Sladký život

2D35 mmORSTAT15
Réžia:Federico Fellini
Dĺžka:167 minút

Sladký život

La dolce vita; Federico Fellini, 1960, verzie: OR,ST,AT, jazyky: ita

Filmový kabinet 4: Cesta dospelosti.

Réžia: Federico Fellini • Scenár: Federico Fellini, Ennio Flaiano, Tullio Pinelli, Brunello Rondi • Kameraman: Otello Martelli • Hrajú: Marcello Mastroianni, Anita Ekberg, Anouk Aimée, Magali Noël, Lex Barker

V úvodnej scéne filmu letí nad mestom socha Krista pripevnená na helikoptére. Na streche budovy sa opaľuje skupina mladých žien, počúvajú rádio. Pri prelete helikoptéry, na palube ktorej je aj novinár Marcello, ponad svätopeterské námestie počuť hlahol kostolných zvonov. Fellini už tu, na ploche len pár minút, načrtáva ústredné témy svojho filmu – stret nového a starého, posvätného a profánneho, večného a pominuteľného, modernity a tradície.

+ PREDNÁŠKA: TALIANSKO PO NEOREALIZME

Po neorealizme, ktorý bol určený estetikou zbavenou krásy obrazu, dramaturgického oblúka skrátka čohokoľvek, čo by krivilo žitú skutočnosť spoločnosti, prichádza príklon k prehnanej estetizácii. Autori sa však nevydávajú cestou úplného popretia predchádzajúcich téz. Pozornosť aj naďalej venujú realite, no nadväzujú komunikáciu aj s inými: ne-filmovými tradičnými talianskymi umeleckými kódmi. Na tvorbu Pietra Germiho vplýva buffonáda, Federico Fellini je ovplyvnený karnevalom, Luchino Visconti zase tradíciou opery. Jednoduchosť neorealizmu tak nie je popretá, ale u týchto tvorcov dochádza k ešte hlbšiemu skúmaniu idey humanizmu.

Dĺžka: 167 min

Rok výroby: 1960

Krajina pôvodu:

  • Francúzsko
  • Taliansko

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (taliančina)
ST - Slovenské titulky
AT - Anglické titulky

Filmový kabinet 4: Cesta dospelosti.

Réžia: Federico Fellini • Scenár: Federico Fellini, Ennio Flaiano, Tullio Pinelli, Brunello Rondi • Kameraman: Otello Martelli • Hrajú: Marcello Mastroianni, Anita Ekberg, Anouk Aimée, Magali Noël, Lex Barker

V úvodnej scéne filmu letí nad mestom socha Krista pripevnená na helikoptére. Na streche budovy sa opaľuje skupina mladých žien, počúvajú rádio. Pri prelete helikoptéry, na palube ktorej je aj novinár Marcello, ponad svätopeterské námestie počuť hlahol kostolných zvonov. Fellini už tu, na ploche len pár minút, načrtáva ústredné témy svojho filmu – stret nového a starého, posvätného a profánneho, večného a pominuteľného, modernity a tradície.

+ PREDNÁŠKA: TALIANSKO PO NEOREALIZME

Po neorealizme, ktorý bol určený estetikou zbavenou krásy obrazu, dramaturgického oblúka skrátka čohokoľvek, čo by krivilo žitú skutočnosť spoločnosti, prichádza príklon k prehnanej estetizácii. Autori sa však nevydávajú cestou úplného popretia predchádzajúcich téz. Pozornosť aj naďalej venujú realite, no nadväzujú komunikáciu aj s inými: ne-filmovými tradičnými talianskymi umeleckými kódmi. Na tvorbu Pietra Germiho vplýva buffonáda, Federico Fellini je ovplyvnený karnevalom, Luchino Visconti zase tradíciou opery. Jednoduchosť neorealizmu tak nie je popretá, ale u týchto tvorcov dochádza k ešte hlbšiemu skúmaniu idey humanizmu.

Rok výroby: 1960

Krajina pôvodu:

  • Francúzsko
  • Taliansko

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (taliančina)
ST - Slovenské titulky
AT - Anglické titulky