Priatelia archívneho filmu,
7. septembra tohto roku oslávil 70. narodeniny filozof a prekladateľ profesor Miroslav Marcelli. Pri tejto príležitosti sme ho oslovili s ponukou zostaviť cyklus Carte Blanche. Vybral doň dva (menej často uvádzané) filmy talianskeho režiséra Federica Felliniho Skúška orchestra (1978) a A loď pláva (1983). O dôvodoch, pre ktoré Miroslav Marcelli zvolil práve tieto filmy, si môžete prečítať na inom mieste bulletinu. Chceli by sme aj touto cestou poďakovať pánovi Marcellimu za spoluprácu a popriať mu všetko najlepšie k narodeninám.
13. júla uplynulo 10 rokov od úmrtia významného slovenského hudobného skladateľa Ilju Zeljenku (21. decembra tohto roku by sa dožil 85 rokov). Slovami Vladimíra Godára, Zeljenka bol „ťažiskovou skladateľskou osobnosťou slovenskej odmäkovej generácie“ (teda 60. rokov 20. storočia, nazývaných aj obdobím odmäku). Ilja Zeljenka v uvedenom období komponoval hojne aj pre film. V spolupráci s organizátormi 14. medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos (7. – 15. november 2017) sme do programu zaradili cyklus filmov, ku ktorým zložil hudbu, pod názvom Ilja Zeljenka a film. V dňoch 9. – 15. novembra uvedieme 7 programov pozostávajúcich z jedného krátkometrážneho a jedného dlhometrážneho filmu, pričom v intenciách Godárovho výroku (a ťažiska Zeljenkovej tvorby pre film) ide takmer výlučne o filmy zo 60. rokov. Ešte predtým, konkrétne 8. novembra, sa však v Kine Lumière uskutoční spomienkový program venovaný Iljovi Zeljenkovi. Za cenné rady pri zostavení cyklu Ilja Zeljenka a film ďakujeme Eve Filovej a Rudolfovi Urcovi.
Poľský herec Zbigniew Cybulski by sa 3. novembra dožil 90 rokov. Tragická nehoda v roku 1967 predčasne ukončila jeho život vo veku 39 rokov. Cybulského označovali za poľského Jamesa Deana. Vo Filmotéke premietneme najskôr Popol a diamant Andrzeja Wajdu a Vlak Jerzyho Kawalerowicza (oba z konca 50. rokov). Nasledovať budú filmy z polovice 60. rokov (Ako byť milovaná, Jovita) a napokon opäť Wajdov film – Všetko na predaj, v ktorom sa režisér svojským spôsobom vyrovnáva s hercovou smrťou.Zápletka filmu sa odvíja od úmrtia herca pod kolesami vlaku – tak skonal práve Cybulski – a zamýšľa sa nad rolou herca nielen vo svete filmu, ale aj v životoch jeho blízkych.
Martin Scorsese sa preslávil v období tzv. nového Hollywoodu spolu so svojimi generačnými spolupútnikmi Francisom Fordom Coppolom, Brianom De Palmom, Georgeom Lucasom či Stevenom Spielbergom. 17. novembra sa tento pozoruhodný režisér, aktívny v kinematografii už 5 desaťročí, dožíva 75 rokov. Pri tejto príležitosti uvedieme jeho vynikajúci dlhometrážny hraný debut Kto klope na moje dvere?, v ktorom Harvey Keitel stvárňuje taliansko-amerického mladíka vyrovnávajúceho sa s pohnutou minulosťou svojej priateľky. Až neskôr sa Scorsese zapísal do povedomia publika na celom svete filmami, ktoré nakrútil s Robertom De Nirom v hlavnej úlohe. Fascinujúcim plodom tejto spolupráce (a tiež scenáristickej účasti Paula Schradera a spolupráce s hudobným skladateľom Bernardom Herrmannom) bol v roku 1976 Taxikár, ktorého budete mať možnosť vidieť v novembri na plátne Kina Lumière.
Vo Filmotéke pokračujú v novembri aj pravidelné a dlhodobé cykly. Rudolf Urc sa v cykle Očami filmových spravodajcov venuje zdraviciam milovanému Stalinovi. Eva Filová sa zase v rámci Kraťasov z archívu sústredila na svet divadla a filmu a pripravila výber z publicistických mesačníkov Sonda, zameraných práve na ne. V cykle Double Bill uvedieme filmy Kto sa bojí Virginie Woolfovej? Mika Nicholsa a Ucho Karla Kachyňu. Oba filmy sa odohrávajú počas jednej intenzívnej noci, ktorá obnaží temné stránky dvoch manželských párov.
