ENVIRO: Sen o riekach bez plastov | Hory a mesto

Stream
Dĺžka:60 minút

ENVIRO: Sen o riekach bez plastov | Hory a mesto

Ján Budaj, Martina Paulíková a Soňa Rebrová; 2020, verzie: ,

Priamy prenos live diskusie na www.kino-doma.sk.

Na Slovensku je takmer 50-tisíc km potokov a riek, ktoré sú zdrojom čistej vody aj života pre množstvo organizmov. Využívame ich tiež na výrobu energie, rybárstvo, kúpanie, rekreáciu či turistiku. Úseky Hrona, Dunaja, Váhu, ale aj ďalších riek sú stále rajom pre vodákov, ktorí prinášajú benefity miestnej ekonomike.

Stav našich riek a vôd sa však nezlepšuje, a to kvôli nadmernému betónovaniu, prehradzovaniu a znečisťovaniu, ale aj nevhodnému využívanie krajiny okolo vodných tokov. Jedným z najviditeľnejších prejavov neúctivého správania sa ku riekam je plastový a iný odpad plávajúci na hladine a zachytávajúci sa okolo vodných tokov. Fotografie z vodáckych výletov po znečistených riekach určite nie sú niečím, čím by sme sa chválili pred inými dobrodruhmi.

Plasty v riekach však nie sú iba estetický problém. Vo vode sa postupne rozrušujú až na maličké čiastočky, ktoré sa ukladajú v prírode, vrátane tiel živočíchov a nás, ľudí. Čochvíľa môže byť kúpanie sa vo vode, či jej pitie, priam zdraviu nebezpečné. Vedci vypočítali, že nevedomky už teraz prijímame toľko plastov, že za 10 dní 'zjeme' jednu kreditnú kartu. Dlhodobý vplyv mikroplastov na zdravie ľudí vedci iba skúmajú, faktom však je, že plasty sa stávajú čoraz väčším problémom životného prostredia.

Vyberanie plastov, a aj iného odpadu z riek a nádrží nie je jednoduchá, rýchla ani lacná záležitosť. Správcovia tokov na to nemajú dostatok kapacít, ľudských ani finančných. Samosprávy nedokážu zabrániť, aby sa odpad z ich chotárov do riek nedostával. Do čistenia okolo riek sa tak zapájajú dobrovoľníci, ochranári, vodáci a plavci, rybári či miestne komunity. Ich aktivita je však priam syzifovskou prácou, ktorá akoby nemá konca.

Ján Budaj, minister životného prostredia Slovenskej republiky

Ján Budaj sa narodil 10. februára 1952 v Bratislave. V období „normalizácie“ bol jedným z aktivistov vzdorujúcich komunistickému režimu. Za svoju činnosť bol prenasledovaný tajnou políciou Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Po novembri 1989 sa stal jednou z vedúcich osobností Nežnej revolúcie. Spolu s hercom Milanom Kňažkom viedli dialóg s vtedajšou mocou na Novembrových námestiach. Ján Budaj bol jedným zo zakladajúcich členov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Vo februári 1990 sa stal jeho prvým predsedom a v marci toho istého roku, sa stal aj podpredsedom vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR), kde okrem iného inicioval založenie Výboru pre životné prostredie. Neskôr pôsobil ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ako zástupca primátora Bratislavy a člen mestského zastupiteľstva v Bratislave.

Ing. Martina Barancová Paulíková (nar. 8. 5. 1974 v Bratislave) vyštudovala ochranu prírody a krajiny na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Už počas štúdia sa začala angažovať ako dobrovoľníčka v Združení Slatinka, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia a presadenie alternatív ku kontroverznej priehrade plánovanej viac ako 60 rokov v prírodne cennom údolí rieky Slatina. Pracuje pre mimovládne organizácie aj štátne subjekty, predmetom jej záujmu je participácia verejnosti na rozhodovaní o životnom prostredí (vrátane detí a mladých ľudí), ochrana a udržateľné využívanie vôd, ako aj ochrana sídelného prostredia. V roku 2015 spolu s ďalšími známymi osobnosťami a expertami stála pri zrode neformálnej iniciatívy Za živé rieky a čistú vodu.

