Filmotéka - apríl 2019

Vážení diváci,

 

veľkú časť aprílového programu FILMOTÉKY venujeme 90. výročiu narodenia režiséra a scenáristu Petra Solana (25. 4. 1929 – 21. 9. 2013), jedného z najdôležitejších slovenských filmových tvorcov druhej polovice 20. storočia. Solan v rokoch 1949 – 1955 absolvoval štúdium filmovej réžie na pražskej FAMU. Začínal v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave (už v roku 1953). V dejinách slovenskej kinematografie mu prináleží viacero prvenstiev. Kým v roku 1956 režíroval spolu s Františkom Žáčkom prvú domácu filmovú satiru Čert nespí (podľa poviedok Petra Karvaša z rovnomennej knihy satír), jeho prvým samostatným dlhometrážnym filmom bola prvá slovenská filmová detektívka Muž, ktorý sa nevrátil (1959). Medzinárodné uznanie mu priniesol sugestívny dramatický príbeh z prostredia koncentračného tábora Boxer a smrť (1962) so Štefanom Kvietikom v hlavnej úlohe. Solan opakovane spolupracoval so spisovateľom a dramatikom Petrom Karvašom (Prípad Barnabáš Kos  /1964/, Pán si neželal nič /1970/) a scenáristom Tiborom Vichtom (Tvár v okne /1963/, Kým sa skončí táto noc /1965/, Solanova poviedka z filmu Dialóg 20 40 60 /1968/ či neonoirovo ladený krimipríbeh Tušenie /1982/). V časoch normalizácie bol Solan od roku 1972 preradený do Štúdia krátkych filmov, k réžii dlhometrážneho hraného filmu sa vrátil detským filmom A pobežím až na kraj sveta z roku 1979. Jeho posledným filmom bola snímka O sláve a tráve (1984), v ktorej sa dotkol stále aktuálnej témy popularity a márnosti života v sláve. Peter Solan získal v roku 2004 Cenu ministra kultúry SR za mimoriadny tvorivý prínos k rozvoju slovenskej kinematografie a v roku 2013 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky, osobitne v oblasti slovenskej kinematografie, a šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Umrel 21. septembra 2013 v Bratislave. V aprílovom cykle venovanom Petrovi Solanovi bude pred každým dlhometrážnym filmom uvedený aj krátkometrážny film z jeho filmografie a cyklus uzavrie program pozostávajúci z dvoch dokumentárnych filmov o Petrovi Solanovi a Tiborovi Vichtovi. Za zostavenie programu ďakujeme Martinovi Kaňuchovi.

Pripomenieme si aj 75. narodeniny slovenského publicistu a scenáristu Eugena Gindla (nar. 2. 2. 1944). Eugen Gindl sa podieľal na scenári filmu Martina Hollého ml. Právo na minulosť z roku 1989, ktorého príbeh sa vracia do povojnových rokov. Vo filme sa na dramatickom, rýchle sa meniacom spoločenskom pozadí odvíjajú príbehy jeho hlavných hrdinov: bývalého frontového vojaka Grigu, ktorý bojoval v Sovietskej armáde, dôstojníka britského letectva Koubeka, karieristu Cabadaja, mladého novinára Zajaroša a ostatných priateľov z vojnových i mierových čias. Uvedieme aj film Dušana Trančíka Keď hviezdy boli červené, ku ktorému Gindl tiež písal scenár. Film na príbehu váhavého a nesmelého Jožka Brezíka sleduje osudy ľudí – spolutvorcov i obetí morálnej klímy, ktorá sa v Československu udomácnila v päťdesiatych rokoch, aby napriek nádejným vyhliadkam roku 1968 znovu ovládla medziľudské vzťahy. V programe nazvanom Výročia: Eugen Gindl uvedieme trojicu filmov Starina (r. Ladislav Kaboš), Malebná cesta dolu Váhom (r. Ján Fajnor) a Fašiangy v Sebechleboch (r. Ladislav Kaboš) a napokon aj dva televízne filmy – Dominik (r. Ján Fajnor) a Celý svet nad hlavou (r. Stanislav Párnický) o kariére vzpierača ťažkej váhy, ktorý bojuje nielen o športové trofeje, ale aj o suverenitu svojej osobnosti.

Herečka Romy Schneiderová bola v časoch svojej najväčšej slávy (60. – 70. roky) jednou z veľkých hereckých múz filmových tvorcov. V septembri minulého roka sme si pripomínali 80. výročie jej narodenia a v októbri sa do našich kín dostal aj film 3 dni v Quiberone inšpirovaný udalosťami z neskorej fázy jej života. V cykle Pocta: Romy Schneiderová okrem neho premietneme štyri filmy, ktoré Schneiderová nakrútila v rokoch 1975 – 1981 s významnými režisérmi ako Claude Chabrol (Nevinní so špinavými rukami), Claude Sautet (Celkom obyčajný príbeh), Bertrand Tavernier (Smrť v priamom prenose) a Dino Risi (Prízrak lásky). V cykle premietneme aj dokumentárny film Inferno dvojice tvorcov Serge Bromberg a Ruxandra Medreaová. Film sa venuje projektu s názvom Peklo, ktorý v 60. rokoch začal nakrúcať francúzsky režisér Henri-Georges Clouzot so Schneiderovou a so Sergeom Reggianim v hlavných úlohách, no nikdy ho nedokončil pre rôzne komplikácie. Bromberg sa dostal k nakrútenému materiálu (od vdovy po Clouzotovi) a v Inferne sa venuje osudom tohto nerealizovaného filmu.