Prehliadka Nemecká jeseň sa prehupla do svojej druhej polovice už koncom októbra. Začiatkom novembra uvedieme druhé pásmo krátkometrážnych filmov od tvorcov spájaných s Oberhausenským manifestom z roku 1962 (Oberhausenskí II) a potom výber z filmov režisérov ako Volker Schlöndorff (Mladý Törless, Baal + spolu s Margarethe von Trotta Stratená česť Kataríny Blumovej), Peter Fleischmann (Lovecké výjavy z Dolného Bavorska), Rainer Werner Fassbinder (Strach jesť duše) či Wim Wenders (V behu času). Akousi čerešničkou na torte bude dvojica filmov Wernera Herzoga Aj trpaslíci začínali malí a Aguirre, hnev Boží. Najmä prvý z nich, raritne uvádzaná svojrázna anarchistická vízia vzbury skupiny trpaslíkov, ponúka vskutku pozoruhodný divácky zážitok, ktorý sa vymyká mnohým konvenciám. Prehliadku Nemecká jeseň pod záštitou ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča organizuje Slovenský filmový ústav v spolupráci s Goetheho inštitútom.
V rámci cyklu Majstrovské diela francúzskej kinematografie uvedieme vďaka spolupráci s Francúzskym inštitútom na Slovensku film Deti raja režisérsko-scenáristického tandemu Marcel Carné – Jacques Prévert. Ide o akúsi „kodu“, veľkú syntézu či zavŕšenie tendencie nazývanej poetický realizmus, ktorá sa prejavila vo francúzskej kinematografii okolo polovice 30. rokov.
Dúfame, že si z novembrového programu FILMOTÉKY vyberiete.
Dovidenia v prítmí kinosály, priatelia.
V roku 1962 bol počas medzinárodného festivalu krátkych filmov v Oberhausene predstavený manifest, ktorý vošiel do dejín pod názvom Oberhausenský manifest. Mladí filmoví tvorcovia, ktorí realizovali v tej dobe krátkometrážne filmy, žiadali nové možnosti pre nemecký film a hlásali, že „tatkovské“ (či dokonca „fotrovské“) kino je mŕtve („Das Papas Kino ist tot“). V rámci pásma uvedieme viaceré filmy týchto tvorcov z obdobia rokov 1961 – 1965. Uvedené budú filmy: Brutalita v kameni, Komunikácia, Poznámky z Altmühltal, Plagáty Weimarskej republiky 1918 – 1933, Juh v tieni, Burina, To musí byť kus Hitlera, Registrácia, Bábky, Granstein. Uvedený bude aj film o fenoméne mladého nemeckého filmu Dediči fotrovského kina. Zobraziť viac
V podvečer horúceho letného dňa vypravia z varšavskej hlavnej stanice vlakovú súpravu, ktorá odvezie pasažierov – prevažne dovolenkárov – až do mesta Hel na pobreží Baltského mora. Trasa vedúca na sever má čosi vyše 400 kilometrov, cestuje sa celú noc. Rozruch počas monotónnej cesty nočnou krajinou spôsobí mimoriadna zastávka, keď do vlaku nastúpi skupina policajtov. Hľadajú vraha na úteku a podľa indícií by mal cestovať práve v oddelení, v ktorom sa osudovo ocitli tajuplný muž v strednom veku Jerzy a mladá atraktívna blondínka Marta... (Tomáš Hučko) Zobraziť viac
Filmová adaptácia rovnomenného románu Kazimierza Brandysa. Felicia, úspešná herečka na ceste do Paríža spomína na noc v roku 1939 keď v divadle debutovala ako Ofélia spolu jej láskou Wiktorom v úlohe Hamleta. Po vypuknutí Druhej svetovej vojny sa Felicia zamestná ako čašníčka, aby sa tak vyhla hraniu v nemeckom divadle. Ukryje milovaného Wiktorova, obvineného z vraždy s Gestapom v pätách. Felicia je obvinená z kolaboranstva. Opäť sa po rokoch stretávajú, no karta sa už obrátila. Zobraziť viac
Mladý architekt a talentovaný športovec Marek sníva o veľkej romantickej láske. Na plese sa stretáva s tajomnou dievčinou so zahalenou tvárou. Okamžite sa do nej zamiluje. Nevie o nej zhola nič a jeho snahy dozvedieť sa aspoň niečo zlyhávajú. Zoznámi sa s Anežkou, mladou študentkou umenia a pomaly medzi nimi vzniká krehký vzťah. Marek však nevie zabudnúť na uhrančivé oči záhadnej dievčiny, ktorá mu na plese učarovala... Zobraziť viac
