Február 2018: Stalker; Rašómon; Hirošima, moja láska; Ginger a Fred; Malá Viera
S uvedenými filmami sa mi spájajú veľké režisérske mená a dnes už pomaly historické zážitky. No zdá sa, že ako celok nemajú veľa spoločného. Alebo predsa? Žeby závan nostalgie, ktorý vyžarujú? Určite, že hej. Ale nie je to to hlavné. Romain Rolland keď píše o Shakespearových drámach, hovorí: skryté slnko. Aj to, čo spája tieto filmy, ich „tajomstvo“, je skryté.
Obsiahol ho už Rašómon (aj so všetkými jeho – nielen filmovými – remakmi), ktorý rieši večnú pilátovu otázku: „Čo je pravda?“ Štyri verzie príbehu si tu beznádejne protirečia.
Je umierajúca Emanulle Riva vo fascinujúcej snímke Láska Michaela Hanekeho tá istá krásna Emauelle Riva, ktorá stojí v Hirošime na osudovej križovatke? Alain Resnais vo filme Hirošima, moja láska fascinoval novým filmovým jazykom: na palete je vojna a láska sa aj tu bytostne spája s lúčením.
V Stalkerovi, filme plnom filozofických otázok, stojí sám človek so všetkou svojou úzkosťou a neistotou proti záhadnej sile. Aj tak však má nádej. Možno v ďalšej senzácii.
Takú nádej znamenala aj Malá Viera, ktorá s novou vlnou ruského filmu šokovala iným jazykom, než sme poznali, a predstavila inú skutočnosť.
Napokon Ginger a Fred. Tanečný pár, ktorý hrá príznačná Felliniho partia – Giulietta Masina a Marcello Mastroianni., v pokročilom veku dostane v trochu poklesnutom programe komerčnej televízie príležitosť znovu vystúpiť. Všetky humorné situácie, ktoré len môžu pri tom vzniknúť, podáva Fellini nezvyčajne odľahčeným spôsobom: sú skrátka skvelé. Zároveň však trhajú srdce, kdesi v hĺbke sú nesmierne smutné.
Áno, je to práve existenčný smútok, čo spája tieto filmy. Smútok z bytia, ktoré je ťažké, i krásne. Pretože aj slnko Romaina Rollanda je v nich. Koniec koncov, v mnohých skutočne tvorivých dielach sú zakódované práve humor a smútok.
Naďa Földváriová
Film Andreja Tarkovského je nakrútený na motívy vedecko-fantastickej novely bratov Arkadija a Borisa Strugackovcov Piknik pri ceste (v slovenskom preklade vyšla pod názvom Stalker), pričom bratia Strugackovci sú aj autormi scenára k filmu, na Tarkovského požiadanie veľakrát prerábaného. Film oproti svojej predlohe takmer stratil charakter vedeckej fantastickosti a nadobudol podobu filmu – podobenstva, pesimistickej predtuchy či varovania, v ktorom sa Tarkovskému podarilo, ako sa sám vyjadril, „dotknúť transcendentna“. Na pozadí monotónneho deja (Profesor a Spisovateľ putujú v sprievode jurodivého Stalkera zakázanou, magickou Zónou, kde sa po páde vesmírneho telesa odohrávajú anomálne javy, do tajomnej miestnosti v strede Zóny, ktorá môže každému splniť jeho najúprimnejšie, najtajnejšie želania) a s využitím pomerne asketických výrazových prostriedkov film otvára bytostne dôležité filozofické problémy o podstate človeka, o zmysle ľudskej existencie, technického pokroku, umenia, viery. Trojica protagonistov filmu vo svojich monológoch a sporoch o týchto zložitých, neriešiteľných problémoch vyjadruje vnútorný nepokoj a katastrofické predtuchy samotného režiséra. Na nastoľované otázky film nedáva odpovede, vysiela však impulz na ich hľadanie. Valerij Kupka Zobraziť viac
Akira Kurosawa sleduje vo svojom najväčšom diele pohyb hľadania a re-konštrukcie skutočnosti. Ukazuje, že tajomstvo síce môže stále unikať a stávať sa centrálnym prvkom, ale zároveň aj prvkom prázdnym, podobne, ako v prípade japonského kráľovského mesta. Rašómon pojednáva o udalosti, ktorá, napriek štyrom svedeckým výpovediam ostane neodhalená. Zobraziť viac
Atómová bomba vo verejnom živote a tragická láska Francúzky k nemeckému vojakovi v osobnom živote sú dva motívy, ktoré rámcujú úvahy vychádzajúce z tvrdenia, že minulosť je tým, kým sme, že život vyrastá z minulosti. On a Ona sa stretnú v meste poznačenom jednou z najväčších tragédií druhej svetovej vojny. Ako sa ukazuje, ani pätnásť rokov od skončenia vojny nie sú schopní nechať svoju lásku naplno rozvinúť. Ona sa s nemožnou láskou stretáva opätovne, keď tú prvú zažila (hoci v inom kontexte) už počas vojny... Zobraziť viac
Varietní tanečníci Amelia a Pippo sa preslávili číslom, v ktorom imitovali tanečníkov Ginger Robertsovú a Freda Astaira známych z klasických hollywoodskych muzikálov. Amelia a Pippo sa po dlhých rokoch zídu v televíznom programe. Keď vypadne prúd, majú možnosť spomínať na staré časy... Ide o neskorý film Federica Felliniho, v ktorom sa objavili jeho manželka Giulietta Masina a Marcello Mastroianni, s ktorým Fellini nakrútil svoje vari najslávnejšie filmy – Sladký život a 8 ½. Zobraziť viac
Panoráma špinavej krajiny, zdevastovanej „výdobytkami“ socialistickej industrializácie, vytvára rámec filmového portrétu robotníckej rodiny, obrazu mentality „prostých ľudí“ a životného štýlu priemyselného mesta. Pôvodný ruský názov znamená aj „malú vieru“ bytosti bez ideí a ideálov, žijúcej ako živočích uspokojovaním základných pudových potrieb. Viera v tomto zmysle opakuje svojich rodičov, ľudí nedotknutých kultúrou, militantne naladených proti intelektuálom, netušiacich a nechápajúcich, že existujú aj hodnoty nehmatateľné, potrebné pre vnútornú harmóniu. Lásku vlastnej dcéry nie sú schopní ctiť ani rešpektovať. Viera musí prejsť martýriom, aby pochopila, že muž po jej boku nie je len nástroj k sexuálnemu ukojeniu, ale človek, ktorého prostá existencia môže naplniť jej život pocitom tej viery a nádeje, bez ktorej sa život žije nudne a tupo. Zobraziť viac