Profesor Rudolf Urc pripravil v rámci cyklu Očami filmových spravodajcov program s názvom Bratislava na prelome 1944 – 1945. Pokúša sa v ňom zrekonštruovať rozhranie rokov 1944 a 1945 v Bratislave. Ako uvádza, „okolo zúrila vojna, ale Bratislavčania verili, že ich obíde. Až prvé bomby na mesto ich zobudili z letargie. Udalosti vyvrcholili v apríli 1945, keď mesto oslobodila Červená armáda. Mierový život sa vracal len pomaly, zničené životy a ruiny domov ešte dlho pripomínali minulosť“. Filmová historička Eva Filová zostavila program Kino Čas: Na výstavách a veľtrhoch, z ktorého sa dozviete o tom, ako v období socializmu rozkvital zahraničný obchod a ako sa darilo československým výrobkom. V rámci cyklu Double Bill uvedieme v dvojprograme s podnázvom Koniec starých časov filmy Divoká banda Sama Peckinpaha a Noční jazdci Martina Hollého ml.

Vážení diváci, veríme, že si z nášho programu vyberiete. Dovidenia v prítmí kinosály, priatelia.

 

DOUBLE BILL: KONIEC STARÝCH ČASOV (DB)

Apríl 2019: Divoká banda, Noční jazdci

 

Divoký západ tesne pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Neodvratná zmena sveta visí vo vzduchu. Cíti to Pike Bishop, vodca zločineckého gangu i jeho nepriateľ, strážca zákona Deke Thornton. Aj iných rivalov tesne po skončení 1. svetovej vojny od seba delí hranica zákona: pašeráka koní Mareka Orbana a strážcu slovensko-poľskej hranice, vrchného rešpicienta Eda Halvu. V oboch prípadoch tak dochádza k stretu mužov mimo zákona a mužov v službách zákona. Vzájomný rešpekt z nich robí priateľov, zákon nepriateľov. Pre zločincov je najdôležitejší ich posledný kšeft pred odchodom do bezpečia „dôchodku“, zatiaľ čo pre strážcov zákona je jeho ochrana vecou profesionálnej i ľudskej cti. Časy i svet sa menia a na vlastnej koži to pociťujú Pike a Deke, Marek a Edo. Ani jeden z nich by však svoju minulosť nevymenil za nič na svete. Slová Pika Bishopa, „inak by som to ani nechcel,“ by tak mohol vyriecť i Marek Orban.

 

POCTA: ROMY SCHNEIDEROVÁ (PRS)

Apríl 2019: Nevinní so špinavými rukami; Celkom obyčajný príbeh; Smrť v priamom prenose; Prízrak lásky; Inferno; 3 dni v Quiberone

 

 

Počas mesiaca apríl budú vo Filmotéke premietané filmy, v ktorých hrala herečka Romy Schneiderová (23. 9. 1938 – 29. 5. 1982). Na jeseň minulého roka mal v širšej slovenskej distribúcii premiéru film 3 dni v Quiberone, ktorý zachytáva trápiacu sa štyridsaťdvaročnú herečku a my vieme, že už jej vtedy nezostávalo veľa času života. Vo výbere filmov sa nachádzajú štyri filmy z obdobia rokov 1975 – 1981, teda z neskorého obdobia jej hereckej kariéry, čím vzniká spolu so spomínaným novým životopisným filmom širší obraz o tomto období jej života a tvorby. Do programu sme zaradili aj film Inferno, ktorý rekonštruuje nedokončené dielo režiséra Henriho-Georgesa Clouzota zo šesťdesiatych rokov a poskytuje výnimočné svedectvo z dní jeho nakrúcania. Romy Schneiderová by sa v septembri 2018 dožila veku 80 rokov, avšak osud jej nedoprial dlhý život (dožila sa napokon  len 43 rokov). Bola ešte príliš mladá keď zažila celosvetovú slávu s filmom o cisárovnej Sissi. Bola talentovaná a krásna, čakala na ňu kariéra, ktorá z nej spravila jednu z hereckých ikon európskej kinematografie. Spolupracovala s mnohými slávnymi režisérmi svojej doby (Orson Welles, Luchino Visconti, Claude Chabrol, Bertrand Tavernier). Jej role boli pre ňu poslaním, vždy bola pripravená obetovať pre ne všetko. V jej súkromnom živote sa však striedali krátke obdobia šťastia s dlhými obdobiami smútku spojenými s tragickými udalosťami, ktoré sa stali jej blízkym.   