V decembri 1949 sa dožil sovietsky diktátor J.V.Stalin 70 rokov. Pre okruh jeho miestodržiteľov v satelitných krajinách to bola príležitosť preukázať oddanosť, vernosť a servilnosť. Nie inak tomu bolo aj v Československu, kde už v roku 1946 občania Žiliny menovali Stalina svojim čestným občanom. Ale najväčšia eufória vrcholila pri príležitosti vodcovej 70-ky. Do Moskvy putovali pozdravy, gratulácie a plné vlaky darov. Filmoví spravodajcovia to zaznamenali s obdivuhodnou propagandistickou precíznosťou. Slávnosti vo Veľkom divadle nakrúcali sovietski kameramani. Jednotlivé šoty sú aspoň čiastočnou ukážkou toho, čo bolo neskôr označené ako Stalinov „kult osobnosti“. Uvedené budú vydania Týždňa vo filme č.: 49/1946, 48/1949, 51/1949, 52/1949, 1/1950, 6/1950. Výber zostavil a lektorský úvod zabezpečí publicista a režisér Rudolf Urc. Zobraziť viac
Ide o adaptáciu románovej prvotiny významného rakúskeho spisovateľa Roberta Musila Zmätky chovanca Törlessa, ktorá vyšla prvý krát v roku 1906. Autor v románe opísal život na internátnej vojenskej škole na začiatku 20. storočia, pričom vychádzal údajne aj z vlastných skúseností. Vo filme sledujeme počínanie chlapcov k sebe navzájom, pričom sa na povrch derú motívy sadizmu či homosexuality. Film získal vďaka šesťdesiatročnému odstupu od románu aj ďalšiu významovú vrstvu. Diváci v ňom mohli (retrospektívne) vidieť obraz podhubia, z ktorého sa zrodil neskorší nacistický režim. Mladý Törless bol prvý film zo Západného Nemecka, ktorý bol po 2. svetovej vojne uvedený na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Film tam získal cenu FIPRESCI. Zobraziť viac
Situácia skupiny hudobníkov, ktorý sa stretávajú na skúške orchestra poslúžila Fellinimu ako metaforický spôsob na vyjadrenie niektorých čŕt fungovania väčšieho zoskupenia ľudí. Na začiatku sú jednotlivými hudobníkmi popisované vzťahy v orchestri väčšinou úsmevného charakteru. Hudobníci rozprávajú o svojich nástrojoch, o ich úlohe v orchestri. Najviac problematicky sa tu však javí vzťah hudobníkov a dirigenta, ktorý prerastie do násilnej vzbury. Vo filme je prítomná cez náznaky aj politická rovina, ktorá je v takejto forme u Felliniho skôr výnimkou. Film uvádzame pri príležitosti 100. výročia narodenia talianskeho režiséra a scenáristu Federica Felliniho (20. 1. 1920 – 31. 10. 1993). Zobraziť viac
Príbehy z druhej svetovej vojny, orámované súčasnosťou, varujú pred novým svetovým konfliktom. predfilm: Operácia X r. Miroslav Horňák * 1963 * 10‘ * OV (sk) Dokumentárny film o práci pyrotechnikov v mínových poliach na Dukle. Zobraziť viac
Ide o adaptáciu rovnomennej divadelnej hry Bertolta Brechta. Talentovaný anarchistický básnik Baal býva vo svojej manzarde, miluje veľa žien, ktoré však od seba rýchlo odháňa a miluje aj jedného muža, ktorého zavraždí. Miluje tiež pálenku. Búri sa proti meštiackej spoločnosti nielen svojím umením, ale aj svojím životom... Hlavnú postavu stvárnil vo filme enfant terrible nového nemeckého filmu – herec, režisér, scenárista Rainer Werner Fassbinder. Vo filme sa objavila aj herečka a režisérka Margarethe von Trotta, ktorá bola v rokoch 1971 – 1991 manželkou Volkera Schlöndorffa. Fassbinder aj von Trotta tiež výrazne prispeli k rozmachu nemeckej kinematografie v období nového nemeckého filmu. Zobraziť viac
