II. Obdobie zrenia (2017/2018)

Filmový kabinet 3 | semester II: september 2017 - január 2018 

Druhý semester vzdelávacieho cyklu o dejinách kinematografie s názvom Obdobie zrenia mapuje dobu od 30. do 60. rokov 20. storočia. Jeho lektori pripravili aj celkom nové tematické bloky (Európski exulanti v Hollywoode, Smiech ako zbraň či Poľská filmová škola). Semester potrvá od septembra 2017 do januára 2018 a už teraz je možné sa naň prihlasovať do 26.9. alebo do naplnenia kapacity „kabinetnej“ kinosály.

Viac info

Rozhovor

The Conversation; Francis Ford Coppola, 1974, verzie: OR , ST : eng

Hlboko veriaci Harry Caul je nenápadný štyridsiatnik v šedom baloniaku. Len málokto by o ňom povedal, že je špecialistom na odpočúvanie, jednotkou vo svojom obore. Prechádza však krízou svedomia – na základe jeho materiálov už zomrelo niekoľko ľudí. Momentálne pracuje pre riaditeľa veľkej korporácie – odpočúva jeden anonymný pár. Keď začne mať pocit, že výsledky jeho práce môžu opäť ohroziť ľudské životy, odmietne získané nahrávky odovzdať. Zo sebavedomého lovca sa stáva paranoidná štvaná zver... Zobraziť viac

2D OR ST 15
Viac info

Deň začína

Le Jour se lève; Marcel Carné, 1939, verzie: OR , ČT : fra

Popredný predstaviteľ smeru poetického realizmu, ktorý sa vo francúzskej kinematografii rozvíjal v tridsiatych a štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, a ktorý reprezentoval najmä scenáristicko-režisérsky tandem Jacques Prévert – Marcel Carné. Ideálneho predstaviteľa príbehu o obyčajnom mužovi, Françoisovi, ktorý, potom, čo sa zamiluje do mladého dievčaťa, zabije jej nápadníka Valentina, našli v Jeanovi Gabinovi. Film je vyrozprávaný cez sériu flashbackov a je rámcovaný Françoisom zabarikádovaným v byte. Film uvádzame pri príležitosti 115. výročia narodenia herca Jeana Gabina (17. 5. 1904 – 15. 11. 1976). Zobraziť viac

2D OR ČT 15
Viac info

Druhý dych

Le deuxième souffle; Jean-Pierre Melville, 1966, OV (fran.) + ST (sk) | Filmový kabinet; Jean-Pierre Melville, 1966, verzie: OR

Gustave „Gu“ Minda je jediným z troch väzňov, ktorému sa podarilo z väzenia ujsť. Má namierené do Paríža, kde sa chce ukryť. Je na mizine. Plánuje poslednú lúpež, ktorá mu zabezpečiť pokojný zvyšok života. Na krk mu však dýcha nekompromisný komisár Blot. Slučka sa pomaly sťahuje... PREDNÁŠKA: FILM NOIR MEDZI USA A FRANCÚZSKOM Filmoví historici a teoretici sa do súčasnosti nevedia celkom presvedčivo dohodnúť na tom, čo to vlastne je film noir. Žáner, štylistická tendencia, presne vymedzená a ohraničená skupina filmov? Viaže sa výlučne na oblasť USA, či môžeme o filme noir uvažovať aj v inom kontexte? Pokúsime sa predostrieť jednu z možných línií premýšľania o filme noir, ktorá, ako napovedá už názov prednášky, bude zdôrazňovať jeho rozkročenie medzi dvomi krajinami. Do programu sme tentoraz zaradili francúzsky film Jeana-Pierra Melvilla (20. októbra si pripomenieme 100. výročie jeho narodenia) Druhý dych s vynikajúcim Linom Venturom v hlavnej úlohe. Podrobný program a prihlasovanie na portáli cinepass.sk Zobraziť viac

