Každý utorok
Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021 je celoročná filmová prehliadka koncipovaná pri príležitosti 100. výročia vzniku slovenskej kinematografie (v roku 2021 si pripomíname 100. výročie premiéry prvého slovenského dlhometrážneho filmu Jánošík Jaroslava Siakeľa). Prehliadka predstaví dejiny slovenskej kinematografie prostredníctvom vybraných hesiel, ktoré pokrývajú najcharakteristickejšie témy, problémy, fenomény a udalosti slovenskej kinematografie. Ide o netradičný, ne-chronologický a ne-hierarchický spôsob prezentácie poznania, pri ktorom projekt rezignuje na kanonizovaný prehľad slávnych tvorcov a majstrovských diel.
Slovenský film i jeho reflexia sú od svojich začiatkov po druhej svetovej vojne výrazne determinované ideou autorstva, viažucej sa k postave filmového režiséra. Dá sa vývin slovenského filmu charakterizovať prostredníctvom generačného kľúča, spoločných dominánt debutov a autorských profilov? Uvedené budú filmy: Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne, Hlas 98 a Hana a jej bratia. Pásmo zostavila a lektorský úvod k nemu prednesie autorka hesla A ako absolvent doc. Mgr. Katarína Mišíková, PhD.
Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne, Matej Kladek, Vanda Raýmanová, Martin Snopek, Katarína Kerekesová, Karol Holubčík, Maroš Končok, Vladimír Král, Martina Králová-Matlovičová, Michal Struss, 1995, 5‘
Príspevok študentov Katedry animovanej tvorby k storočnici svetového filmu.
Hlas 98, Marek Kuboš, 1999, 15‘
Parlamentné voľby v roku 1998 znamenali pád vlády Vladimíra Mečiara. Dokumentárny film Hlas 98 zachytáva atmosféru, ktorá vládla v tom období na Slovensku, strach občanov, volebné machinácie, ovplyvňovanie voličov a rozpoltenosť spoločnosti.
Hana a jej bratia, Vladimír Adásek, 2000, 79‘
Film Hana a jej bratia je úsmevný, no pritom poetický príbeh z mestského prostredia, ktorý rozpráva o „väzení na slobode“. Odohráva sa v dvoch líniách – v kabarete a v rodine hlavného hrdinu Martina. Postavičky z kabaretu ako keby žili v celkom inom svete ako Martinova „uletená“ rodina. Jeho očami sa zoznámime s jeho rodičmi, tetami, ujami, sesternicami a bratrancami, ale aj s obyvateľmi ulice, ktorých každodenne stretá. Každá z postáv príbehu má svoj problém a každá si ho svojsky rieši. Martin v spleti týchto zložitých vzťahov hľadá niekoho, s kým by si aspoň trochu rozumel.
Show more
Slová beštia a bes pochádzajú z rovnakého (indoeurópskeho) koreňa s významom mrzký, ohavný a súvisia so slovesom báť sa. Strach striehne vonku – v podobe konkrétneho zla, ale rozmanitejšiu paletu úzkostí poskytuje vnútro človeka. Slovenský film sa spočiatku uberal cestou zobrazenia vonkajšieho zla (téma vojny). Spolu s uvoľňovaním obzorov a zvýšením výroby sa otvoril priestor pre vypúšťanie národných démonov a krívd, ale aj pre hľadanie vnútorných pohnútok ľudských činov, morálnych dilem a zlyhaní. Uvedené budú filmy: Triedny nepriateľ, Týka sa nás všetkých, Osudné okamihy a Zbehovia. Pásmo zostavila a lektorský úvod k nemu prednesie autorka hesla B ako beštia Jelena Paštéková.
Triedny nepriateľ, Vlado Kubenko, 1952, 7‘
Dokumentárny film o procese s bývalým zlatníkom a klenotníkom Frostigom.
Týka sa nás všetkých,Kazimír Barlík, 1958; 15‘
Dokumentárny film o včasnej pomoci civilnej obrany pri použití atómových zbraní.
Osudné okamihy,Ladislav Kudelka, 1967, 25‘
Film pojednáva o mladých zločincoch a snaží sa poukázať na príčiny ich kriminality najmä v rodičovskej výchove.
Zbehovia, Juraj Jakubisko, 1967, 55‘
Dramatický príbeh z obdobia 1. svetovej vojny. Cigánsky zbeh, zhnusený ukrutnosťou vojny, sa vracia do dediny v túžbe po pokoji. Nájde tu však spoločnosť asociálnych živlov, vojenských mrzákov, vzbúrencov a šialených žien, ktorí zvyknutí na násilie vojny zimprovizujú anarchistickú vzburu, aby napokon všetci zahynuli.
Show more
Four young students depressed by bad economic situation are setting forward to search for the magnificent TREASURE of the AGES. Thanks to the Map they are getting through the darksome Slovak woods heading a mysterious castle, however they find out that the castle still has got its guardian. Show more
Captain Jakubec and lieutenant Michalko investigate a mysterious murder of a woman. There are four suspects of committing the crime but neither of them has a relevant motive. Show more
The Garden is a story of thirty-year-old Jakub who is facing a period of problems. He is unable to work out his relationship with a married woman, he is not content with his job and he does not get along with his father too well. And so Jakub decides to make a major change in his life. He leaves for the countryside to his grandfather’s old, abandoned house surrounded by a big garden. The extraordinary world in which he suddenly finds himself helps him to mend his relationship with his father and he learns to see life in a different way. Show more
Story of young people trying to escape from their own unsatisfaction and the nervosity of the world. In the rush of the life in a capital city we can follow the love of architect Andrej and the beautiful Vanda. Show more
In Slovak only. :( Show more
Tri pätiny územia Slovenska tvoria hory. A slovenské výtvarné umenie, dráma, literatúra, film a dokonca i hudba tento fakt v podstate nemôžu a nechcú ignorovať. Reflektujú krajinu, hory a občas aj ich vrcholy, príbehy z hôr. Vytvárajú fikčné svety, ktoré sa v horách odohrávajú a súvisia s nimi. Hory majú niekedy dramatickú funkciu, niekedy sú iba pozadím. Ale prítomné sú tu výrazne a významne. V nasledujúcom texte sa stručne sústredíme na filmové diela, kde majú hory dramatickú úlohu, sú nevyhnutné pre rozvíjanie deja. Heslo sa zameria predovšetkým na tvorbu Karola Skřipského, známeho režiséra horských filmov. Sneh pod nohami Premietame s predfilmami: Na lyžiach cez hrebene Tatier (Skřipský, 1947), Cesta k Slnku (Skřipský, 1949) Show more
Heslo sa pokúsi o malý kultúrny profil jedenia, stolovania, zábavy, pitia, slávností v slovenskom filme. Zameria sa na priestory kuchýň a jedální, verejných (závodných) i súkromných. Načrtne fenomén rodinného krbu, domácej kuchyne, spoločného rodinného obedovania. Zameria sa na jedlo ako nutnosť lepšieho pracovného výkonu, na kritiku jedenia ako záhaľky. V ďalšom pláne chce heslo spomenúť aj osudové stretnutia či rozhodovanie sa človeka pri jedle. Heslo nevyhnutne pripomenie chlieb/jedlo ako hodnotu, zároveň sebareflexívne rozvinie analógie chleba a filmu, pečenia a tvorby.
predfilmy:
Chcete?,r. Vojtech Andreánsky, 1948
Vystrúhať znovu dreveného koníka detstva, r. Vlado Kubenko, 1973 Show more
Krátky život Jánošíka (1688-1713) ponúka mnoho interpretácií na slovenskej aj poľskej strane: bol to obyčajný zbojník, národný hrdina, či mladý chlap s dušou dobrodruha? Dá sa vôbec vyrozprávať Jánošíkova „pravdivá história“, keď sa môžeme oprieť o tak málo zdokladovaných historických faktov z jeho života? Čím menej faktov, tým väčší priestor pre básnickú imagináciu. Poľská romantická literatúra nepovzniesla Jánošíka do slovenských mytologických výšok, Jánošíka ako hrdinu výraznejšie zaznamenal až poľský Modernizmus. V tom čase už bol tento hrdina na Slovensku súčasťou populárnych, dobrodružných príbehov. Napokon sa Jánošík udomácnil v poľskej pop-kultúre. Jeho „historické“ pôsobenie sa posunulo do 19. storočia – najznámejší je TV seriál Jánošík z roku 1973 a jeho filmový zostrih režiséra Jerzyho Passendorfera z roku 1974, ktorý lámal divácke rekordy.
Premietame s predfilmami:
Paľo Bielik
réžia: Vojtech Andreánsky, 1971, 21 min.