Lyrický príbeh nesmelej lásky dvoch mladých ľudí zachytáva emocionálne dozrievanie súdobej mládeže, ktorá sa snaží zakryť svoju neistotu, neskúsenosť a strach zo života hraným cynizmom a odmietavou pózou. Ich vnútorný svet je však plný citov, ku ktorým sa nechcú verejne priznať. Zobraziť viac
Príbeh starnúceho profesora a jeho ženy, ktorí si spestrujú život vymyslenými príbehmi a množstvom krutých hier, prostredníctvom ktorých si vzájomne rozdierajú duše (pravdepodobne preto, aby si dokázali, že ešte žijú), sledujeme spoločne s mladšou dvojicou, ktorá stojí takmer na počiatku ako ich vzťahu, tak aj kariéry, a na rozdiel od starších ešte má zábrany – „predstiera“ nielen ostatným, ale aj sebe najrôznejšie ilúzie o živote. Zobraziť viac
Námestník ministra Ludvík prežíva po návrate z recepcie hororovú noc vo svojej odpočúvanej vile v ostrej konfrontácii s manželkou. Polemiku strieda bitka, zmierenie, spoločne prežívaný strach z najbližších udalostí. Jeho nadriadený minister i niektorí spolupracovníci boli zatknutí ako nepriatelia ľudu. Podobenstvo o strachu, ktorého obeťami nie sú bezmocní outsideri, ale tí, čo sa na moci podieľajú. Zobraziť viac
Súdobý psychologický príbeh zo života vysokoškolákov, ktorí si často aj za cenu vlastných omylov a sklamaní hľadajú svoje miesto v spoločnosti. Film zachytáva pocity neistoty a strachu, ktoré sa zmocňujú ľudí pred hroziacim nebezpečenstvom nukleárnej vojny. Film uvádzame pri príležitosti Svetového dňa audiovizuálneho dedičstva (27. október) digitálne reštaurovaný v slovenskej premiére. Film bol digitálne reštaurovaný Slovenským filmovým ústavom. Zobraziť viac
Dlhometrážny debut režiséra Martina Scorseseho rozpráva o konzervatívnej morálke v strete s moderným svetom. J.R. je mladý Američan talianskeho pôvodu, neveľmi vzdelaný, zato však bystrý. Žije v uzatvorenej komunite „Malého Talianska“ v New Yorku a väčšinu voľného času trávi tým, že sa fláka s kamarátmi z miestneho gangu. Jedného dňa spozná dievčinu, ktorá pochádza z odlišného sveta: študuje na vysokej škole, zaujíma sa o literatúru, žije sama vo vlastnom byte. Hoci zázemie a výchova týchto dvoch mladých ľudí sú veľmi vzdialené, ich sympatie postupne prerastú do lásky... Zobraziť viac
Film zachytáva život mladej generácie umelcov, formujúcej sa uprostred vojny. Anabella, mladé krásne dievča, sa zoznámi s celou skupinou priateľov rozochvieva v nich túžby, stane sa predmetom ich predstáv. Očarení jej „zázračnosťou“ však nevidia Anabellin smútok, ktorý vyústi v jej tragický koniec. Filmová adaptácia rovnomennej novely Dominika Tatarku. Zobraziť viac
Súdobá veselohra o negatívnom správaní slovenských turistov pri skupinových rekreačných akciách. Luxusným parníkom cestuje skupina slovenských turistov do Budapešti - trojica večných kartárov, bývalý colník Hraško, koketná Irena Domastová, manželia Petrášovci, starý pán Garbiarik a elegantný pán Belan. Každý z nich však sleduje touto plavbou aj iné, vlastné záujmy. Milan Lasica a Július Satinský sa vo Výlete po Dunaji stretli po druhý raz na filmovom plátne a zahrali si epizódne úlohy turistov Milana a Jula. Vo filme majú aj kúzelnícke vystúpenie pre rekreantov a Milan Lasica napísal text piesne Každý z nás . Zobraziť viac
