Archive Cinema - March 2022

Milí diváci,

napriek tomu, že vstupujeme už do tretieho mesiaca roku 2022, držíte v rukách len prvý tohtoročný bulletin Filmotéky. Mesiac marec sa bude niesť v znamení československých a slovenských filmov, talianskych, rakúskych, francúzskych titulov a ich vzájomných koprodukcií, ale aj v zastúpení japonskej kinematografie. 

Minulý mesiac nás vo veku 90-tich rokov opustila Claudia z filmu Dobrodružstvo, Valentina z filmu Noc, Vittoria zo Zatmenia a Giuliana z Červenej pustatiny, talianska herečka Monica Vitti. Kritik, novinár a príležitostný herec John Francis Lane o nej v nekrológu tvrdí, že v roku 1962 odmietla hrať vo filme Agnes Vardy, lebo chcela ostať verná Antonionimu, ktorý jej sľúbil, že z nej urobí druhú Carole Lombardovú, americkú hviezdu preslávenú komediálnymi úlohami v prvej polovici 20. storočia. Napriek tomu, že svet si Vittiovú pamätá skôr ako „mramorovú“ postavu zo spomínanej tetralógie citov Michelangela Antonioniho, mala veľmi pozitívny vzťah ku komediálnym polohám herectva. Preto sme sa pri vzdávaní pocty jej životu a práci rozhodli pripomenúť si jej nadanie pre zábavné, výrazne dramatické postavy, akou je napríklad Sicílčanka Assunta vo filme Dievča s pištoľou. Snímku režiséra Maria Monicelliho z roku 1968, ktorá vyšla rok po tom, čo sa Antonioni a jeho múza rozišli, uvidíte vo Filmotéke s českým dabingom v druhý marcový večer.

Herec Michal Dočolomanský by v marci slávil 80. narodeniny. Z nespočetného množstva jeho hereckých úloh si ho pripomenieme postavou Pavla Sámela, vedúceho tlačiarne z filmu Martina Hollého s názvom Horúčka, a ako Vlada Čierneho z tragikomédie o rodine, ktorá s vidinou rýchleho zbohatnutia opúšťa dedinu a smeruje do hlavného mesta, s názvom Naši pred bránami. Film z roku 1970 v réžii Ľudovíta Filana zároveň pripomína sté výročie narodenia prvého slovenského strihača Bedřicha Voděrku. Boxer a smrť, Slnko v sieti, Kristove roky a vyše 230 ďalších filmov nesú pod titulkou „strih“ práve jeho meno. Bedřich Voděrka sa dožil 59 rokov a z toho 39 venoval práci filmového strihača, ale aj režiséra či scenáristu. Simona Vallovičová vo svojej akademickej práci z roku 2003 píše, že: „ s výnimkou veľmi krátkeho obdobia pracoval celý život vo filmovej tvorbe, preto je jeho príbeh nevyhnutne a bezprostredne spätý so vznikom, formovaním a vývojom slovenskej národnej kinematografie.“

Doma mal strihací pult a často sa vyjadroval k strihu filmov, na ktorých spolupracoval. Nehovoríme však už o Bedřichovi Voděrkovi, ale Zdeňkovi Liškovi, ktorý by v marci tiež oslávil sto rokov. Práve jeho komentárom ku strihu Vynálezu skázy režiséra Karla Zemana získal film vo výsledku iné, rýchlejšie tempo. S približne stošesťdesiatimi kompozíciami k dlhometrážnym filmom a štyristo ku krátkym je Zdeněk Liška pojmom v oblasti československej filmovej hudby. Začínal komponovaním pre reklamy, „ohudobnil“ animované filmy Hermíny Týrlovej či spomínaného Karla Zemana. Liškove hudobné majstrovstvo dostalo priestor aj v snímke z cirkusového prostredia Lidé z maringotek, ktorého uvedením v závere mesiaca si pripomenieme aj 120. výročie narodenia réžiséra Martina Friča.
Zdeněk Liška často používal pre filmovú hudbu spev a vokály, do ktorých vkladal výkriky a šepot, do hudobného materiálu vmiešaval reálne zvuky, ako napríklad bzukot vo Vláčilovom Ůdolí včel. Okrem Spalovača mŕtvol Juraja Herza si azda najväčšiu pozornosť vyslúžila Liškova kompozícia opäť vo Vláčilovom titule, Markéta Lazarová. Vo Filmotéke si „vypočujeme“ tretí z Liškových filmov pre Vláčila, Stíny horkého léta, v ktorom sa zároveň stretli ďalší marcoví oslávenci – slovenský herec Juraj Kukura a jeho český kolega Jiří Bartoška. Obaja sa dožívajú 75 rokov a my im želáme ešte veľa šťastných a zdravých chvíľ!

