Filmotéka - október 2019

Vážení diváci,

 

októbrový program FILMOTÉKY je mimoriadne rozmanitý. Pokračujú viaceré cykly začaté už v septembri, zároveň reflektujeme rôzne výročia, úmrtie, ale aj iné udalosti dotýkajúce sa kinematografie.

Na paralely v tvorbe Juraja Herza a Jana Švankmajera upozorňuje aj tento mesiac cyklus Herz/Švankmajer: Umelecké dvojičky. V rámci neho uvedieme dve dvojice filmov. Filmy Straka v hrsti (J. Herz) a Lekce Faust (J. Švankmajer) čerpajú – okrem iného – z rôznych zdrojov divadelnej tradície (v prípade Herzovho filmu tvorcovia vychádzajú zo stredovekej divadelnej hry Mastičkár, kým Švankmajer spracováva faustovský mýtus s využitím motívov z rôznych predošlých divadelných a básnických spracovaní látky /Marlowe, Goethe, Grabbe, Gounod/ a z ľudových bábkových hier), no oba ich zároveň aktualizujú a zasadzujú do aktuálneho (80., resp. 90. roky 20. storočia) dobového kontextu. Na druhej strane filmy Upír z Feratu (J. Herz) a Hmyz (J. Švankmajer), hoci operujú primárne v  imaginatívnych rovinách, dotýkajú sa aj reálnych nedostatkov spoločnosti a človeka. Dodajme, že dizajn vnútrajška automobilu pre Herzov film Upír z Feratu navrhol práve Jan Švankmajer. 

Na mesiace október a november sme v spolupráci s Veľvyslanectvom Ruskej federácie v Slovenskej republike, s Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave, Mosfilmom, filmovou školou VGIK a so Švédskym filmovým inštitútom pripravili retrospektívu filmov Andreja Tarkovského, jedného z najvýznamnejších režisérov nielen sovietskej či ruskej, ale svetovej kinematografie. Koncom októbra premietneme jeho dlhometrážny debut pre kiná Ivanovo detstvo, ktorý hneď výrazne zarezonoval na medzinárodnej scéne. Vyvolal polemické reakcie, pričom v medzinárodnej diskusii sa ho zastal napríklad francúzsky filozof Jean-Paul Sartre. V roku 1962 získal film na 23. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach Zlatého leva sv. Marka (ex aequo s filmom Rodinná kronika Valeria Zurliniho). Uvedieme aj pásmo študentských filmov, na ktorých Tarkovskij (spolu)pracoval v rokoch 1956 – 1960. Ďakujeme našim partnerom a Kristíne Aschenbrennerovej zo Slovenského filmového ústavu.

Do cyklu Vpád do intimity sme zaradili štyri filmy, ktoré tematizujú sledovaný fenomén doslovne. Vo filmoch Ucho Karla Kachyňu a Rozhovor Francisa Forda Coppolu je ústredným motívom odpočúvanie. V Uchu sa manželský pár, námestník ministra Ludvík a jeho žena Alena, vracia z recepcie a žena je rozčarovaná z toho, že manžel zabudol na ich desiate výročie svadby. Hoci už sú takpovediac zvyknutí na sledovanie a odpočúvanie zo strany štátnej bezpečnosti, počas jednej noci, keď preberajú svoj vzťah, prepadajú panike z toho, že Ludvíka by mohli zatknúť kvôli jeho spoluúčasti na príprave kritickej správy o tehelniach, pre ktorú bol zatknutý už Ludvíkov nadriadený, minister. V Coppolovom Rozhovoreprotagonista Harry Caul zase odpočúva v rámci jednej zákazky mladý pár a postupne ho začne znepokojovať, čo to vlastne odpočul. Oba filmy sa dotýkajú témy bytostného zásahu do intimity a súkromia postáv. Podobné motívy nachádzame aj vo filmoch Okno do dvora Alfreda Hitchcocka a Krátky film o láske Krzysztofa Kieślowského: v nich však nejde o odpočúvanie, ale o sledovanie. V Okne do dvora je fotograf, ktorému úraz bráni vo voľnom pohybe, a tak trávi svoj čas pozorovaním obyvateľov v náprotivnom dome, presvedčený o tom, že jeden z obyvateľov zavraždil svoju manželku. V Krátkom filme o láske zase mladík Tomek sleduje ďalekohľadom atraktívnu Magdu nielen pri jej dennej rutine, ale aj pri častých mužských návštevách, no až kontakt s Tomekom otvorí Magde oči a naučí ju nehe.