Aktualizácia starej ľudovej balady o otcovi a o jeho troch dcérach. Starý Majda po vyvlastnení jeho majetku hľadá útočište u svojich troch dcér, ktoré kedysi sám poslal do kláštora, aby nemusel deliť statok. Jedine najmladšia dcéra je aj napriek vyhosteniu z kolektívu svojich radových sestier ochotná sa oňho postarať. Film uvádzame pri príležitosti 105. výročia narodenia spisovateľa a scenáristu Alfonza Bednára (13. 10. 1914 – 9. 11. 1989), ktorý napísal scenáre k viacerým filmom režiséra Štefana Uhra, vrátane filmu Tri dcéry. Zobraziť viac
V rokoch 1976 až 1990 vyrobil Spravodajský film 180 publicistických mesačníkov s názvom Sonda. Sledovali záujmovú a klubovú činnosť mládeže, prípravu na povolanie, kultúru, šport, pracovné úspechy aj spoločenské problémy. Premietnuté budú filmy: Sonda. 4/1976. Mladí – mladým, Igor Dobiš 1976 (10´) Filmová reportáž o činnosti Divadla pre deti a mládež v Trnave. Sonda. 8/1982. Prvé kroky v svetle rámp, Dušan Rapoš 1982 (10´) Štylizovaná reportáž z IV. medzinárodného festivalu vysokých divadelných škôl v Bratislave. Sonda. 1/1987. Kiná, Iľja Ruppeldt 1987 (11´) Kritický pohľad na aktuálny stav vidieckych kín v SSR. Sonda. 5/1987. Keď ožije bábka..., Miroslav Cimerman 1987 (15´) Dokument o práci Štátneho bábkového divadla v Bratislave pri príležitosti 30. výročia jeho vzniku. Sonda. 2/1989. Festival Istropolitana, Ján Oparty 1989 (13´) Reportáž zo stretnutia mladých vysokoškolských divadelníkov celého sveta v Bratislave. Sonda. 9/1990. Pád monopolu, Ľubomír Horník 1990 (11´) Film o perspektívach Slovenskej filmovej tvorby v nových ekonomických a spoločenských podmienkach. Zobraziť viac
Balada o láske, nenávisti a hľadaní cesty z osamelosti. Dramatický príbeh uzavretého a neprístupného hrnčiara Martina Lepiša, ktorého okolie obviňuje zo skutkov, ktorých sa nikdy nedopustil. Po rokoch sa vracia, ale ani jeho statočná záchrana majetku dedinčanov pred lesným požiarom mu neprinesie dôveru ani miesto medzi ľuďmi. Filmová adaptácia rovnomennej novely Dobroslava Chrobáka. Zobraziť viac
Filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Martina Sperra. Šesťdesiate roky minulého storočia v idylickej dedinke v dolnom Bavorsku. Mladý Abram je šikovný automechanik a hoci sa v dedine jeho šikovné ruky zídu ako soľ, má vážny problém – dedinčania ho upodozrievajú z homosexuálnej orientácie. V tomto uzavretom mikrokozme má každý jasne definovanú svoju úlohu. Ten, kto sa z nej vychýli, tu nie je viac vítaný. Zobraziť viac
Metaforický príbeh o konflikte ľudského rozumu a ideálov s odľudšteným mechanizmom spoločenských inštitúcií. Satira kritizujúca negatívne vzťahy medzi ľuďmi, odsudzujúca zlo ľudských charakterov a z nich vyplývajúce vlastnosti - pýchu, závisť, zlomyseľnú škodoradosť, nenávisť a mamonárstvo. Uvádzame pri príležitosti 85. narodenín kameramana Stanislava Szomolányiho (nar. 14. 1. 1935). Zobraziť viac
Poľský herec Zbigniew Cibulski dosiahol medzinárodnú slávu vďaka Wajdovmu skoršiemu filmu – Popol a diamant (hral ešte v ďalších troch jeho filmoch). V roku 1967 umrel pri nešťastnej nehode, keď sa snažil naskočiť na idúci vlak. Aj kvôli tomuto predčasnému úmrtiu bol prirovnávaný k Jamesovi Deanovi. Vo Všetko je na predaj sa Wajda vyrovnáva s jeho smrťou. Ide o príbeh režiséra, ktorý sa snaží nakrútiť svoj film napriek tomu, že hlavný herec zmizol bez stopy. Wajda hovorí: „Herci nemajú radi Všetko je na predaj. Je to film o ľuďoch, ktorí robia filmy.“ Zobraziť viac
