Najväčšia putovná prehliadka na Slovenku PROJEKT 100 sa nezadržateľne blíži!
Filmová jeseň prinesie 11 celovečerných a 1 krátky film, krvavú novinku od Lars von Trier, oscarového režiséra Pawel Pawlikowski, festivalový hit od Gaspar Noe, dva slovenské filmy a nebudú chýbať ani snímky zo Zlatého fondu kinematografie.
Bud Bexter pracuje vo veľkej poisťovni. Keď ho jeden z kolegov požiada, aby mu požičal svoj byt, nevie odmietnuť a to je veľká chyba. Nasledujú totiž ďalší z kolegov a už je mu hlúpe ich odmietnuť. Ani sa nenazdá a situácia sa vymkne spod kontroly – kolegovia majú rozvrh a chodia do jeho bytu na pravidelné schôdzky s milenkami. Samozrejme, nie je to zadarmo a Bud vďaka tomu postupuje v svojej kariére vyššie a vyššie. O zapožičanie tohto hniezdočka lásky má aj samotný riaditeľ poisťovne, avšak zisťuje, že do bytu s ním ide žena, do ktorej je už dlho tajne zamilovaný. A práve to je moment, kedy sa rozhodne s jeho pôžičkami skoncovať nech ho to bude stáť čokoľvek. Zobraziť viac
Posledná noc na chate uprostred lesov v zime 1996. Tridsiatke tanečníkov a tanečníc končí intenzívny tréning na turné v USA, zostáva už len záverečná party. Na vinyloch Daft Punk alebo Aphex Twin a k tomu jedna veľká nádoba sangrie, ktorá na chvíľu zmizla z dohľadu... Drogový muzikál či tanečný horor Climax získal v Cannes povesť najlepšieho snímku režiséra Gaspara Noeho, ktorý zvíťazil v sekcii Quizaine des réalisateurs a stal sa jedným z najväčších prekvapení celého festivalu. Zrodenie a smrť sú mimoriadne zážitky. Život je však len pominuteľné potešenie. Zobraziť viac
Zámožný telavivský manželský pár sa dozvie, že ich jediný syn zomrel pri výkone vojenskej služby. Príbeh pokračuje v retrospektívnych obrazoch, z ktorých sa dozvieme, čo presne mladý muž spolu s ďalšími štyrmi vojakmi zažil na pohraničnom kontrolnom stanovisku. Záver príbehu, odohrávajúci sa šesť mesiacov po tragickej udalosti, je opäť vyhradený rodičom. Silná a nekompromisne realistická dráma vyvolala ostrú kritiku izraelskej vlády, v ktorej boli tvorcovia obvinení z protiizraelských postojov. Napriek tomu film získal osem národných ocenení, a to aj za najlepší film a réžiu. Pri svetovej premiére v Benátkach získal Veľkú cenu poroty. (Art Film Fest) Zobraziť viac
Snímka Manifesto režiséra Juliana Rosefeldta skladá hold premenlivej tradícii a literárnej kráse umeleckých manifestov a zároveň kriticky skúma rolu umelca v dnešnej spoločnosti. Čerpá z textov písaných futuristami, dadaistami, členmi hnutia Fluxus, suprematistami, situacionistami, vyznávačmi hnutia Dogma 95, príslušníkmi ďalších umeleckých skupín a tiež z úvah jednotlivých umelcov, architektov, tanečníkov a filmárov. Zostrihal a znovu poskladal trinásť koláží, ktoré pojednávajú o umeleckých manifestoch a skrz objektív kamery podávajú myšlienky tvorcov, ako sú Claes Oldenburg, Yvonne Rainer, Kazimir Malevič, André Breton, Sturtevant, Sol LeWitt, Jim Jarmusch a ďalší. Tieto „nové manifesty“ sa potom prostredníctvom držiteľky Oscara Cate Blanchett premieňajú v modernú výzvu k akcii. Herečka sa tu prevteľuje do trinástich rôznych postáv. Zobraziť viac
Príbeh básnika Christiana, ktorý spomína na lásku jeho života. So Satine sa zoznámi dôsledkom nechcenej zámeny. Z tohto nevinného stretnutia, sa vyvíja niečo, čo si Satine ako kurtizána nemôžeme dovoliť. Premiéra divadelnej hry, ktorú spolu skúšajú, sa blíži, bohatý vojvoda je rozhodnutý urobiť všetko, aby si Satine podmanil. Je láska medzi Christianom a Satine odsúdená na zánik alebo úspech? Zobraziť viac
Prosím, nevolajte ju Nico a nerobte z nej „múzu Andyho Warhola“. Christa Päffgen sa ani po dvoch desaťročiach nechce vyjadrovať ku krátkemu času, ktorý strávila s kapelou Velvet Underground. Zo svojho pohľadu začala skutočne žiť až po skončení tohto slávneho obdobia, i keď o jej sólovú kariéru či myšlienky sa reportéri a obdivovatelia vo všeobecnosti veľmi nezaujímali... Biografický film Nico, 1988 zobrazuje posledné dva roky života Nico/Christy vrátane medzinárodných vystúpení – raz fenomenálnych, inokedy trápnych. Popritom sa speváčka snaží nadviazať puto so synom, ktorý má samovražedné sklony, a po opici si často šľahne heroín. Režisérka Susanna Nicchiarelli zobrazuje Nico ako tvrdú a zároveň zraniteľnú, občas poľutovaniahodnú, no nikdy nie úbohú. (zdroj: MFF Rotterdam) Zobraziť viac
Známy slovenský dokumentarista po dlhých rokoch tvorivej (ne)absencie dokončil nový film. Na prvý pohľad, ako inak, dokument. Čo však nie je celkom pravda. Marek Kuboš sa v tomto umeleckom hybride pokúsil o netradičnú sebareflexiu – ako umelca, syna, ale tiež obyčajného človeka. Prostredníctvom svojich dokončených, ale aj nezrealizovaných diel predstavuje ojedinelú úprimnú spoveď̌ o tom, prečo veľmi vážne rozmýšľa nad ukončením na poli autorského dokumentu. Spolu s mnohými, dnes už etablovanými, slovenskými filmármi, ale aj ľuďmi z jeho skorších filmov, sa snaží nájsť̌ na svoje neľahké otázky nie jednoduché odpovede… Zobraziť viac
Obdobie tzv. studenej vojny je kulisou vášnivého milostného príbehu medzi speváčkou a tanečníčkou Zulou a klaviristom Wiktorom. Dvaja ľudia odlišného postavenia a temperamentu, ktorí sa k sebe vôbec nehodia, ale napriek tomu sú si osudovo predurčení. Príbeh, odohrávajúci sa v 50. a 60. rokoch v Poľsku, Berlíne, Juhoslávii a Paríži, zobrazuje beznádejnú odyseu lásky v beznádejných časoch. Zobrazenie Poľska tých čias evokuje smutný a dôverne známy obraz najmä pre ľudí okolitých krajín východnej Európy. Každý z protagonistov sa snaží prežiť, ako sa dá, neštíti sa využiť všetko, čo sa mu ponúka. Aj zrada či úplatná protislužba za vlastný kariérny postup sú akceptovanými obyčajmi onej doby. Ale je to najmä film o hudbe, o Wiktorovi, Zule a o túžbe nájsť domov v permanentne nestálom svete. Film získal na 71. MFF v Cannes ocenenie za najlepšiu réžiu. (Art Film Fest) Zobraziť viac
Asger Holm, bývalý policajt, ktorému bola pridelená služba na tiesňovej linke, odpovie na volanie od unesenej ženy. Keď je hovor náhle prerušený, začína po žene a jej únoscovi pátrať. S telefónom ako jediným nástrojom, obklopený stenami kancelárie vstúpi Asger do pretekov s časom, aby zachránil ohrozenú ženu. Zločin, ktorý odkrýva, je však omnoho väčší, ako sa na začiatku mohlo zdať. Jeden z najsľubnejších tvorcov novej dánskej filmovej generácie, režisér Gustav Möller, v svojom prvom celovečernom filme ocenenom na filmovom festivale Sundance Cenou divákov za najlepší zahraničný film, experimentuje s ľudskou predstavivosťou, zmyslami, strachom a presvedčením, že najsilnejšie filmové momenty, sú tie, čo nevidíte.
Prednáška: Zvuk vo filme
27. 9. 2021
Zvuk sa v kinematografii začal udomácňovať v druhej polovici 20. rokov. Niektorí filmári ho vítali s nadšením, iní skôr nenávistne, ďalší nezaujato. Ako sa časom ukázalo, filmový zvuk nemusí byť nepriateľom obrazu, ba ani nemusí slúžiť ako jeho bezduchá ilustrácia. Naopak, v rukách talentovaného umelca sa z neho môže stať výrazový prostriedok rovnocenný obrazu. Našim cieľom je ukázať, že pri kreatívnom využití filmového zvuku sa aj dnes dajú dosiahnuť pozoruhodné emocionálne a estetické výsledky.
Zobraziť viac
Filmová adaptácia rovnomenného broadwayského muzikálu. Claude Bukowski prichádza do New Yorku aby narukoval do armády a šiel bojovať do Vietnamu. Stretáva sa však so skupinou hipisákov, skúša drogy, stretáva dievča Sheilu, do ktorej sa zamiluje... Forman sa vo filme venuje témam, ktoré na prvý pohľad vyzerajú bytostne americké (hnutie hippies, vojna vo Vietname) no motívy generačného konfliktu či vzbury jedinca proti establišmentu mu boli vždy blízke. Zobraziť viac