V októbri si pripomenieme 125. výročie narodenia českého fotografa, kameramana, režiséra a etnografa Karla Plicku (14. 10. 1894 – 6. 5. 1987). Pri tejto príležitosti uvedieme národopisný dokumentárny film Po horách, po dolách, ktorý predstavuje ľudovú architektúru, kroje, obrady, zvyky a iné národopisné a folklórne osobitosti slovenského ľudu, a tiež etnografický záznam ľudových zvykov, hier, obradov, tancov a slávností v čase od skorej jari do neskorej jesene na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia s názvom Zem spieva. Pripomenie si aj 105. výročie narodenia spisovateľa a scenáristu Alfonza Bednára (13. 10. 1914 – 9. 11. 1989), ktorý sa do dejín slovenskej kinematografie zapísal predovšetkým dlhotrvajúcou spoluprácou s režisérom Štefanom Uhrom. Z ich spoločného portfólia sme do programu zaradili filmy Tri dcéry, Génius Javor a Juliana. Odzrkadľujú rôznosť tém, motívov a prístupov, ktoré títo autori v  spoločných filmoch pokryli. Filmy Tri dcéryJavor a Juliana vychádzajú z ľudových balád, no uchopujú ich nanajvýš rozdielne. Napokon Génius je metaforickou satirou pranierujúcou negatívne ľudské vlastnosti, charaktery a nedostatky v medziľudských vzťahoch. 28. októbra by sa dožil 75 rokov významný slovenský herec Marián Labuda (28. 10. 1944 – 5. 1. 2018). Vo filme Jiřího Menzla Vesničko má středisková stvárnil Labuda postavu šoféra družstevného nákladného auta Karla Pávka, ktorý zažíva rôzne trampoty so svojím závozníkom, mentálne zaostalým Otíkom. V Záhrade Martina Šulíka sa Labuda predstavil v úlohe otca protagonistu filmu Jakuba, ktorého stvárnil Roman Luknár. Hoci Jakub a otec žijú spolu, veľmi si nerozumejú a musia k sebe hľadať cestu. Reflektujeme aj nedávne úmrtie scenáristu a dramaturga Mariana Puobiša (29. 7. 1947 – 8. 8. 2019). Puobiš dlhodobo spolupracoval s režisérom Miloslavom Lutherom. Spolu s M. Lutherom a sVladimírom Körnerom bol Puobiš spoluscenáristom filmov Chodník cez Dunaj Anjel milosrdenstva. Pripomeňme tiež, že Vladimír Körner sa 12. októbra dožíva 80 rokov. Pri tejto príležitosti uvedieme aj film Adelheid Františka Vláčila, ku ktorému Körner napísal spolu s Vláčilom scenár.

V októbri pokračuje aj cyklus Detstvo, dospievanie, mladosť, pričom tentoraz sme ho zaostrili na problematiku outsiderov. Uvádzané filmy zobrazujú ťažkosti detí a mládeže zaradiť sa do spoločnosti. O tom, že tento fenomén nie je žiadnou novinkou, no zároveň je stále aktuálny, svedčí aj časový rámec filmov: najstarší z nich, Kid Charlieho Chaplina, vznikol ešte ako nemý film v roku 1921, najnovší je The Florida Project Seana Bakera z roku 2017. Okrem nich uvedieme aj britský film Kes režiséra Kena Loacha, dánsko-islandský film Dagura Káriho Outsider a švédsky Nech vojde ten pravý Tomasa Alfredsona, ktorý je okrem iného aj zaujímavým príspevkom k subžánru upírskych filmov.

15. októbra bude na pôde Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení prednášať profesor François Jost. V prednáške sa bude venovať filmom, ktoré čelný predstaviteľ francúzskeho literárneho hnutia – nového románu – Alain Robbe-Grillet nakrútil v československo-francúzskej koprodukcii. Oba tieto filmy, Muž, ktorý luže aj Eden a potom..., budete mať možnosť vidieť vo FILMOTÉKE ešte pred prednáškou profesora Josta. Touto cestou vás zároveň pozývame na profesorovu prednášku. Detailnejšie informácie o prednáške nájdete na webových stránkach FTF VŠMU.

V pravidelnom cykle Double Bill s  podnázvom Malý národ vs. svet uvedieme komédie Myš, ktorá revala Kačacia polievka. Čo spraví každá malá krajina, keď vyčerpá finančné zdroje? Za účelom získania šťavnatej vojnovej koriste predsa vyhlási vojnu veľkej krajine. Profesor Rudolf Urc sa v cykle Očami filmových spravodajcov v programe Tanečnice z Lúčnice venuje Umeleckému súboru Lúčnica. Režisér, dramaturg a scenárista Milan Černák zase v pásme s podnázvom Zaujímavosti fauny a flóry z cyklu Kraťasy z archívu venuje nenávratne sa strácajúcim druhom flóry a živočíšnej ríše. V rámci prehliadky digitálne reštaurovaných filmov Digitálne kino 1955 – 1975 uvedieme tentoraz pásmo filmov, ktoré vznikli v rokoch 1959 – 1962.