Nedá sa povedať, že by bol film Aj trpaslíci začínali malí založený na silnom príbehu. Pravda, nájdeme v ňom nejakú líniu, ktorej sa ako diváci môžeme zachytiť (vzbura „chovancov“ inštitúcie), no ide tu, domnievame sa, o niečo iné: o obrazy, vízie – ale čoho? Temné, no zároveň predchnuté humorom: také sú vízie v tomto Herzogovom filme. Tušíme, že môže ísť o metaforu, no chýba nám bezprostredný referent. Možno ide hlavne o to, objaviť svojho vnútorného trpaslíka. Je to v istom zmysle anarchistický film, v ktorom konanie aktérov prerastie do otvorenej rebélie proti systému. Herzog sa však nesnaží tlmočiť nejaké moralistické (či moralizujúce posolstvo), skôr nám ponúka možnosť nazrieť do hlbín človeka. Závisí potom na každom divákovi zvlášť, čo v tých hlbinách uvidí... Film sa nakrúcal na Lanzarote, jednom z Kanárskych ostrovov. Zobraziť viac
Príbehy obyčajného šialenstva je tragikomédia o rozpade rodiny v dnešnom svete. Rodina, ktorá nebola založená na láske, ale na „dobrej rade“, sa v dobe, keď je veľmi ťažké – ak nie nemožné – niekomu rozumne poradiť, logicky dostáva do krízy. Hlavným hrdinom príbehu je Petr, človek, ktorý sa snaží vychádzať s ľuďmi okolo seba čo najpoctivejšie. Zisťuje však, že v spoločnosti, kde je každý tak či inak šialený, je to nadľudská úloha. A jeho rodina mu v tom nijako nepomáha… Zobraziť viac
Dej filmu je zasadený do 20. a 30. rokov 19. storočia a sleduje osudy kurtizány Garance (Arletty), do ktorej sa zamiluje štvorica mužov z rôznych spoločenských tried (mím, herec, kriminálnik a aristokrat). „Raj“ z názvu filmu je označenie miesta v divadle (galérie alebo druhého balkóna), kde sedával bežný ľud, pracujúca trieda. Film tvoria dve časti, „Bulvár zločinu“ a „Muž v bielom“. V roku 1965, keď kritici okolo časopisu Cahiers du cinéma zostavovali rebríček najlepších francúzskych filmov nakrútených za okupácie (počas 2. svetovej vojny) doň zaradili práve aj Deti raja. V istom zmysle ide o akúsi „kodu“, zavŕšenie tematicko-štylistickej tendencie tzv. poetického realizmu, ktorej boli scenárista Jacques Prévert a režisér Marcel Carné v období 30. – 40. rokov výraznými predstaviteľmi. Uvádzame pri príležitosti 120. výročia narodenia významného francúzskeho básnika a scenáristu Jacquesa Préverta (4. 2. 1900 – 11. 4. 1977). Uvádzame v spolupráci s Francúzskym inštitútom na Slovensku Zobraziť viac
Martin Hollý nakrútil v roku 1981 western Noční jazdci, ktorý sa odohráva na severnom pohraničí Slovenska. Hoci film vznikol v socialistickom Československu 22 rokov po Divokej bande Sama Peckinpaha, oba filmy zdieľajú podobnú DNA. Protagonisti filmu – pašerák koní a strážca slovensko-poľskej hranice - stoja na opačných stranách zákona. Vzájomný rešpekt z nich robí priateľov, zákon nepriateľov. Jediné, na čom Orbanovi záleží, je ten jeden posledný kšeft pred odchodom do „dôchodku“. Pre strážcu Halvu je udržiavanie poriadku otázkou profesionálnej cti. Svet sa mení a kolesá dejín sa točia bez ohľadu na osudy obyčajných ľudí. Nikto z nich by však svoju minulosť nikdy nemenil. Slová Pika Bishopa, vodcu Divokej bandy, „inak by som to ani nechcel,“ by tak pokojne mohol vyriecť i Marek Orban. Viac o filme na Zobraziť viac
Pásmo krátkych dokumentárnych, reportážnych a propagačných filmov pri príležitosti spomienky na režiséra Štefana Ortha (*18. 11. 1917 – 12. 01. 1992). Premietnuté budú filmy: Plavba družby, Štefan Orth 1959 (15´) Filmová reportáž z plavby po trase Viedeň - Bratislava - Budapešť a z otvorenia VII. medzinárodného festivalu mládeže a študentstva vo Viedni. Komárňanskí lodiari, Štefan Orth 1959 (13´) Reportážny film o povojnovom rozvoji komárňanských lodeníc - zo stavby lode MOL 1200, na ktorej pracujú českí, slovenskí, maďarskí robotníci, technici a inžinieri. Náš učiteľ, Štefan Orth 1961 (5´) Reportáž ku Dňu učiteľov. Prvá tavba, Štefan Orth 1965 (10´) Dokumentárny film o začatí tavby v prvej vysokej peci vo Východoslovenských železiarňach. 