Nezvyčajné vyšetrovanie

2DORST15
Réžia:Elio Petri
Hrajú:Gian Maria Volonté, Florinda Bolkan, Arturo Dominici, Gianfranco Barra
Premiéra:10. február 2020
Dĺžka:115 minút

Nezvyčajné vyšetrovanie

Indagine su un cittadino al di sopra di ogni sospetto; Elio Petri, 1970, verzie: OR,ST, jazyky: ita

Réžia: Elio Petri • Kamera: Luigi Kuveiller • Hudba: Ennio Morricone • Hrajú: Gian Maria Volonté, Florinda Bolkan, Arturo Dominici, Gianfranco Barra, Vincenzo Falanga, Salvo Randone, Massimo Foschi, Roberto Bonanni • Scenár: Elio Petri, Ugo Pirro

10. 2. 2020 18:00: Projekcia digitálne reštaurovaného filmu v rámci projektu Znovuobjavené filmové klenoty, ktorý organizuje Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci s filmovým archívom Cineteca di Bologna

V deň, keď šéfa oddelenia vrážd v Ríme menujú do novej funkcie, zabije svoju milenku. Muž žije v presvedčení, že ho nebude nikto podozrievať a nič mu nehrozí. Na mieste činu zanechá množstvo stôp vedúcich k jeho osobe, dokonca zatelefonuje na políciu. Začína sa vyšetrovanie a jeho postavenie muža stojaceho nad zákonom sa, bohužiaľ, potvrdí. Vo filme sa prelína viacero žánrov, je trochu satirou, trochu trilerom a čiastočne psychologickou drámou. Film je verejnou obžalobou talianskej korupcie a elitárstva a dodnes nestráca na aktuálnosti. Snímka získala okrem Oscara za najlepší cudzojazyčný film aj Veľkú cenu poroty a Cenu Fipresci na festivale v Cannes. Film bol reštaurovaný v Cineteca di Bologna v laboratóriu L‘Immagine Ritrovata.

Elio Petri sa vymyká z rámca klasických filmových tvorcov, bol režisérom, ktorý viac ako ktokoľvek iný zachytával príbehy nižšej a strednej vrstvy v Taliansku 60-tych a 70-tych rokov. Vo svojich filmoch vystihol všetky protirečenia svojej doby, pričom s majstrovstvom využil celú škálu filmových prostriedkov. Jeho tvorivý prístup spočíval v dôslednom a vrstvenom scenári a prepracovanej a funkčnej réžii. Nezvyčajné vyšetrovanie tvorí spolu s filmami "La classe operaia va in paradiso" (Robotnícka trieda ide do neba) a "La proprietà non è più un furto" (Vlastniť už neznamená kradnúť) tzv. trilógiu o moci, pod ktorej námetom a scenárom je podpísaný režisér spolu s Ugom Pirrom. Ich spojenectvo vychádzalo z potreby rozprávať o aktuálnych premenách talianskej spoločnosti a najrozličnejších formách triedneho boja. A to všetko spôsobom, ktorý robia film nadčasovým, povyšujú ho nad rámec historických, geografických či dobových súvislostí. Film je zaujímavý z viacerých hľadísk: je príkladom politického filmového žánru s jasnou obžalobou systému; vyznačuje sa prepracovanou analýzou a psychologickým vykreslením postáv; uvedomele sa pohráva s obrazom a využíva všetky vtedy dostupné možnosti kamery. Hoci Petri patril medzi stúpencov marxizmu, čelil kritike aj vo vlastných radoch práve pre svoj umelecký prístup. Nerobil „realistické“ umenie, znázorňoval postavy v celej ich zložitosti. Gian Maria Volonté sa práve vďaka tejto role stal hviezdou svetového formátu. Odkazy na film nájdeme aj v tvorbe jeho amerických súputníkov: "Klute" Alana J. Pakulu, "Tri dni v Kondore" Sydneyho Pollacka, či "Rozhovor" di Francisa Ford Coppolu.

Film bol prijatý publikom i filmovou kritikou s veľký nadšením. Získal Oscara za najlepší zahraničný film. Z festivalu v Cannes si v roku 1970 odniesol Veľkú cenu poroty a cenu FIPRESCI, v roku 1971 bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší scenár. Do Československa sa dostal v roku 1972 v rámci Filmového festivalu pracujúcich. Dnešnou projekciou si pripomíname 50. výročie jeho uvedenia do talianskych kín, ktoré sa uskutočnilo 12.2.1970.