Napokon by sme vám chceli dať do pozornosti aj špeciálnu projekciu pri príležitosti Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva (27. október). Uvedieme digitálne reštaurovanú verziu filmu Ela Havettu Ľalie poľné z roku 1972, len pár dní po jej celosvetovo prvom verejnom premietaní na festivale Lumière v Lyone.

Vážení diváci, prajeme vám veľa pozoruhodných filmových zážitkov!

 

 

 DETSTVO, DOSPIEVANIE, MLADOSŤ: OUTSIDERI (DDM)

Október 2019: Kid; Kes; Outsider; Nech vojde ten pravý; The Florida Project

 

Na október sme pripravili výber filmov, ktoré uchopujú tému outsiderstva z hľadiska obdobia, keď je človek citovo najzraniteľnejší, teda v období detstva, dospievania a mladosti. Hlavní hrdinovia týchto filmov tak nie sú hrdinami v prvotnom zmysle slova. Postavy outsiderov sa odvracajú od zásad spoločnosti, respektíve im nebolo umožnené sa zaradiť a prijať niekedy až kruté spoločenské pravidlá. Nevedia si nájsť miesto medzi ostatnými, niektorí staticky čakajú vo svojom uzavretom svete, iní však aktívne bojujú a narúšajú konvenčné zásady spoločnosti. A nie vždy sa to končí katastrofou...

 

DOUBLE BILL: MALÝ NÁROD VS. SVET (DB)

Október 2019: Myš, ktorá revala; Kačacia polievka

 

Čo spraví každá malá krajina, keď vyčerpá finančné zdroje? Za účelom získania šťavnatej vojnovej koriste predsa vyhlási vojnu veľkej krajine. Veľkovojvodstvo Grand Fenwick sa rozprestiera na pätnástich a trištvrte štvorcových míľach kdesi vysoko vo francúzskych Alpách. Primárnym zdrojom príjmu do štátnej pokladnice je víno, Pinot Grand Fenwick. Keď kalifornský vinár začne vyrábať jeho imitáciu, Grand Fenwick stratí zdroj príjmov a ocitá sa na pokraji bankrotu. Riešenie? Vyhlásiť vojnu! Premiér Count Mountjoy zosnová diabolský plán: vyšle skupinu dvadsiatich dobrovoľných lukostrelcov, aby vzala New York útokom. Freedonia je malá krajina na pokraji bankrotu. Bohatá pani Teasdaleová, hlavný prispievateľ do štátneho rozpočtu, je ochotná pomôcť, avšak trvá na tom, aby bol na čelo krajiny vymenovaný istý pán, Rufus T. Firefly, ktorý je jej srdcu najbližší. O ruku a majetok pani Teasdaleovej má eminentný záujem aj veľvyslanec susednej Sylvánie, intrigánsky pán Trentino. Jediným riešením na záchranu krajiny a cti pani Teasdaleovej je... vyhlásiť vojnu!

 

HERZ/ŠVANKMAJER: UMELECKÉ DVOJIČKY (H/Š:UD)

Október 2019: Straka v hrsti/Lekce Faust; Upír z Feratu/Hmyz

 