700 rokov Liptovského Mikuláša, Štefan Orth 1968 (12´) Propagačný film o histórii a o súčasnosti mesta, ktoré oslavuje 700. výročie svojho vzniku. Film o filme. 2/1968, Štefan Orth 1968 (8´) Film o pracovníkoch popradského kina Tatra, o práci v kreslenom filme a ukážky z nakrúcania filmu Vtáčkovia, siroty a blázni. Sudy a víno, Štefan Orth 1971 (13´) Umelecký dokument o zanikajúcom odvetví výroby veľkých drevených sudov a o sláve slovenského vinárstva. Zobraziť viac
Skupina španielskych conquistadorov sa vydáva do amazonského pralesa hľadať mýtické Eldorádo. Expedície sa zúčastnia aj Don Lope de Aguirre (v podaní Klausa Kinského) a jeho dcéra Florés. Ako výprava preniká čoraz hlbšie do „srdca temnoty“ pralesa, musí sa vysporiadavať s jeho nástrahami... Film ponúka svojráznu víziu pomalého prepadania sa členov výpravy do šialenstva. Okrem pôsobivých obrazov džungle (film sa nakrúcal na lokáciách) k celkovej hypnotickej atmosfére filmu prispieva aj hudba formácie Popol Vuh vedenej Florianom Frickem. Werner Herzog nadviazal na spoluprácu s Klausom Kinským po tomto filme ešte štyri krát a po hercovej smrti o ňom nakrútil dokumentárny film s príznačným názvom Môj najlepší nepriateľ. Film okrem iného silno zapôsobil aj na Francisa Forda Coppolu a inšpiráciu ním možno badať v jeho Apokalypse. + PREDNÁŠKA: Herzog v kontexte nového nemeckého filmu (Juraj Oniščenko) Nemecká kinematografia sa krátko po príchode zvuku mení najskôr na nástroj nacistickej propagandy a po vojne nastupujúca NSR zase na sekundárne odbytište hollywoodskeho filmového priemyslu. Situácia sa mení až v šesťdesiatych rokoch, keď najskôr v roku 1962 vystúpi na filmovom festivale v Oberhausene 26 mladých filmárov s manifestom „Das Papas Kino ist tot“ (Fotrovský film je mŕtvy) a následne charakter nového nemeckého filmu určí štvorica tvorcov: Volker Schlöndorff, Werner Fassbinder, Wim Wenders a Werner Herzog. Posledný menovaný sa narodil v roku 1942, takže je podobne ako zvyšok jeho súputníkov dieťaťom druhej svetovej vojny. Na rozdiel od nich však nie je absolventom žiadnej filmovej školy, k filmovej tvorbe sa dostáva individuálne v prvej polovici šesťdesiatych rokov veľmi postupne, nakrúcaním krátkometrážnych filmov. Žiadne zo svojich štúdií nedokončil, ale naopak popri bohatej filmovej tvorbe naprieč všetkými žánrami píše knihy a režíruje aj divadlo, najmä operu. Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom . Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film. Zobraziť viac
Film sa začína poctou nemému filmu a aj v celkovom vyznení je nostalgickým pohľadom na svet, ktorý už neexistuje. V roku 1914 sa vydáva zvláštne osadenstvo – najvýznamnejší ľudia zo sveta klasickej hudby – na cestu loďou za účelom vysypania popola slávnej opernej divy v blízkosti ostrova kde sa narodila. Fellini, ktorý trpel morskou chorobou, nakrútil celý film v štúdiu, čo v závere aj priznáva, keď sa kamera presunie pohľadom a odhaľuje divákom priestory štúdiovej haly a ukazuje pracujúcich členov filmového štábu. Film uvádzame pri príležitosti 100. výročia narodenia talianskeho režiséra a scenáristu Federica Felliniho (20. 1. 1920 – 31. 10. 1993). Zobraziť viac