Dĺžka: 115 min

Rok výroby: 1970
Dátum lokálnej premiéry: 10. február 2020

Krajina pôvodu:

  • Taliansko

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (taliančina)
ST - Slovenské titulky

Réžia: Elio Petri • Kamera: Luigi Kuveiller • Hudba: Ennio Morricone • Hrajú: Gian Maria Volonté, Florinda Bolkan, Arturo Dominici, Gianfranco Barra, Vincenzo Falanga, Salvo Randone, Massimo Foschi, Roberto Bonanni • Scenár: Elio Petri, Ugo Pirro

10. 2. 2020 18:00: Projekcia digitálne reštaurovaného filmu v rámci projektu Znovuobjavené filmové klenoty, ktorý organizuje Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci s filmovým archívom Cineteca di Bologna

V deň, keď šéfa oddelenia vrážd v Ríme menujú do novej funkcie, zabije svoju milenku. Muž žije v presvedčení, že ho nebude nikto podozrievať a nič mu nehrozí. Na mieste činu zanechá množstvo stôp vedúcich k jeho osobe, dokonca zatelefonuje na políciu. Začína sa vyšetrovanie a jeho postavenie muža stojaceho nad zákonom sa, bohužiaľ, potvrdí. Vo filme sa prelína viacero žánrov, je trochu satirou, trochu trilerom a čiastočne psychologickou drámou. Film je verejnou obžalobou talianskej korupcie a elitárstva a dodnes nestráca na aktuálnosti. Snímka získala okrem Oscara za najlepší cudzojazyčný film aj Veľkú cenu poroty a Cenu Fipresci na festivale v Cannes. Film bol reštaurovaný v Cineteca di Bologna v laboratóriu L‘Immagine Ritrovata.

Elio Petri sa vymyká z rámca klasických filmových tvorcov, bol režisérom, ktorý viac ako ktokoľvek iný zachytával príbehy nižšej a strednej vrstvy v Taliansku 60-tych a 70-tych rokov. Vo svojich filmoch vystihol všetky protirečenia svojej doby, pričom s majstrovstvom využil celú škálu filmových prostriedkov. Jeho tvorivý prístup spočíval v dôslednom a vrstvenom scenári a prepracovanej a funkčnej réžii. Nezvyčajné vyšetrovanie tvorí spolu s filmami "La classe operaia va in paradiso" (Robotnícka trieda ide do neba) a "La proprietà non è più un furto" (Vlastniť už neznamená kradnúť) tzv. trilógiu o moci, pod ktorej námetom a scenárom je podpísaný režisér spolu s Ugom Pirrom. Ich spojenectvo vychádzalo z potreby rozprávať o aktuálnych premenách talianskej spoločnosti a najrozličnejších formách triedneho boja. A to všetko spôsobom, ktorý robia film nadčasovým, povyšujú ho nad rámec historických, geografických či dobových súvislostí. Film je zaujímavý z viacerých hľadísk: je príkladom politického filmového žánru s jasnou obžalobou systému; vyznačuje sa prepracovanou analýzou a psychologickým vykreslením postáv; uvedomele sa pohráva s obrazom a využíva všetky vtedy dostupné možnosti kamery. Hoci Petri patril medzi stúpencov marxizmu, čelil kritike aj vo vlastných radoch práve pre svoj umelecký prístup. Nerobil „realistické“ umenie, znázorňoval postavy v celej ich zložitosti. Gian Maria Volonté sa práve vďaka tejto role stal hviezdou svetového formátu. Odkazy na film nájdeme aj v tvorbe jeho amerických súputníkov: "Klute" Alana J. Pakulu, "Tri dni v Kondore" Sydneyho Pollacka, či "Rozhovor" di Francisa Ford Coppolu.

Film bol prijatý publikom i filmovou kritikou s veľký nadšením. Získal Oscara za najlepší zahraničný film. Z festivalu v Cannes si v roku 1970 odniesol Veľkú cenu poroty a cenu FIPRESCI, v roku 1971 bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší scenár. Do Československa sa dostal v roku 1972 v rámci Filmového festivalu pracujúcich. Dnešnou projekciou si pripomíname 50. výročie jeho uvedenia do talianskych kín, ktoré sa uskutočnilo 12.2.1970.

Rok výroby: 1970
Dátum lokálnej premiéry: 10. február 2020

Krajina pôvodu:

  • Taliansko

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (taliančina)
ST - Slovenské titulky