Semerad, která žije v Kanadě a s Jánem Kadárem, jehož znala od dětství, pracovala v Montrealu jako asistentka při natáčení filmu Co mi otec nalhal (1975). Co znamenal pro Vratislava Blažka Ján Kadár a pro Jána Kadára Vratislav Blažek lze vyčíst nejlépe z jejich vlastních slov. Emigrace je rozdělila i spojila. Jejich dílo zůstalo.
Marie Valtrová Marie Valtrová (1949) absolvovala divadelnú a filmovú vedu na FFUK. V roku 1998 vydala knižku Vratislav Blažek – hráč před Bohem a lidmi, v ktorej predstavuje Blažka ako dramatika, scenáristu, kresliara a umelca s neprekonateľným darom humoru. Zobraziť viac

Viac info

Obžalovaný | Storočnica Jána Kadára Obžalovaný; Ján Kadár, Elmar Klos, 1964, OV (cz)

Obžalovaný režisérskej dvojice Kadár a Klos vznikol podľa rovnomennej poviedky českej novinárky Lenky Haškovej z roku 1960. Titulným obžalovaným je riaditeľ veľkej štátnej elektrárne Kudrna, ktorého postavia pred súd za neoprávnené vyplácanie vysokých prémií – tzv. cieľových odmien. Nie je to však jediný problém, s ktorým sa obžalovaný musí vyrovnať. Kudrna prežíva ťažké chvíle, keď si uvedomuje, že všetko, čomu veril, bolo postavené na klamstvách a že mnohí jeho spolupracovníci i nadriadené orgány sledovali jedine vlastný prospech. Aj keď je film zasadený do polovice päťdesiatych rokov 20. storočia, jeho výpoveď ďaleko presahuje dobové obmedzenie.
Eva Petrželová Podľa Jaroslava Bočeka sa Obžalovaný zaradil do prúdu diel, ktoré sa usilovali o hľadanie myšlienkových koncepcií veľkých rozmerov, „pretože moralitou nie je možné dnešný svet obsiahnuť, Bergman, Resnais, Antonioni urobili veľa práce na báze meštiackej kinematografie a my zo socialistického tábora máme máločo proti nim postaviť – zo sovietskych filmov iba Deväť dní jedného roka a z našich Obžalovaného a čiastočne Ďáblovu past (1961) Františka Vláčila.“ Zobraziť viac

2D OR 15
Viac info

Obchod na korze + predfilm: Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! | Storočnica Jána Ka Obchod na korze; Ján Kadár a Elmar Klos, 1965, OV (sk

Obchod na korze rozpráva príbeh obyčajného človeka Tóna Bartka, ktorý sa vďaka príbuznému na vysokej pozícii vo vtedajšom Slovenskom štáte stane arizátorom malého obchodíku, galantérie, ktorú však „zdedí“ aj s jeho predošlou majiteľkou – postaršou Židovkou. Film nielen prináša jednu z prvých reflexií na temné obdobie slovenskej histórie, zobrazuje aj rozpor medzi vnútornou podstatou človeka, toho v čo verí, a tým, v čo mu káže veriť spoločnosť.
Tatiana Rusnáková „Kadárov film považujem bez akejkoľvek pochybnosti za jednoznačne najlepší film, ktorý z krajín českej (a uhorskej) koruny vyšiel. Okrem toho sa mi javí ako jeden z hŕstky veľkých filmov posledných dvadsiatich rokov na celom svete. Jednak prostotou a jednak rafinovanosťou (čo musí ísť ruka v ruke) by som ho prirovnal ku gréckym tragédiám.“ (Jiří Voskovec) Predfilm: Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní!
r. Ján Kadár * 1946 * 8‘ * OV (sk)
Strihový film o fašistických zločinoch Tisovej vlády. Zobraziť viac

2D SV OR 15
Viac info

Túžba zvaná Anada | Storočnica Jána Kadára Touha zvaná Anada; Ján Kadár, Elmar Klos, 1969, OV (sk)

Príbeh filmu je vyrozprávaný formou hry s časovými rovinami a prekvapeniami. Rybár Jánoš žije s chorou ženou a so synom neďaleko rieky. Po volaní o pomoc v nej objavia nahú ženu v bezvedomí, ktorú prichýlia. Film rozpráva o neúspešnom pokuse o únik z ťaživej reality zodpovednosti. Československo-americký koprodukčný film Túžba zvaná Anada je prvý film režisérskej dvojice Kadár – Klos, ktorý nakrútili po získaní Oscara za Obchod na korze, a zároveň ich posledná spolupráca.
Lukáš Šútor [Kadár tvorí film s istotou] „majstra, dospieva k poetickej atmosfére, ktorá skvele spája vášeň s tragédiou“. (Archer Winsten) [Divák takmer podvedome] „podlieha snovej nálade filmu Túžba zvaná Anada“. (Kathleen Carroll) [Dielo je] „nádherná, tragická a nadčasová báj, majstrovská alegória, ktorá spaľuje divákove emócie a zanechá ho s pocitom prázdnoty, ale šťastného, že žije“. (Bernard Drew) Zobraziť viac

2D OR 15
Viac info

Anjel Levine The Angel Levine; Ján Kadár, 1970, OV (angl.) + ST (cz)

Príbeh natočený podľa poviedky Bernarda Malamuda o zbedačenom židovskom krajčírovi z New Yorku, ktorého trápia bolesti chrbta, osobná finančná kríza a blížiaca sa smrť jeho manželky. Keď už stráca chuť do života i židovskú vieru, vstupuje mu do života muž, ktorý vytvára konflikt s krajčírovým dogmatickým vnímaním viery. Tvrdí o sebe, že je jeho strážny anjel. Levine je však černoch a svoje krídla si zaslúži len vtedy, ak krajčíra navedie späť na správnu cestu. Ak krajčír dokáže prekonať svoje konzervatívne vnímanie už značne naštrbenej viery, má šancu zachrániť seba pred bolesťou, svoju manželku pred smrťou a anjela pred peklom.
Matej Sibyla „Ľudia sa veľmi boja, aby nestratili prácu, a zrejme práve preto sú omnoho nesamostatnejší než ich európske a menovite východoeurópske náprotivky. Zásadne ide o to, aby vyhoveli. Robia svoju prácu veľmi svedomito, ale ako čerti sa vyhýbajú akejkoľvek vlastnej iniciatíve. Rozpačitý bol maskér, keď som sa ho spýtal na jeho názor – očakával len presnú inštrukciu. Keď režisér nie je obklopený ľuďmi, s ktorými ho spájajú roky spoločnej práce, je hrozne sám.“ (Kadár o svojej skúsenosti z prvého nakrúcania v USA) Zobraziť viac

DVD/BD ČT 12
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.