Trikrát o Jánošíkovi
réžia: Štefan Ondrkal, 1963, 8 min. Show more
Hoci jedným z výdobytkov socializmu bola emancipácia žien, tá sa odvíjala skôr od rovnosti tried než od rodovej rovnosti. Ženy sa stali ekonomicky nezávislé, ale nad často toxickými stereotypmi sa nezamýšľali ani ony ani muži. Obraz, aký o sebe vytvárali vo filme, tieto stereotypy upevňoval. Jediný autor, ktorý do animácie priniesol aktívnejšie ženské postavy, bol Viktor Kubal. Z pasívnych žien, ktoré treba zachrániť alebo ukradnúť sokovi sa pomaly stávali aktívne ženy s vlastnými záujmami a túžbami. Napriek tomu s karikatúrou, ako prostriedkom spoločenskej kritiky a zosmiešnenia, pracoval v súvislosti so ženami oproti mužským postavám veľmi rezervovane. V pásme uvedieme: 1. Studňa lásky 11´ 2. Nevera 4´ 3. Kino 6´ 4. Selekcia 5´ 5. Marcipánová komédia 40´ 6. Deduško a komputer 7´ - TV film 7. Deduško a drak 6´ - TV film Show more
Láska hory aj filmy prenáša, mohli by sme doplniť do ľudového porekadla. Láska má veľa podôb, je prítomná vari v každom filmovom príbehu, platonická, erotická, rodičovská, láska k strane či k vlasti. V liberalizačnom období šesťdesiatych rokov aj naša spoločnosť prežívala explóziu lásky. Vo filme, umení aj medicíne s pomocou antikoncepčnej pilulky. Lenže boli sme na lásku pripravení? Sexuálna výchova pod krycím názvom Výchova k rodičovstvu sa v sedemdesiatych rokoch dostala aj do školských lavíc. A ako nechcené dieťa tam s odretými ušami dodnes živorí. Ako vyzerala filmová sexuálna osveta kedysi? Čím a ako sa prihovárala „cieľovke“? V pásme budú premietnuté filmy Pieseň, Trinásta komnata, Zakázané ovocie, Čas prvých lások a Vôňa života .
Pieseň, Jaroslava Havettová, 1969
Animovaná fantázia na pieseň Heleny Vondráčkovej a Waldemara Matušku "To se nikdo nedoví".
Trinásta komnata, Rudolf Urc, Karol Floreán, 1972
Školský film, prvý diel seriálu filmov o sexuálnej výchove určený pre deti predškolského veku.
O prvých krokoch dieťaťa do oblasti intímneho sveta dospelých.
Zakázané ovocie, Karol Floreán, 1976
Druhý diel seriálu filmov o sexuálnej výchove určený pre šesť až dvanásťročné deti.
Čas prvých lások, Karol Floreán, 1978
Tretí diel seriálu filmov o sexuálnej výchove hovorí o problémoch dospievajúcej mládeže.
Vôňa života, Dezider Ursiny, 1986
Poeticko-erotický pohľad na funkciu a hodnotu sexu v ľudskom živote. Hudbou sme začali a hudbou silnejšou než slová končíme. Show more
„Medzi nami: všetko to bolo z Bratislavy. A oni mi to kúpili. Ako z celého Slovenska. (...) Aj tak to nik nepozná. Ešte aj tráva rastie všade rovnaká...“ – komentuje Dibarborov „komunálny fotograf“ v krátkom filme Pohľadnice svoje výrobky, distribuované po celom Slovensku... Hoci slovenská kinematografia nikdy nebola striktne „blavo“-centrická, predsa len si logisticky náročné filmové umenie akosi prirodzene žiadalo tvoriť sa v blízkosti Centra. Vo výbere pre písmeno M (mesto) si pozrieme niekoľko krátkych filmov, ktoré ponúkajú netypickú či „tematickú“ perspektívu pohľadu na naše hlavné mesto. Niekde je to perspektíva dieťaťa (Evička ide mestom), inde „mokrá“ perspektíva (Ďalší na izbu). Inokedy mesto vnímame víkendovou prizmou („a siedmy deň v týždni“), alebo očami cudzinca (Prišiel k nám Old Shatterhand). Výnimočne je mesto nazerané – za socializmu možno aj častejšie ako dnes, kritickým okom človeka, ktorému sa „nová“ Bratislava pozvoľna odcudzuje a „stará“ Bratislava doslova rozpadá pred očami.
Tu kráčajú tragédie, r. Štefan Uher, 1957, 25´36´´
Evička ide mestom, r. Dušan Kodaj, 1958, 22´
„a siedmy deň v týždni“, r. Vojtech Andreánsky, 1958, 10´
Ďalší na izbu, r. Jozef Zachar, 1963, 10´
Pohľadnice, r. Pavol Sýkora, Mikuláš Fodor, 1966, 8´
Prišiel k nám Old Shatterhand, Dušan Hanák, 1966, 12´ 27´´
Bratislava očami Taliana, Carmine de Lipsis, 1965, 9´35 Show more
Sporadické pokusy o rozbeh vlastnej kinematografie podchytila až „štátotvorná“ iniciatíva slovensko-štátnej filmovej spoločnosti Nástup. Primárne propagandistická monopolná spoločnosť vznikla na prelome 30. a 40. rokov z iniciatívy agilného úradníka Tatrabanky Pavla Čambalu. Prvé roky bol hlavným produktom spoločnosti „servisný“ filmový týždenník. Neskôr sa žánre diferencovali a spoločnosť aj personálne rozrástla. Vyrábali sa tu „kultúrne filmy“, tematicky viazané na „krásy Slovenska“, budovanie a zveľaďovanie priemyslu či na tzv. „svojráz“. Z produkcie Nástupu nad rámec týždenníka by sa dali dramaturgicky pripraviť tri, možno štyri projekcie. Pre večer s písmenkom „N“ sme z Nástupu vytvarovali autorský profil, v ktorom si pozrieme dokumentaristické „juvenílie“ Paľa Bielika. Ex-Jánošík Bielik v spoločnosti Nástup začínal a od prvej chvíle bol jej najsľubnejším talentom.
Pod holým nebom, 1942, 14´
O zdravie robotníka, 1942, 9´14´´
Travertín – slovenský mramor, 1942. 7´47´´
V tábore HM-GIL, 1942. 6´
Chlieb náš každodenný, 1943. 6´46´´
Hlavátky, 1943. 17´
Na ostrove kormoránov, 1946. 17´28´´ Show more
A comedy about sport and the uncritical sports-fans and hooligans around the playgrounds and stadiums. Show more
Slovenské národné povstanie [Povstanie] znamenalo zásadný zvrat v moderných dejinách Slovenska. V kontexte povojnovej obnovy krajiny i rozbehu národnej kinematografie sa jeho odkaz odporu proti fašizmu musel nevyhnutne prejaviť aj v tematických plánoch filmovej tvorby. Pripomínanie obetí, hodnôt, hrdinských činov Povstania sa stalo silným ideovým impulzom, záväzkom tvorby, vzorom hrdej filmovej prezentácie krajiny vo svete. Uvedený bude film: Súkromná vojna. Film vybral a lektorský úvod k nemu prednesie autor hesla P ako Povstanie Rastislav Steranka. Show more
Rómovia. Pokúšala sa nás od nich oslobodiť Mária Terézia; veľmi sa o to snažili naši predkovia počas nacistického Slovenského štátu; komunisti tiež usilovne prikladali ruku k dielu celých štyridsať rokov – oni už dokonca aj videli svetielko na konci tmavého tunela. Našťastie sa to nikomu z nich nepodarilo. Prečo našťastie? Lebo bez Rómov by bolo horšie na svete. V rámci hesla R ako róm budú premietnuté filmy: Deti vetra... sú nežiaducimi, r. Martin Slivka, 1990 Kým prejdeme do nového, r. Igor Dobiš, 1979 Zvonky šťastia, r. Jana Bučka, Marek Šulík, 2012 Show more
A detective story about the stealing of a painting of an artist working at the end of the last century. The story is set on the borders of dream and reality, depicting a group of young university students improvising acting scenes in café Eden. Show more
Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska je ľudové umenie, tvorba insitných, resp. neprofesionálnych umelcov a remeselníkov. V socialistickom Československu bolo umenie systémovo zaradené medzi spôsoby trávenia voľného času obyvateľstva, a preto ľudové formy umenia zažili v tomto období nevídaný rozvoj. Ľudové umenie a remeslá sa preto frekventovane objavovali aj vo filmových dielach popredných slovenských profesionálnych filmových tvorcov, a týmto dielam boli dokonca vyhradené samostatné kategórie na významných československých filmových festivaloch ako Arsfilm Kroměříž, Etnofilm Čadca. Výber filmov, ktoré sú známe aj pod pojmom arsfilmy či etnofilmy, pozostáva z umeleckých portrétov, etnografických reportáží či lyrických dokumentárnych diel ocenených na spomenutých festivaloch o rozličných druhoch ľudového umenia. V pásme budú uvedené snímky: Umenie vzdoru (1979) Petra Záchenského, Kresané do dreva (1976) a Martin Jonáš (1973) Martina Slivku, Pozvanie ku streľbe kráľovskej (1973) Evy Štefankovičovej, Výzva do ticha (1965) Dušana Hanáka a film Kraslice (1971) režiséra Ivana Húšťavu. Show more
