Majstrovské diela francúzskej kinematografie | september 2017

September 2017: Neľudská

 

 

 


Od septembra 2017 do júna 2018 plánujeme vo FILMOTÉKE premietnuť vždy tretiu sobotu v mesiaci jeden film, ktorý sa výrazne zapísal do dejín francúzskej kinematografie. Celkovo tak budete mať možnosť vidieť desať filmov, desať majstrovských diel z obdobia 20. – 90. rokov minulého storočia. Nenárokujeme si, pochopiteľne, ambíciu predstaviť touto formou históriu francúzskeho filmu v jej celistvosti, ale ponúkame vám príležitosť vidieť skvelé filmy v zdigitalizovanej podobe a na plátne kina. Či už sa chcete vrátiť k svojim obľúbeným „kúskom“ alebo si zaplniť biele miesta filmami, ktoré ste ešte nevideli, náš cyklus vám môže byť nápomocný v oboch prípadoch. Filmy budeme uvádzať v pôvodnom znení s anglickými titulkami. V septembri budete môcť vidieť film u nás pomerne neznámeho tvorcu Marcela L’Herbiera Neľudská. Je to jediný film z nemého obdobia zaradený do nášho cyklu. Malo ísť o pokus syntetizovať vo filme rôzne iné umelecké druhy, pričom na jeho výrobe sa podieľali významné a popredné osobnosti dobovej francúzskej umeleckej scény – maliarstva, architektúry, módy, tanca a hudby. 

Viac info

Neľudská

L’Inhumaine; Marcel L’Herbier, 1924, verzie: OR : zxx

Film rozpráva príbeh opernej speváčky Claire Lescotovej, ktorej sa dvorí mnoho mužov. Jeden z nich, mladý švédsky vedec Einar Norsen sa dokonca rozhodne spáchať samovraždu kvôli tomu, že Claire neopätuje jeho lásku... L’Herbierov film mal predstavovať akúsi syntézu rôznych druhov umenia svojej doby. Režisér prizval k výrobe filmu popredné osobnosti francúzskej umeleckej scény – maliarstva, architektúry, módy, tanca a hudby. Tak napríklad jedným z tvorcov scén bol maliar Fernand Léger (pre film vytvoril laboratórium Einara Norsena). Ako členovia obecenstva v scéne koncertu Claire sa objavili údajne aj Pablo Picasso, Erik Satie, Man Ray či James Joyce. Prednáška: FRANCÚZSKA AVANTGARDA 16. 12. 2019 Cieľom francúzskych avantgardných filmárov bolo vyjadriť duchovno pomocou pohybu. Pokiaľ kamera dokáže zachytiť pohyb neživého predmetu (napr. železnice v Ganceovom filme Koleso života), dokáže v ňom zviditeľniť aj život. Prudké vzplanutia vášní ako prejavy života sa nezobrazujú výtvarnou štylizovanou deformáciou, ale ako pohyb, ktorý dosahuje neprimerané rýchlosti. Surrealizmus je v tomto ohľade istým vyvrcholením: kontinuitu pohybu v obraze strieda snaha o šok v snahe pohnúť diváka. Zobraziť viac

2D OR 15
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.