2D OR 15
Viac info

Casablanca

Casablanca; Michael Curtiz, 1942, verzie: OR , ČT : eng

V rámci cyklu Filmotéka | Kulisy dňa 14.09. o 18:20 premietneme kultový film Casablanca. Lektorský úvod o mizanscéne, kulisách a architektúre vo filme prednesie filmový kritik a teoretik Erik Binder. Jeden z najkultovejších hollywoodskych filmov všetkých čias sa odohráva počas II. svetovej vojny na neokupovanom území Maroka, v Casablance. Tá sa stala prestupnou stanicou pre utečencov a členov odboja, ktorí sa pred hrozbou nacizmu snažia utiecť z Európy. Casablanca je však aj rajom pre špiónov, zradcov a podvodníkov, snažiacich sa vyťažiť čo najviac z vojnovej situácie. Centrom nočného života mesta, ale aj miestom, kde sa vybavujú dôležité obchody, predávajú víza, dokumenty a informácie, je Rickov bar. Jeho majiteľom je Američan Rick Blaine, muž, ktorý sa obrnil cynizmom, aby dokázal na tomto kolotoči ľudských osudov prežiť a zostať pritom nad vecou. To sa mu však darí iba dovtedy, kým do jeho baru i života opäť nevstúpi Ilse, s ktorou kedysi v Paríži prežil osudovú lásku. Mizanscéna spojená s konkrétnym miestom a časom v histórii kinematografie neznamená automaticky, že filmári sú obmedzení na nutné využitie autentických kulís na danom mieste, kde je sujet diela zasadený. Uveďme príklad legendárnej Casablancy, kde by určite bolo úplne zbytočné a finančne náročné nakrúcať kvôli zopár záberom z miestnych ulíc v exteriéri celý film v Maroku a mnohonásobne tak predražiť produkciu, keďže výsledok by mohol byť v oboch prípadoch takmer na nerozoznanie. Navyše pre rozprávanie tak dôležité letisko (sekvencia zo záveru snímky) je nemiesto, čiže neslúži pre identifikáciu diváka s aktuálnou Casablancou. Tento konkrétny film bol určený predovšetkým pre západné publikum a rozhodne by bolo zaujímavé zanalyzovať reakcie marockých divákov, respektíve priamo miestnych, kde sa dá predpokladať neprijatie tohto fikčného mesta ako súčasť možného sveta filmu Casablanca a to skrátka z dôvodu, že pamätníkom nemusí vôbec pripomínať vzhľad tohto mesta počas druhej svetovej vojny, kedy sa príbeh odohráva. Napriek tomu teória fikčných svetov založená na možných svetoch, kedy je každý nový fikčný svet nezávislý na reálnom, aktuálnom svete, dáva každému filmárovi plné právo vytvoriť pre filmové plátno ľubovoľný nový svet zasadený na akékoľvek miesto na svete (alebo aj v celom vesmíre) a nazvať ho podľa vlastnej fantázie. A napríklad vytvoriť dojem, že film zasadený do obdobia druhej svetovej vojny sa odohráva sa v marockom meste Casablanca, i keď bol nakrútený v štúdiách na americkom juhozápade. Ide o konvenčnú dohodu medzi autorom a divákom; resp. odosielateľom a prijímajúcim. Zobraziť viac

BD 2D OR ČT 12
Viac info

Nesmrteľný príbeh

Histoire immortelle; Orson Welles, 1968, DB (cz) | Filmový kabinet; Orson Welles, 1968, verzie: ČD

Film bol nakrútený podľa poviedky spisovateľky Karen Blixen. Portugalská kolónia Macao na konci 19. storočia. Účtovník a dôverník Levinsky vyrozpráva svojmu zamestnávateľovi, bohatému obchodníkovi Clayovi, starú námornícku legendu o bohatom starcovi, ktorý zaplatil istému námorníkovi, aby oplodnil jeho manželku. Clay sa rozhodne podniknúť niečo podobné a poverí Levinského, aby našiel vhodnú ženu i námorníka. Ten osloví Virginiu, dcéru Clayovho bývalého obchodného partnera, a chudobného Angličana Paula. PREDNÁŠKA: ORSON WELLES Kinematografia sa delí na obdobia pred a po Wellesovi. Orson Welles svojím prístupom vytvoril nový spôsob vyjadrovania. Hĺbka ostrosti a práca s mizanscénou umožnili filmu rozprávať viac paralelných dejov naraz. Zrazu sa filmový obraz prestal deliť na figúru a pozadie, na akciu v popredí a dejisko tejto akcie. Revolúcia tohto počinu spočíva v rovnocennom uchopení všetkých plánov obrazu čo sa týka rozprávania a akcie. Podrobný program a prihlasovanie na portáli cinepass.sk Zobraziť viac

2D ČD 15
Viac info

Proces Jany z Arku

Procès de Jeanne d‘Arc; Robert Bresson, 1962, OV (fran., ang.) + ST (cz) | Filmový kabinet; Robert Bresson, 1962, verzie: OR

Film sa z celého príbehu Jany z Arku sústreďuje len na proces s ňou. Tvorcovia pritom vychádzali z dokumentov, v ktorých bol proces zaznamenaný. Aj v tomto filme sa prejavuje Bressonov typický asketický, mimoriadne striedmy rukopis. Režisér do jednotlivých úloh obsadil neprofesionálnych hercov. Film bol v roku 1962 ocenený na festivale v Cannes Zvláštnou cenou poroty. PREDNÁŠKA: ROBERT BRESSON Po veľkých hnutiach v 20. rokoch sa zdá, že v 40. rokoch 20. storočia francúzska kinematografia pokračuje v individualizovaní tvorivých síl. Spomedzi ostatných autorov vyčnieva najmä Robert Bresson. Pre túto osobnosť je taktiež príznačné experimentovanie predchádzajúce novej vlne. Bresson vo svojej tvorbe vychádza z presvedčenia, že pomocou trpezlivej askézy v prístupe je médium filmu schopné v zábleskoch zaznamenať oku unikajúcu pravdivosť bytia, ktorú nazýva Udalosť. Podrobný program a prihlasovanie na portáli cinepass.sk Zobraziť viac

2D OR 15
Viac info

Zázrak v Miláne

Miracolo a Milano; Vittorio De Sica, 1951, OV (tal., ang.) + ST (cz) | Filmový kabinet; Vittorio De Sica, 1951, verzie: OR

Zázrak v Miláne mnohými prvkami (napr. dlhé zábery, práca s nehercami, nakrúcanie v reálnom prostredí) vychádza z neorealistickej poetiky, ale priznane pracuje aj s fiktívnymi kinematografickými postupmi. Pre obidva prístupy však platí, že sú striktne oddelené, rozpoznateľné. Film je preto zloženinou realizmu so zázračnými prvkami aké sa nachádzajú v žánri rozprávky (napríklad čarovanie, lietanie na metle). Obidva antagonistické prístupy majú jediný pôvod (vychádzajú z ľudovosti) a jediný cieľ: smerujú k naplneniu humanistických ideálov. PREDNÁŠKA: TALIANSKY NEOREALIZMUS Orson Welles inšpiroval svojím prístupom k filmu aj európsku kinematografiu a z jeho techniky vyrastá hnutie neorealizmu. Toto hnutie hlása estetiku odriekania. Ide o snahu pozbaviť film krásy, epiky, dokonca aj zrozumiteľnosti s jediným cieľom – ukázať surovú neprikrášlenú skutočnosť s čo možno najmenším zásahom autora. Francúzsky filozof Jean-François Lyotard prehlasuje neorealizmus za jediný smer, v ktorom sa film oslobodzuje spod každej autority a stáva sa slobodným. Podrobný program a prihlasovanie na portáli cinepass.sk Zobraziť viac

2D OR 15
Viac info

Čert nespí

Čert nespí ; Peter Solan, František Žáček, 1956, verzie: OR : ces, slk

Satirický poviedkový film – obhajoba práva na súkromný smútok, kritika propagandistických lží uverejňovaných v novinách a kritika alkoholizmu na pracovisku. Všetky poviedky rámcuje priebeh zasadnutia fiktívnej komisie, ktorá hodnotí dostatočnú kritickosť predloženého filmu. Filmová adaptácia poviedok Petra Karvaša Smutný káder, Typický prípad a Veľkorysá kampaň z knihy satír Čert nespí. Film uvádzame pri príležitosti 90. výročia narodenia režiséra a scenáristu Petra Solana (25. 4. 1929 – 21. 9. 2013). Predfilm: Trať voľná, 1955, 18 min Zobraziť viac

2D OR 12
Viac info

Hitchcock/Truffaut | Filmový kabinet

Hitchcock/Truffaut; Kent Jones, 2015, OV (angl., fran., jap.) + ST (cz; Kent Jones, 2015, verzie: OR

Kniha z roku 1966 – Hitchcock/Truffaut – je sériou rozhovorov týchto dvoch významných režisérov, pričom mapuje Hitchocockov život ako filmára a jeho pohľad na film samotný. Sám Truffaut ho nazýval „najdôležitejším režisérom, aký kedy žil“. Kniha je priam povinnou pre každého filmára.. Dokument je spojením archívnych záberov a rozhovor s aktuálne najlepšími filmovými tvorcami akými sú napríklad Martin Scorsese či David Fincher. Zobraziť viac

2D OR 15
Viac info

Popol a diamant | Filmový kabinet

Popiół i diament; Andrzej Wajda, 1958, OV (poľ.) + ST (sk) | Filmový kabinet; Andrzej Wajda, 1958, verzie: OR

Jedno z najvýznamnejších diel tzv. poľskej filmovej školy. Existenciálna filmová dráma sa odohráva v priebehu jediného dňa - ôsmeho mája 1945, v prvý deň mieru a v priebehu nasledujúcej noci. Maciek Chełmicki, vojak podzemnej armády (Armija krajowa), sa ocitá v epicentre pokračujúceho zápasu o budúcnosti Poľska, v ktorom sa neprestáva zabíjať. Na pozadí veľkých dejín rieši mladý hrdina dilemu svojej existencie, svojej budúcnosti. Sľub vernosti vlasti sa stretáva v konflikte s túžbou po obyčajnom ľudskom šťastí. PREDNÁŠKA: POĽSKÁ FILMOVÁ ŠKOLA V druhej polovici 50. rokov 20. storočia vstupuje na profesionálnu scénu skupina absolventov filmovej školy v Lodži, ktorá významne poznačila podobu národnej kinematografie. Jedinečný tvorivý prúd v období rokov 1955 až 1965 nazývame poľskou filmovou školou (Polska szkoła filmowa). Mladí filmári, inšpirovaní nielen talianskym neorealizmom, ale aj ďalšími aktuálnymi svetovými kultúrnymi trendmi a filozofickými smermi, ako aj v súvislosti s práve prebiehajúcim politicko-spoločenským odmäkom v Poľsku, skoncujú s epochou socrealistického filmu, a po rokoch zamlčovania nastoľujú vo svojich dielach bytostné témy povojnového vývoja v krajine: okupácia, tabuizované aspekty domáceho odboja, Varšavské povstanie, obsah a zmysel hrdinstva, ale aj témy súčasnosti, s dôrazom na existenciálny rozmer bytia filmových hrdinov. Poľskú filmovú školu reprezentujú tvorcovia ako Wojciech Jerzy Has, Jerzy Kawalerowicz, Tadeusz Konwicki, Kazimierz Kutz, Stanisław Lenartowicz, Andrzej Munk, Stanisław Różewicz a samozrejme Andrzej Wajda. Cieľom prednášky je najprv aspoň rámcovo objasniť zložitý historický politicko-spoločenský rámec poľského vývoja, na pozadí ktorého sa prúd poľskej filmovej školy rodí, potom sa na príklade Wajdovho filmu Popol a diamant zameriame na špecifické dramaturgické, tvorivé i realizačné hľadiská význačného, reprezentatívneho diela školy. Podrobný program a prihlasovanie na portáli cinepass.sk Zobraziť viac

2D OR 15