Vedecké bádanie, objavy a vynálezy mal vo svojom tematickom okruhu vedecký film, donedávna súčasť populárno-vedeckej filmovej tvorby. Na Slovensku i v Čechách sa tejto filmovej disciplíne venovala veľká pozornosť, lebo bola výpotokom takzvanej vedecko-technickej revolúcie. Existovali štúdiá populárno-vedeckého filmu, odbory, ateliéry a iné organizačné zoskupenia. Ale samotný vedecký film tvoril len malú časť tvorivého záujmu autorov, pretože bol náročný a svojím spôsobom aj výlučný. Omnoho väčší okruh priaznivcov – nielen medzi tvorcami, ale aj divákmi – mali filmy náučné a účelové. Na Slovensku mala táto oblasť filmovej produkcie tradíciu ešte z predvojnových čias – uveďme diela z Matice slovenskej, najmä fenomenálne dielo Karola Plicku, a z obdobia Slovenského štátu filmy zo spoločnosti Nástup a predovšetkým z Ústavu pre školský a osvetový film /Školfilm/. Po roku 1948 sa tvorivý i výrobný potenciál sústredil na pôde Československého štátneho filmu, kde o dva roky neskôr zriadili Štúdio populárno-vedeckého filmu a do jeho čela postavili horolezca a talentovaného kameramana, fotografa a manažéra Karola Skřipského. Štúdio potom prechádzalo viacerými organizačnými zmenami, k starším pracovníkom /Skřipský, Zachar, Orth, Čalovka, Andris, Patočka, Andreánsky/ prichádzali mladší, väčšinou absolventi pražskej FAMU /Slivka, Kubík a ďalší/. Paleta tvorivých záujmov sa nevídaným spôsobom rozšírila, stúpal počet filmov, pribúdali objednávatelia. Pribudli aj teoretické polemiky zamerané na špecifickosť populárno-vedeckého filmu ako samostatného filmového žánru, akoby vyčleneného z rodiny dokumentárnej kinematografie. Čas uhladil spory, týkajúce sa akýchsi „demarkačných čiar“ medzi dokumentárnym a populárno-vedeckým filmom /takéto označenie dnes už beztak málokto používa/ a presadili sa diela s úprimnou snahou o rozšírenie poznatkov alebo o vierohodný emocionálny zážitok. Do výberu tohto pásma sa dostali tituly Čo videla kamera, Na ostrove kormoránov, Budú hovoriť dobre, Umelé srdce, Mucha domáca a Na 150 000 metroch. Show more
„Zase kvákaš, dušička.“ „Rozmýšľaj hlavou, kým začneš sukňou!“ „Ty stará škatuľa, ja ťa po vojne nájdem!“ „A ty čo otváraš zobák? Na otváranie a rozkazovanie sme tu my!“ „Ja ti dám také decko, že ti hlava odletí!“ „Nemudruj moja, škodí to kráse.“ Ako v ľudovej kultúre, tak i v slovenských filmoch boli sexizmus a násilie na ženách dlhodobo udomácnené. Ženská odveta prebiehala oveľa zdržanlivejšie cez postavy nesympatických dedinských jazyčníc, ktoré sa prekárajú na priedomí a duria spitých mužov z krčmy, nespútaných, zmyselných a sebavedomých žien, ktoré treba skrotiť, dostať pod čepiec alebo aspoň do postele. Lenže nespratné ženy fungujú mimo noriem a predurčených rodových rolí. Kto sa bojí... Vandy, Johany, Betky...? Au pair Alžbeta sa zúfalo snaží vytvoriť si nový domov v Írsku tým, že si nájde chlapa za každú cenu. Alžbetina staršia sestra Tina, zasnúbená s Írom Stevom, ju chce ochraňovať a pomáhať jej za každú cenu. Alžbeta však pomoc sestry kategoricky odmieta a vyzerá to tak, že na idylický život Tiny so Stevom žiarli. Od začiatku je medzi sestrami nevypovedané napätie, ktoré bráni, aby sa zblížili. To napätie spôsobila udalosť z minulosti, ktorú si nikto nechce pripustiť... Líštičky sú filmom o závisti, žiarlivosti, zrade a závislosti, ale hlavne o vzájomnej sesterskej láske a odpúšťaní. Show more
