Federico Fellini: Kniha snov | výstava

ukončená

Výstava v bratislavskom Kine Lumière je výberom devätnástich reprodukcií kreslených obrázkov výnimočného filmového režiséra Federica Felliniho, ktorého sté výročie narodenia si pripomíname tento rok.

Obrázky tvoria súčasť Knihy snov, denníka, ktorý si viedol Fellini od šesťdesiatych rokov až do roku 1990 na radu psychoanalytika Ernsta Bernharda. Počas tohto obdobia režisér dôsledne dokumentoval formou obrázkov, poznámok a skíc svoje sny a nočné mory, alebo, ako ich nazýval on „ čarbanice, náhlivé a nesúrodé poznámky“. Ide o zaujímavú zhodu okolností, pri ktorej vznik diela podmienila analytická psychológia. Aj Carl Gustav Jung si viedol denník s neobyčajnými obrázkami a symbolickými kresbami, známy ako Liber Novus. Ten sa dostal na verejnosť až v roku 2009 a Fellini o ňom ani len netušil.

Podobne ako každý z nás, aj Fellini sníval každú noc. Dokázal si však takmer vždy zapamätať, čo prežíval v snoch a keď práve nenakrúcal filmy, zatváral sa vo svojej izbe v byte na Corso d´Italia v Ríme a kreslil. Na krásnom papieri od Fabriana, ale aj na kadejakých kusoch papiera, vreckovkách, obrúskoch z reštaurácií. Kreslil ženy, mužov, zvieratá, rôzne objekty, čokoľvek. Bola to jeho zábavka a obohacoval ju ďalšími činnosťami ako boli pridávanie, prekrývanie, škrtanie, spájanie, lepenie a strihanie nožnicami, ktoré nazýval „spotvorovanie“ stránok.

Výstava je teda ucelenou farebnou prechádzkou v nekonečných krajinách fantázie jedného génia, medzi obrázkami a slovami, ktoré pomáhajú pochopiť aspoň malú časť jeho intenzívnej tvorivej činnosti. Témy obrázkov sú podobné, ako v jeho filmoch. Jeho vnútorný svet v ktorom sa emotívne, citové, kultúrne, erotické a zmyslové prvky prepletajú s geografickými, architektonickými, obrazotvornými a bájnymi.

Sny sú mimoriadne zaujímavé nielen preto, že sú zdrojom inšpirácie pre filmy, ale sú aj určitým druhom komplexnej úvahy nad Talianskom a talianskou identitou. Obrázky ako súčasť snov nikdy nepoznali cenzúru: práve naopak, boli oslobodzujúce, odhaľujúce. Fellini nimi obdarovával priateľov, spolupracovníkov, krásne ženy, hostí, skrátka tých, ktorí v určitom okamihu vzbudili jeho zvedavosť a nevedomky sa stali jeho inšpiráciou a modelmi. Je treba pripomenúť málo známy fakt, že Fellini predtým, než sa stal majstrom filmovej kamery, pracoval ako kreslič. Až do roku 1948 bol scenáristom a karikaturistom a ani v období, keď dosiahol veľký medzinárodný úspech (Sladký život, 8 a pol, Amarcord), nezanechal ceruzku a papier a sám si kreslil scény svojich filmov.

Výstava sa okrem Bratislavy uskutočnila aj v Belehrade, Bogote, Canberre, Guatemale, Kodani, Detroite, Dháke, Rijeke, Ženeve, Haife, Helsinkách, Hongkongu, Káhire, Jakarte, Jerevane, Lime, Lyone, Lisabone, Los Angeles, Madride, Manague, Maskate, Miami, Montevideu, Nikózii, Osle, Rosariu, San Franciscu, Santiagu del Chile, Singapure, Taškente, Tirane, Tunise, Vlore, Varšave, Wellingtone a Záhrebe. V Bratislave ju organizuje Taliansky kultúrny inštitút a Kino Lumière. Koná sa v rámci talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj 2020 v spolupráci s mestom Rimini a talianskym Ministerstvom zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce.