Filmotéka - jún 2019

Vážení diváci,

 

hneď na začiatok mesiaca sme pre vás pripravili v spolupráci s Österreichisches Filmmuseum a National Film & Sound Archive of Australia a s podporou Veľvyslanectva Austrálie vo Viedni skutočnú lahôdku: Dlhý víkend. V sobotu a v nedeľu 1. a 2. júna budete mať možnosť vidieť štyri zásadné austrálske filmy vyrobené v rokoch 1976 – 2002. Ide o „výhonok“ rozsiahlej retrospektívy (celkovo viac než 50 filmov), ktorá sa konala práve vo viedenskom  Östeirreichische Filmmuseum v období od 4. apríla do 4. júna tohto roku. Do výberu, ktorý vám ponúkame vo FILMOTÉKE, sme zaradili filmy tematizujúce dichotómiu slobody a neslobody. Protagonisti vybraných filmov chcú žiť slobodne, no v ich svete sa dá slobodne žiť iba mimo zákona. Uvidíte filmy Besný pes Morgan (1976)Philippa Moru, Spev Jimmieho Blacksmitha (1978) Freda Schepisiho, ,Krotiteľ‘ Morant (1980) Brucea Beresforda a Stopár (2002) Rolfa de Heera. Všetky filmy budú premietané z 35mm filmových kópií v pôvodnom znení bez slovenských podtitulkov. Aj touto cestou by sme chceli poďakovať Jurijovi Medenovi (Österreichisches Filmmuseum), Tare Marynowskej (National Film & Sound Archive of Australia), Jamesovi Brennanovi (Umbrella Entertainment) a Rolfovi de Heerovi.

V júni sa dožíva 80 rokov významný poľský režisér a scenárista Krzysztof Zanussi (nar. 17. 6. 1939). Zanussi študoval fyziku, filozofiu a štúdium filmovej réžie absolvoval v roku 1966 na filmovej škole PWSFTviT v Lodži. Najskôr nakrúcal amatérske filmy v prostredí amatérskych filmových klubov (11 filmov oceňovaných v Poľsku aj v zahraničí). Od roku 1980 je riaditeľom poľského filmového štúdia „Tor“. Jeho dlhometrážnym hraným debutom bol film Štruktúra kryštálu (1969). Nasledovali filmy ako Rodinný život (1971) či Iluminácia (1973). V druhej polovici 70. rokov patril Zanussi k čelným predstaviteľom tzv. kina morálneho nepokoja (okrem neho ešte napríklad Feliks Falk, Agniezska Hollandová, Krzysztof Kieślowski či Andrzej Wajda). Zo Zanussiho tvorby sem môžeme zaradiť napríklad filmy Ochranné sfarbenie (1977) a Konštanta (1980). Vo FILMOTÉKE uvedieme aj Zanussiho filmy Špirála (1978) a koprodukčný Nech si kdekoľvek... (1988).

22. júna tohto roku si pripomenieme nedožité 70. narodeniny slovenského hudobného skladateľa, speváka, scenáristu a dramaturga Jaroslava Filipa (22. 6. 1949 – 11. 7. 2000). Budete  ho môcť vidieť v úlohe Stana vo všetkých troch poviedkach (Bicie, Basa, Gitara) filmu Iba deň režisérov Michala Ruttkaya, Vladimíra Štrica a Kvetoslava Hečku z roku 1988. Ako predfilm uvedieme epizódu z cyklu Radosť zo života venovanú práve Jaroslavovi Filipovi.

V júli tohto roku bude na Slovensku vystupovať speváčka Charlotte Gainsbourgová. O tom, že Gainsbourgová je aj vynikajúca herečka, sa budete môcť presvedčiť v našom cykle V hlavnej úlohe: Charlotte Gainsbourgová. Z ranej fázy jej kariéry uvedieme film Clauda Millera Malá zlodejka (1988; podľa nedokončeného scenára Françoisa Truffauta). Gainsbourgová v ňom stvárnila postavu dospievajúcej Janine, ktorá sa, ako napovedá názov filmu, venuje okrem iného drobným krádežiam a rieši aj prvé milostné vzťahy. Na prelome prvých dvoch dekád nového tisícročia nadviazala Gainsbourgová plodnú spoluprácu s dánskym provokatérom Larsom von Trierom. Z nej vzišli aj filmy Antikrist (2009) a Melancholia (2011). Z posledných prírastkov v herečkinej filmografii sme do programu zaradili filmy Prísľub úsvitu (2017) v réžii Erica Barbiera a spletité Ismaelove prízraky (2017) Arnauda Desplechina.

29. marca tohto roku umrela významná francúzska režisérka Agnès Vardová (30. 5. 1928 – 29. 3. 2019). Pripomenieme si ju projekciami filmov Cléo od piatej do siedmej z roku 1962 a Šťastie z roku 1965. Vardovej filmy z tohto obdobia bývajú zaraďované do tzv. francúzskej novej vlny, pričom práve jej druhý dlhometrážny film Cléo od piatej do siedmej je považovaný za jednu z vlajkových lodí francúzskej kinematografie 60. rokov. Film Nesmúť z roku 1969 uvedieme ako pripomienku tvorby gruzínskeho režiséra Georgija Daneliju, ktorý umrel 4. apríla tohto roku (25. 8. 1930 – 4. 4. 2019). Pripomenieme si aj švédsku herečku Bibi Anderssonovú (11. 11. 1935 – 14. 4. 2019). Za úlohu Bibi, mladej ženy zamilovanej do ženatého muža, vo filme Milenka Vilgota Sjömana  (1963) získala cenu na medzinárodnom filmovom festivale v Západnom Berlíne. V Persone (1966) Ingmara Bergmana vytvorila Anderssonová nezabudnuteľnú úlohu sestričky Almy, ktorá sa stará o herečku Elisabeth Voglerovú (v podaní Liv Ullmannovej).

V cykle Double Bill s podtitulom americké (fantaz)magórie uvedieme filmy Big Lebowski bratov Coenovcov a Uteč Jordana Peela. Oba filmy majú výrazného protagonistu, ktorý pri stretnutiach s ďalšími postavami symbolicky spoznáva rôzne aspekty a nálady americkej spoločnosti. V programe krátkometrážnych dokumentárnych a reklamných filmov nazvanom Do sveta filmu II, ktorý zostavila filmová historička Eva Filová, budete môcť nazrieť do kuchyne slovenského filmu v časoch socializmu. Profesor Urc sa v programe Umenie reštaurátorov: 50. roky venuje téme záchrany kultúrneho dedičstva.

Vážení diváci, dúfame, že si z nášho programu vyberiete. Zároveň vám chceme popriať príjemné leto a dovidenia v prítmí kinosály opäť v septembri.

 

DLHÝ VÍKEND (DV)

Jún 2019: Besný pes Morgan, Spev Jimmieho Blacksmitha, ,Krotiteľ‘ Morant, Stopár

 

Od 4. apríla do 4. júna 2019 prebieha v Österreichisches Filmmuseum vo Viedni veľká retrospektíva austrálskej kinematografie pod názvom Filmový kontinent Austrália. Na neľahkú otázku čo presne je austrálska kinematografia sa pokúša odpovedať projekciami viac než 50 austrálskych filmov vyrobených v rokoch 1919 – 2015. Ako uvádza úvodný text viedenskej retrospektívy, spoločnými menovateľmi výberu sú protiklady a dichotómia: sloboda a otroctvo, systém a ľudia mimo neho, mesto a vidiek, civilizácia a divočina, čierne a biele, známe a cudzie...

Vo FILMOTÉKE vám vďaka spolupráci s našimi partnermi môžeme ponúknuť výhonok tejto retrospektívy. Názvom nášho programu – Dlhý víkend – vzdávame poctu rovnomennému austrálskemu eko-horroru Colina Egglestona z roku 1978. Do bratislavského programu sme vybrali štyri filmy, ktoré tematizujú dichotómiu slobody a neslobody. Protagonisti vybraných filmov chcú žiť slobodne, no v ich svete sa dá slobodne žiť iba mimo zákon. Naše poďakovanie patrí Jurijovi Medenovi (Österreichisches Filmmuseum), Tare Marynowskej (National Film & Sound Archive of Australia), Jamesovi Brennanovi (Umbrella Entertainment) a Rolfovi de Heerovi.

 

DOUBLE BILL: Americké (fantaz)magórie (DB)

Jún 2019: Big Lebowski, Uteč

 

Americký sen. Nočná mora. Bowling. Jeff Lebowski žije pokojný život popretkávaný farebnými snami v štýle muzikálov Busbyho Berkeleyho, spomienkami na svoju „revolucionársku“ mladosť a drogovými flashbackmi. Potom, čo mu skupinka nihilistov ukradne koberec, vyjde zo svojej ulity a prichádza do kontaktu s každodennou realitou. Stretáva bizarné postavy zo sveta, ktorý je mu cudzí: miliardára Jeffreyho Lebowského, jeho mladú manželku Bunny a sestru, avant-vaginálnu umelkyňu Maude. Hranice sna, drogového raušu a reality prestanú existovať. Jeff sa vo vyprchanom americkom sne snaží nájsť ten správny smer. Chris Washington je fotograf. Spolu s priateľkou Rose sa vyberú na víkend k jej rodičom. Chris je afroameričan, Rose beloška z vyššej strednej triedy. Podobne ako Jeff, aj Chris je v cudzom prostredí konfrontovaný s rodinou, ktorá má svoje vlastné úmysly. Hypnóza. Realita. Fantazmagórie. Oba filmy využívajú filmový žáner, prostredníctvom ktorého nazerajú na spoločnosť. Big Lebowski je detektívka. Uteč je horor. Majú výrazného protagonistu, ktorý pri strete s postavami mimo svojho mikrosveta, symbolicky, cez základný stavebný prvok spoločnosti – rodinu – spoznáva rôzne aspekty a nálady americkej spoločnosti.

 

VÝROČIA OSOBNOSTÍ: KRZYSZTOF ZANUSSI (VOKZ)

Jún 2019: Štruktúra kryštálu; Rodinný život; Iluminácia; Ochranné sfarbenie; Špirála; Konštanta; Nech si kdekoľvek

 

Krzysztof Zanussi je jeden z najvýznamnejších režisérov poľskej a svetovej kinematografie. Narodil sa 17. 6. 1939 vo Varšave. V roku 1959 ukončil štúdium na Fyzikálnej fakulte Varšavskej univerzity, v roku 1962 na Filozofickej fakulte Jagelonskej univerzity v Krakove. V roku 1966 ukončil štúdium réžie na filmovej škole v Lodži (PWSFTViT). Cez pôsobenie v amatérskych filmových kluboch, kde nakrútil 11 filmov, ocenených doma i v zahraničí, sa dostal k profesionálnemu filmu a zaradil sa medzi hlavných predstaviteľov „kina morálneho nepokoja“. Vo svojich filmoch si kladie otázky o poznaní zmyslu života a správnych hodnôt. Má na svojom konte vyše dvadsať scenárov (polovicu z nich aj režíroval) a kníh o filme. Jeho diela získali ocenenia na prestížnych festivaloch ako Benátky, Berlín, Cannes, Locarno, Mannheim, Moskva. Zanussi je členom Európskej filmovej akadémie, pápežskej komisie pre kultúru vo Vatikáne, režíroval v divadle, prednášal na filmových školách (napr. v Lodži, National Film School v Londýne), od roku 1992 je profesorom na Sliezskej univerzite v Katowiciach a má päť titulov doktor honoris causa.

Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.