V cykle s podnázvom Umelecké dvojičky reflektujeme príbuznosť dvoch pozoruhodných filmárov Juraja Herza Jana Švankmajera vo viacerých ohľadoch. Obaja sa narodili v rovnaký deň – 4. septembra 1934. Juraj Herz umrel v apríli minulého roku, zatiaľ čo Jan Švankmajer sa tento rok dožíva 85 rokov. Stretli sa už v 50. rokoch minulého storočia na bábkarskej katedre pražskej DAMU (ani jeden nevyštudoval filmovú réžiu). Hoci sa ich tvorivé dráhy následne rozišli inými smermi a profesionálne sa len zriedkakedy stretávali nad jedným dielom (Jan Švankmajer a jeho žena Eva napríklad pracovali ako výtvarníci pri Herzovom filme Deváté srdcez roku 1978, teda v čase, keď Švankmajer nemohol kvôli zákazu nakrúcať vlastné filmy), domnievame sa, že medzi ich jednotlivými filmami sa dajú vysledovať výrazné paralely a práve na ne chceme cyklom upriamiť pozornosť. Pri zostavovaní cyklu sme nepristupovali k filmom podľa hotového kľúča, skôr sme hľadali kľúč k jednotlivým dvojiciam filmov. Film Straka v hrsti (J. Herz) vychádza zo stredovekej divadelnej hry Mastičkár. Dej sa odohráva v akomsi bezčasí, no film napriek tomu satirizuje dobové spoločensko-politické praktiky. Film sa začal nakrúcať už v roku 1983, no pre obvinenie z obscénnosti bolo nakrúcanie prerušené a film bol dokončený až v roku 1988 (pričom na kópii je uvedený rok 1987). Do bežnej kinodistribúcie bol uvoľnený až v roku 1991. Lekce Faust (J. Švankmajer) tiež čerpá z divadelnej tradície: faustovský mýtus spracováva s využitím motívov z rôznych predošlých divadelných a básnických spracovaní látky (Marlowe, Goethe, Grabbe, Gounod) a z ľudových bábkových hier. Faust je u Švankmajera, slovami samotného autora, „... ,náhodný človek‘, ktorý sa nechal vmanipulovať do tragickej pozície (roly) a tú poctivo odohrá až do horkého konca“. Švankmajer tiež poukazuje na nadčasovosť a aktuálnosť faustovských motívov. Upír z Feratu (J. Herz), hoci operuje na poli hororu a fantastického filmu, otvára v jednej zo svojich línií aj motív zneužívania jedinca inštitúciou, v tomto prípade firmou, ktorá sa neštíti využívať zábery nakrútené skrytou kamerou na bezohľadnú reklamnú kampaň a zvyšovať svoj odbyt pomocou škandálov a podvodného víťazstva na automobilových pretekoch. Dodajme, že dizajn vnútrajška automobilu pre film navrhol práve Jan Švankmajer. Jeho vlastný film Hmyz zase v „spodných prúdoch rozprávania“ zľahka pranieruje ľudské nedostatky a chyby, ako sú pohodlnosť, nevera, konzum a sebeckosť. Oba filmy teda síce operujú primárne v imaginatívnych rovinách, no dotýkajú sa aj reálnych nedostatkov spoločnosti a človeka.

 

RETROSPEKTÍVA: ANDREJ TARKOVSKIJ (RAT)

Október 2019: Ivanovo detstvo; Andrej Tarkovskij – študentské filmy (Zabijaci; Dnes sa nikam nejde; Valec a husle)

 

Andrej Tarkovskij (4. apríla 1932 Zavražie – 29. decembra 1986 Paríž) je vo všeobecnosti považovaný za jedného z najvýznamnejších režisérov svetovej kinematografie 2. polovice 20. storočia. Bol synom básnika Arsenija Tarkovského (vo filme Zrkadlo nechal otca recitovať jeho vlastné verše). Od roku 1954 študoval na moskovskej filmovej škole VGIK v ročníku Michaila Romma. Tu sa zoznámil s Andrejom Michalkovom-Končalovským, s ktorým spolupracoval nielen na svojom absolventskom filme Valec a husle, ale aj na scenári k filmu Andrej Rubľov (hoci tu sa ich tvorivé cesty rozišli pre nezhody o tom, ako má film vyzerať). Ešte počas štúdií sa Tarkovskij podieľal na réžii filmov Zabijaci (s Alexandrom Gordonom a Mariou Bejkuovou; podľa Ernesta Hemingwaya) a  Dnes sa nikam nejde (s A. Gordonom). V roku 1962 mal premiéru Tarkovského dlhometrážny debut Ivanovo detstvo. Film rozpráva o zážitkoch chlapca Ivana, ktorého rodičov zabili nemecké jednotky, počas 2. svetovej vojny. Film bol uvedený aj na 23. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, kde získal Zlatého leva sv. Marka (ex aequo s filmom Rodinná kronika Valeria Zurliniho). V talianskom denníku L’Unità vyšiel na film značne kritický článok, no v medzinárodnej diskusii sa ho zastal napríklad vplyvný francúzsky filozof Jean-Paul Sartre. K odkazu tohto filmu a k jeho vplyvu na vlastnú tvorbu sa prihlásili režiséri ako Ingmar Bergman, Sergej Paradžanov a Krzysztof Kieślowski. Retrospektívu filmov Andreja Tarkovského organizujeme v spolupráci s Veľvyslanectvom Ruskej federácie v Slovenskej republike, s Ruským centrom vedy a kultúry v Bratislave, Mosfilmom, filmovou školou VGIK a so Švédskym filmovým inštitútom. Ďakujeme našim partnerom a tiež Kristíne Aschenbrennerovej zo Slovenského filmového ústavu.

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.