 

Výročia osobností: Peter Solan (VOPS)

Apríl 2019: Trať voľná; Čert nespí; Vianočný dar; Muž, ktorý sa nevrátil; Nemecká; Boxer a smrť; Burza; Tvár v okne; Muž, ktorý klope; Prípad Barnabáš Kos; Nepokradneš; Kým sa skončí táto noc; Balkón plný plienok; Dialóg 20 40 60; Komu dôverovať?; Pán si neželal nič; Prečo chodia poza školu; A pobežím až na kraj sveta; Architekt Dušan Kuzma; Tušenie; Rozhovor o jednom centimetri nádeje; O sláve a tráve; Kým sa skončí tento film; Zlatá šedesátá: Peter Solan

 

 

Peter Solan, projekt filmovej etiky

 

Režisér Peter Solan (1929 – 2013) patrí spolu so Štefanom Uhrom, Martinom Hollým a Stanislavom Barabášom, medzi najvýraznejšie osobnosti povojnovej slovenskej kinematografie. Počas svojej kariéry sa venoval filmovej a televíznej tvorbe, hraným i dokumentárnym projektom. Základným parametrom Solanovho filmu je jeho diskrétna réžia, rozvíjanie nenápadného štýlu napätia a intenzifikácie filmového vypovedania o silách a slabostiach človeka v hraničných situáciách. Nespoliehal sa na efektnosť, kontroverznosť, trendy – len nakrúcal tiché filmy. Príznačným sa stalo jeho solitérstvo, názorová nekompromisnosť, sebakritickosť.

V roku 1949 začal študovať filmovú réžiu na pražskej FAMU. Po nástupe na Kolibu v lete 1953 sa začlenil do prvej „nebezpečnej“ vlny vysokoškolsky vzdelaných filmárov, ktorá doma „narazila“ na provinčné vedenie a umeleckú sterilnosť slovenského filmu. Podobne ako ostatní tvorcovia, musel aj Solan najprv realizovať sériu krátkych dokumentárnych i hraných agitiek (Trať voľná, Muž, ktorý klope) v Štúdiu dokumentárnych filmov, kde sa názorovo overovali možní adepti hraného filmu. Prvý dlhometrážny hraný film, adaptáciu satirických poviedok Petra Karvaša Čert nespí, nakrútil v roku 1956 s režisérom Františkom Žáčkom. Solan sa stal držiteľom niekoľkých, najmä žánrových prvenstiev v dejinách slovenského filmu. V  hranom filme debutoval prvou slovenskou filmovou satirou, ktorú v roku 1964 doplnil absurdnejšie vyladeným Prípadom Barnabáša Kosa. Nakrútil prvú detektívku (Muž, ktorý sa nevrátil, 1959), aj v zahraničí sa presadil prvou psychologickou drámou z prostredia koncentračného tábora Boxer a smrť (1962). Nehovoriac o dlho pripravovanom projekte prvej, výpravnej sci-fi Neznáma planéta (1961), ktorý sa však nakoniec nerealizoval. Koncom 60. rokov sa Solan výrazne angažoval vo vedení Zväzu filmových a televíznych tvorcov (FITES), ale aj filmársky – odvážnym výrazovým spracovaním spoločensko-kritických tém (Sedem svedkov, 1967; Malá anketa, 1969). Aj preto bol od roku 1972, už v čase normalizácie, preradený do Štúdia krátkych filmov (spolu s Jurajom Jakubiskom). K hranému filmu sa nakoniec vrátil detským filmom A pobežím až na kraj sveta (1979) a spomenúť treba aj vo vtedajšej slovenskej filmovej produkcii netypický, neo-noirovo ladený krimipríbeh Tušenie (1982). Vo svojom poslednom hranom filme O sláve a tráve (1984) sa dotkol stále aktuálnej témy popularity a márnosti života v sláve.

Od konca 50. rokov Solan postupne rozvíjal osobitú líniu filmového vypovedania – vlastný mikrožáner filmu ako prípadu. Filmové re-konštrukcie spoločenských prípadov, nezriedka odkazujúce na súdne prostredie (Tvár v okne, Malá anketa), nechcú človeka obviňovať ani odsudzovať. Film ako prípad je predovšetkým istým druhom svedectva. Svedčiť filmom u neho znamenalo problematizovať stav vecí, jednorozmerné videnie skutočnosti (Kým sa skončí táto noc, Dialóg 20 40 60, Pán si neželal nič). Angažovanosť neznamená vybrať si jednu stranu, ale zaujato obhajovať nestrannosť, mnohohlasnosť. Pre Petra Solana sa film stal nástrojom premysleného dokumentovania, rozpoznávania jedinečnosti a nesamozrejmosti ľudského správania, rozhodovania a konania – či už ide o boxera Komínka (Boxer a smrť) alebo matku rozhodujúcu o osude svojho postihnutého dieťaťa (Balkón plný plienok). Viac než na optimistickom „vyznení“, záleží na otvorenosti (rozpornosti) vnímania stavu vecí, na neustálom pýtaní sa na parametre osobnej zodpovednosti.

Martin Kaňuch

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.