Stretnutie staršej ženy Emmi a marockého gastarbeitera Aliho skončí manželstvom. Ich vzťah však nie je akceptovateľný pre jej rodinu, známych a susedov. Fassbinder v tomto filme odhaľuje predpojatosť a xenofóbiu ľudí, ktorým vadí vysoký vekový rozdiel manželov a rovnako to, že Ali je cudzincom, ale predovšetkým ich spoločné šťastie. Režisér tak vytvára veľmi precíznu kritiku západnej spoločnosti. Zobraziť viac
Príbeh muža, ktorý sa rozhodol opustiť svoje zamestnanie a postavenie, vrátiť sa do rodného kraja a stať sa správcom skanzenu. Tento krok je predovšetkým jeho osobnou vzburou proti zneužívaniu jeho vedeckej práce. On sám cíti potrebu vrátiť sa k niečomu čistému, nájsť sám seba. Mravnú očistu a návrat k stratenej psychickej rovnováhe mu prináša až osobná spoveď v rozhovore so svojou dospievajúcou dcérou. Zobraziť viac
Príbeh muža, ktorý sa rozhodol opustiť svoje zamestnanie a postavenie, vrátiť sa do rodného kraja a stať sa správcom skanzenu. Tento krok je predovšetkým jeho osobnou vzburou proti zneužívaniu jeho vedeckej práce. On sám cíti potrebu vrátiť sa k niečomu čistému, nájsť sám seba. Mravnú očistu a návrat k stratenej psychickej rovnováhe mu prináša až osobná spoveď v rozhovore so svojou dospievajúcou dcérou. Film uvádzame pri príležitosti 90. výročia narodenia režiséra a scenáristu Petra Solana (25. 4. 1929 – 21. 9. 2013). Predfilm: Rozhovor o jednom centimetri nádeje, 1976, 17 min Zobraziť viac
Príbeh muža, ktorý sa rozhodol opustiť svoje zamestnanie a postavenie, vrátiť sa do rodného kraja a stať sa správcom skanzenu. Tento krok je predovšetkým jeho osobnou vzburou proti zneužívaniu jeho vedeckej práce. On sám cíti potrebu vrátiť sa k niečomu čistému, nájsť sám seba. Mravnú očistu a návrat k stratenej psychickej rovnováhe mu prináša až osobná spoveď v rozhovore so svojou dospievajúcou dcérou. Film uvádzame pri príležitosti 70. narodenín scenáristu, dramaturga a režiséra Ondreja Šulaja (nar. 26. 9. 1949). Zobraziť viac
Dramatický príbeh z prostredia ľadového hokeja. Film približuje zákulisie boja o titul majstra republiky a odhaľuje morálne kvality hlavných aktérov - ctižiadostivého tajomníka oddielu, hokejovej hviezdy, televízneho novinára a nedodržiavanie pravidiel fair play na ľade a mimo neho. Zobraziť viac
Adaptácia rovnomenného románu Heinricha Bölla. Katarína strávi noc s bankovým lupičom podozrivým z terorizmu. Následne ju začnú upodozrievať, že mu pomáhala. Ku Kataríne sa správajú kruto nielen policajti, ale aj bulvárni novinári a zástupcovia médií. Film sa nezaoberá len otázkou Kataríninej (ne)viny, ale aj rolou a počínaním zástupcov médií pri dramatických udalostiach v nemeckej spoločnosti v 70. rokoch 20. storočia. V spoločnosti sa čoraz viac vyhrocovala už tak napätá atmosféra a obeťami tohto vývoja sa mohli stať aj nezainteresovaní a nevinní ľudia. Zobraziť viac
Príbeh nenaplnenej lásky dvoch mladých ľudí. Dospievajúci Tomáš citlivo vníma schizofrenickú dobu a zatuchlosť malého mesta, v ktorom žije. Jeho náhodné zoznámenie sa s Alicou, ktorá sa musí vydať za syna jedného z najmocnejších mužov okresu, ho vrhne do vopred prehraného boja s Alicinými bratmi a komunistickou mafiou. Zobraziť viac
Zavŕšenie voľnej road movie trilógie Wima Wendersa (po filmoch Alica v mestách /1974/ a Falošný pohyb /1975/). Bruno cestuje pozdĺž nemeckej vnútornej hranice a v chátrajúcich kinách opravuje pokazené premietačky. Robert uteká pred svojou minulosťou a so svojím autom si to namieri rovno do rieky. Keď ho Bruno vyloví, zoberie ho na cestu so sebou... Film je venovaný Fritzovi Langovi. Zobraziť viac
