Carte Blanche: Miroslav Marcelli

November 2017: Skúška orchestra; A loď pláva

Cyklus zostavil profesor Miroslav Marcelli, významný slovenský filozof a prekladateľ, ktorý 7. septembra tohto roku oslávil 70. narodeniny. Vybral doň dva (menej často uvádzané) filmy talianskeho režiséra Federica Felliniho Skúška orchestra (1978) a A loď pláva (1983). Pripájame texty, ktoré o filmoch napísal do bulletinu Filmotéky.

 

Skúška orchestra v zhorenom chráme

„Iba noty nás môžu zachrániť. Iba hudba nám môže pomôcť.“

Týmito slovami autoritársky dirigent prehovára k hudobníkom, ktorí pred ním znehybneli v postojoch prezrádzajúcich bezradnosť. Z rozborených stien prastarej modlitebne, ktorá ešte pred chvíľou slúžila ako hudobná sála, sa k nim obracajú revolučné nápisy vyzývajúce na zvrhnutie dirigentského útlaku, no z týchto muzikantských nádenníkov už všetok ničiteľský vzdor vyprchal. V prachu a špine čakajú, čo s nimi teraz bude. Uvedomujú si, že keď hlučne a bujaro zmietli diktát dirigenta, prestali byť súčasťami orchestra. Ich nástroje zmĺkli a oni zúfalo hľadajú, čo by ich mohlo rozozvučať, zladiť a rytmizovať. Chcú byť hráčmi orchestra, a tak znovu poslúchajú hlas, ktorý po stlmenom začiatku zakrátko prejde do zupáckych príkazov. Poľahky zistíme, že priestor orchestra sa v tomto filme stal dejiskom pohybov, v ktorých sa odrážajú veľké konflikty sedemdesiatych rokov. Naozaj, Fellini sa tu vyjadril k svojej dobe, k jej ilúziám a sklamaniam. Urobil to však spôsobom sebe vlastným: z jeho filmu k nám zaznieva hudba našej prítomnosti, hudba orchestra, ktorý prestal veriť, že nepotrebuje dirigenta.  

 

Loď, čo nedopláva

Tento film sa začína ako nemý a čiernobiely. Počujeme vrčanie starej kamery a pred nami v trhanom pohybe defilujú obrazy neapolského prístavu: hlúčiky detí, pouliční komedianti, námorníci, karabinieri. Prichádzajú luxusné limuzíny, ktoré sem privážajú aristokratickú spoločnosť. Tieto zábery pôsobia komicky až do chvíle, keď nás príchod pohrebného vozu a clivé tóny klavíra upozornia, že to, čo vidíme, je smútočná ceremónia. Ozve sa hlas pohrebníka: „Mám odovzdať popol Edmy Tetuy.“ Ako urna slávnej opernej speváčky stúpa na palubu lode, objavujú sa farby a miznú znaky archívneho filmu. Premiestnením deja na palubu lode Gloria N vstupujeme do univerza Felliniho ateliéru v Cinecittá. Tam sa budú odohrávať všetky ďalšie scény tohto filmu, tam vznikli kulisy paluby, luxusnej jedálne i obrovskej kotolne, tam sa vyrábala hmla i prísvit morskej hladiny. Záverečné scény filmu divákovi prezradia, ako táto ilúzia vo filmovom ateliéri vzniká. Toto priznanie k fiktívnemu charakteru je však iba zavŕšením príbehu o nevyhnutnom konci jednej inej fikcie, tej, čo sa chcela vydávať za skutočnosť. Film, ktorý práve svojou artificiálnosťou naznačuje, že realita je inde.  

Miroslav Marcelli

Viac info

Skúška orchestra

Prova d'orchestra; Federico Fellini, 1978, OV (tal. + nem.) + ST (sk) | filmotéka; Federico Fellini, 1978, verzie: OR

Situácia skupiny hudobníkov, ktorý sa stretávajú na skúške orchestra poslúžila Fellinimu ako metaforický spôsob na vyjadrenie niektorých čŕt fungovania väčšieho zoskupenia ľudí. Na začiatku sú jednotlivými hudobníkmi popisované vzťahy v orchestri väčšinou úsmevného charakteru. Hudobníci rozprávajú o svojich nástrojoch, o ich úlohe v orchestri. Najviac problematicky sa tu však javí vzťah hudobníkov a dirigenta, ktorý prerastie do násilnej vzbury. Vo filme je prítomná cez náznaky aj politická rovina, ktorá je v takejto forme u Felliniho skôr výnimkou. hosť projekcie: Miroslav Marcelli Zobraziť viac

2D OR 15
Viac info

A loď pláva

E la nave va; Federico Fellini, 1983, OV (tal. + nem. + srbs. + rus.) + ST (sk); Federico Fellini, 1983, verzie: OR

Film sa začína poctou nemému filmu a aj v celkovom vyznení je nostalgickým pohľadom na svet, ktorý už neexistuje. V roku 1914 sa vydáva zvláštne osadenstvo – najvýznamnejší ľudia zo sveta klasickej hudby – na cestu loďou za účelom vysypania popola slávnej opernej divy v blízkosti ostrova kde sa narodila. Fellini, ktorý trpel morskou chorobou, nakrútil celý film v štúdiu, čo v závere aj priznáva, keď sa kamera presunie pohľadom a odhaľuje divákom priestory štúdiovej haly a ukazuje pracujúcich členov filmového štábu. Zobraziť viac

2D OR 15
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.