Pred osemdesiatimi rokmi sa v nemeckom Mníchove narodil rakúsky režisér svetového významu, Michael Haneke, ktorý v kontraste s práve spomínanými umelcami vo svojich filmoch takmer vôbec hudbu nepoužíva, iba prirodzené ruchy prostredia. Pri príležitosti jeho narodenín si pustíme dva z jeho filmov vyrobených v novom miléniu, teda už z jeho druhej – medzinárodnej etapy tvorby. Dnes už kultovú Pianistku z roku 2001 a o osem rokov neskoršie, realisticky a temne pôsobiace dielo Biela stuha. Najlepší európsky film roka 2009 a množstvo iných ocenení získala táto čiernobiela snímka odohrávajúca sa krátko pred prvou svetovou vojnou. V uzavretej dedinskej komunite riadiacej sa protestantskou morálkou a patriarchálnou tradíciou sa postupne odohrajú viaceré zvláštne, neobjasnené a násilné situácie. Koniec-koncov táto neobjasnenosť, nepodávanie, priam zadržiavanie informácií a z toho vyplývajúca nejasnosť motivácií postáv je pre Hanekeho umenie príznačná. Viedenčan, ktorý nakrúca len to, čo pozná zo svojho života, často zobrazuje rakúsky konzervativizmus ovplyvnený katolicizmom, jeho filmy sú o kolektívnej aj individuálnej vine, o hľadaní identity, emocionálnom zlyhaní a nefunkčných ľudských vzťahoch.

Pravidelné pondelkové cykly otvorí už tradične cyklus Očami filmových spravodajcov, v ktorom sa jeho lektor a dokumentarista Rudolf Urc bude venovať téme cirkvi za minulého režimu.  Slávnosti na Devíne, ruský metropolita Nikolaj v Prešove, celoštátny zjazd duchovných v Prahe či Dedo Mráz v bratislavskom Pionierskom paláci budú náplňou spravodajských šotov siedmich vydaní Týždňa vo filme datovaných do obdobia rokov 1949-1952 a v pásme nazvanom Cirkev v čase totality.

Pokračujúc v abecednom poradí a pod hlavičku Režisér v rámci projektu 100 rokov slovenského filmu uvedieme diela ďalších dvoch slovenských režisérov, ktorí sa prebojovali do knižného výberu Best of Slovak Film 1921-1991 britského filmového historika Petra Hamesa: Stanislava PárnickéhoKarola Plicku. Tvorbu toho prvého bude reprezentovať príbeh dvoch priateľov žijúcich na okraji spoločnosti v období druhej svetovej vojny, ktorí snívajú o krajine bez utrpenia, o krajine plnej pokoja, film Kára plná bolesti. V jedinečnom etnografickom dokumente Zem spieva pre nás Karol Plicka v spolupráci s fotografom a kameramanom Alexandrom Hackenschmiedom  zakonzervovali obraz slovenskej dediny, ktorá dnes už neexistuje, čím dali vznik vzácnemu míľniku folklórnych i národných dejín.

V cykle Slovenský animovaný film, ktorý je – podobne ako línia Režisér a Digitálne kino – súčasťou projektu 100 rokov slovenského filmu, budeme premietať osem titulov, ktorými kurátorka pásma, Lea Pagáčová, poskytne náhľad do slovenskej animácie naprieč veľkým časovým úsekom, päťdesiatich rokov. Pásmo s názvom Hra poodkryje podoby hrania a zahrávania sa v ľudskom živote, inšpiruje nás k zamysleniu sa nad tým, čo znamená nielen víťaziť a prehrávať, ale aj dodržiavať pravidlá hry.

Tento úvodník otvárala téma filmovej hudby, týkať sa bude aj cyklu Rezy krátkym filmom, v ktorom „zaznejú“ rôzne filmové formáty – sondy, kinožurnály i krátkometrážne snímky venujúce sa fenoménu Bratislavskej lýry. Pásmom Celé mesto spieva zilustruje filmová historička a teoretička Petra Hanáková spôsob, akým Bratislavská lýra prispela k tvorbe domáceho popu alebo aký vplyv mal hudobný festival na hlavné mesto.

Filmotéka uvoľní v dňoch 16. až 22. marca svoju kinosálu pre program každoročného festivalu 29. MFF FEBIOFEST Bratislava. V marci tak vypadne pravidelný cyklus Digitálne kino, na ktorý sme boli zvyknutí vždy v tretí pondelok v mesiaci. Dobrou správou však je, že máj bude na pondelky bohatý a tak sa nám o dva mesiace ujdú z Digitálneho kina dve dávky.

Marec avizuje jar, postupne sa začne otepľovať, ani sa nenazdáme a otvoria sa kúpaliská. Predtým, ako sa tak stane, sa teda ešte pozrime do kúpeľov. Kúpeľnej kúry nám dožičí nielen pravidelná pondelková Zdravotná prehliadka so siedmimi krátkometrážnymi filmami o slovenských kúpeľoch, ale aj piatkový Double Bill. V kúpeľoch sa márne pokúsi načerpať silu Guido, filmový režisér čeliaci pracovnej i osobnej kríze, ktorého stvárnil Marcello Mastroianni vo filme Federica Felliniho 8 ½. S podobným zámerom sa v kúpeľoch ocitnú aj dvaja protagonisti filmu Mladosť režiséra Paola Sorrentina.

Posledný marcový deň oslávi 90. narodeniny japonský režisér Nagisa Ošima. Jeho tvorba ovplyvnená talianskym neorealizmom a prvými filmami francúzskej novej vlny, obsahuje explicitné erotické prvky. Film Korida lásky, ktorý šokoval celé Japonsko, bol nakrútený podľa skutočného prípadu z roku 1936, v čase svojho vzniku vyvolal rozporuplné reakcie a musel sa vyrovnávať s cenzúrnymi prekážkami. Do dnes poburuje svojou koncentráciou násilia a sadomasochizmu.

Poslednou zmienkou je Posledné tango v Paríži, legendárny film Bernarda Bertolucciho, ktorým si pripomenieme 70. výročie narodenia francúzskej herečky Marie Schneiderovej. Po mladej Sade v pornograficky ladených Koridách lásky zasadených do japonských reálií a tridsiatničke Erike, klaviristke z Viedne v odtabuizovanej Pianistke, ponúka postava dvadsaťročnej Jeanne tretí škandalózny obraz telesnej zmyselnosti v kinematografii, ktorým Filmotéka okorení vašu marcovú návštevu kina. 

Double Bill: Kúpele(DB)
Marec 2022: 8 ½; Mladosť

Zatiaľ čo Guido, hlavná postava Felliniho klasiky v podaní Marcella Mastroianniho drží cigaretu ešte aj počas naparovacích procedúr určených na liečbu dýchacích ciest, film Paola Sorrentina Mladosť otvára dialóg, v ktorom sa dozvedáme, že fajčiť je zakázané nielen v interiéri alpského hotela, ale aj v celom jeho vonkajšom areáli. V niečom sa doba zmenila, v niečom inom zase nie.
Filmy dvoch významných talianskych režisérov, ktoré od seba delí viac než pol storočia, majú na prvý pohľad totožnú premisu: rozjímanie starnúcich mužov v kúpeľoch.
Spoločných menovateľov by sme našli viac, napríklad spoločenské udalosti. V 8 ½ ide o večierky za prítomnosti kúzelníka, Mladosť ponúka paletu čudesných happeningov odohrávajúcich sa na rotačnom pódiu: od atrakcie hltačov ohňa, cez koncert na alpských rohoch až po bublinovú show. V oboch filmoch sa udejú racionálne nevysvetliteľné momenty, akési magické prvky: vedma prečíta Guidovu myšlienku bez toho, aby mohlo ísť o bežný kúzelnícky trik, mních na trávniku pred hotelom levituje. Ďalším atribútom spájajúcim filmy je prítomnosť krásnych žien, z Felliniho snímky spomeňme za všetky súdobý sexsymbol Claudiu Cardinale, v Mladosti sa dočkáme Miss Universe. Magickejšia je pri tom nie jej „fyzicky obnažená“ scéna, ale tá, v ktorej odhadne uštipačnú nadradenosť svojho hereckého idolu (v podaní Paula Dana) a s odzbrojujúcim kľudom a ladnosťou obráti jeho urážky proti nemu. Vo filme 8 ½  čakáme, či príde Guidova žena Luisa a ako vypáli jej konfrontácia s milenkou Carlou, či ďalšími ženami obletujúcimi slávneho režiséra. Guido spomína na detstvo a v ňom na kyprú tanečníčku Saraghinu, zatiaľ čo Mick a Fred fantazírujú o istej Gilde Black. Mužskí protagonisti oboch filmov hľadajú akúsi ideálnu ženu, „nadženu“, ktorá priateľsky vychádza s milenkami, ženu, ktorá je vždy ochotná vypočuť, pomôcť, súhlasiť (skrátka, riadi sa heslom: kŕmiť, chváliť, ľutovať) a popritom ešte manažovať okolitý hárem.
Guido má 43 rokov, v niečom sa podobá dirigentovi a skladateľovi Fredovi v podaní Michaela Cainea, v inom zase jeho svatovi Mickovi, starnúcemu režisérovi, ktorý vníma svoj pobyt v kúpeľoch aj ako filmársky workshop v spoločnosti svojich mladých scenáristov. Guido sa tiež pokúša nakrúcať, alebo s tým aspoň po dvojtýždňovom odklade začať. V otázke výberu medzi dovolenkou pri mori a pobytom v horách robia tieto dva filmy reklamu každý tomu svojmu: presaturované alpské scenérie na pozadí vláčnych rozhovorov (niekedy vtipných a sentimentálnych, inokedy kĺžucich na hranici trápna) verzus čiernobiele zrnité morské pobrežie vo flashbackoch Guidových spomienok.
Pobyt v kúpeľoch ešte nemusí znamenať očakávaný relax, ani  nudu. Film 8 ½ je ležérny, no zároveň nepokojný, nervný, urozprávaný, prepchatý davovými scénami otravných postáv, ktoré na Guida neustále hovoria, kladú mu otázky o pripravovanom sci-fi filme, kým Mladosť je tichá a rozjímavá. Myšlienkovým prienikom zvolených filmov je aj vyhlásenie kardinála po tom, čo sa mu Guido posťažuje, že nie je šťastný: „Prečo by ste mali byť šťastný? To nie je vaša úloha. Kto vám povedal, že prichádzame na svet, aby sme boli šťastní?“
Guido aj Mick sa pokúsia o únik v podobe samovraždy – jeden pod stolom, druhý na balkóne – ako to s nimi nakoniec dopadne zistíte sami, ak si v druhý marcový piatok doprajete náš pravidelný Double Bille. 

Spotlight Slovensko (SSK)
Marec 2022: Nešťastné návraty (Are You Feeling Good? + Drak sa vracia); Night Bar Fatale – mestský mikrokozmos (Fifi Fatale + Kým sa skončí táto noc) 

V novembri 2021 bola v programe filmového festivalu v Cottbuse (2. – 7. 11. 2021) uvedená veľká retrospektíva slovenskej kinematografie pod názvom SPOTLIGHT SLOVENSKO. Päť dvojprogramov venovaných jednotlivým témam poskytol festivalovým divákom pohľad na to, ako sa s rovnakými témami popasovali slovenskí filmári takmer pred polstoročím a dnes. Migrácia za prácou, nadšenie a kruté vytriezvenie (Za lepšiu budúcnosť), holokaust (Odváž sa, alebo zomri: prežiť holokaust?), pohľad do mestského mikrokozmu so všetkým, čo k nemu patrí (Night Bar Fatale – mestský mikrokozmos), existenčná úzkosť (Život ako existenčný boj) a ako si chyby z minulosti nesieme stále so sebou (Nešťastné návraty). V marci 2022 sa Spotlight Slovensko vracia do Filmotéky prostredníctvom blokov Nešťastné návraty a Night Bar Fatale – mestský mikrokozmos.     

Retrospektíva Spotlight Slovensko je organizovaná filmovým festivalom v Cottbuse, Slovenským filmovým ústavom, Českým centrom v Berlíne a Slovenským inštitútom v Berlíne.