Soňa Rebrová sa narodila v znamení Vodnára a voda jej učarovala na celý život. Diaľkovému a zimnému plávaniu sa však vo väčšej miere začala venovať až po tom, čo dosiahla úspechy v otužileckých súťažiach. Jej najväčším zážitkom bolo preplávanie Dunaja v zime. 13. januára 2019 preplávala Dunaj v 2,5 stupňovej teplote vody za 22 minút, v dĺžke 1,7 km, ako jedna z prvých žien vôbec. Dovtedy bolo preplávanie zimného Dunaja doménou predovšetkým mužov. Vďaka tomuto výkonu ju pozvali do prvej ženskej štafety cez kanál La Manche. Po dvoch rokoch príprav, počas ktorých plávala kraulom 50 až 80 km mesačne, sa jej podarilo zvládnuť aj tento cieľ. Prvá slovenská čisto ženská štafeta preplávala kanál La Manche o polhodinu rýchlejšie ako mužská, a to za 12 hodín a 40 minút (spolu približne 42 km). Plávaním sa snaží upozorňovať na znečistené rieky na Slovensku a vyzbierať peniaze na ich čistenie. Sama sa aj aktívne zapája do čistenia riek od plastových fliaš. Soňa Rebrová je okrem iného bývalá novinárka (denník SME), spisovateľka (na konte má 4 knihy), predsedníčka neziskovej organizácie ŽELAJ SI, ktorá plní sny ťažko chorým deťom (do dnešného dňa je to 900 snov), a vydavateľka ženských románov. Jej koníčkom je cestovanie (precestovala už viac ako 50 krajín sveta), a výroba nábytku zo starého dreva.

Dĺžka: 60 min

Rok výroby: 2020

Krajina pôvodu:

  • Slovensko

Jazyková verzia:

-
Stream

20. 5. štvrtok

3,00 18:00

Priamy prenos live diskusie na www.kino-doma.sk.

Na Slovensku je takmer 50-tisíc km potokov a riek, ktoré sú zdrojom čistej vody aj života pre množstvo organizmov. Využívame ich tiež na výrobu energie, rybárstvo, kúpanie, rekreáciu či turistiku. Úseky Hrona, Dunaja, Váhu, ale aj ďalších riek sú stále rajom pre vodákov, ktorí prinášajú benefity miestnej ekonomike.

Stav našich riek a vôd sa však nezlepšuje, a to kvôli nadmernému betónovaniu, prehradzovaniu a znečisťovaniu, ale aj nevhodnému využívanie krajiny okolo vodných tokov. Jedným z najviditeľnejších prejavov neúctivého správania sa ku riekam je plastový a iný odpad plávajúci na hladine a zachytávajúci sa okolo vodných tokov. Fotografie z vodáckych výletov po znečistených riekach určite nie sú niečím, čím by sme sa chválili pred inými dobrodruhmi.

Plasty v riekach však nie sú iba estetický problém. Vo vode sa postupne rozrušujú až na maličké čiastočky, ktoré sa ukladajú v prírode, vrátane tiel živočíchov a nás, ľudí. Čochvíľa môže byť kúpanie sa vo vode, či jej pitie, priam zdraviu nebezpečné. Vedci vypočítali, že nevedomky už teraz prijímame toľko plastov, že za 10 dní 'zjeme' jednu kreditnú kartu. Dlhodobý vplyv mikroplastov na zdravie ľudí vedci iba skúmajú, faktom však je, že plasty sa stávajú čoraz väčším problémom životného prostredia.

Vyberanie plastov, a aj iného odpadu z riek a nádrží nie je jednoduchá, rýchla ani lacná záležitosť. Správcovia tokov na to nemajú dostatok kapacít, ľudských ani finančných. Samosprávy nedokážu zabrániť, aby sa odpad z ich chotárov do riek nedostával. Do čistenia okolo riek sa tak zapájajú dobrovoľníci, ochranári, vodáci a plavci, rybári či miestne komunity. Ich aktivita je však priam syzifovskou prácou, ktorá akoby nemá konca.

Ján Budaj, minister životného prostredia Slovenskej republiky

Ján Budaj sa narodil 10. februára 1952 v Bratislave. V období „normalizácie“ bol jedným z aktivistov vzdorujúcich komunistickému režimu. Za svoju činnosť bol prenasledovaný tajnou políciou Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Po novembri 1989 sa stal jednou z vedúcich osobností Nežnej revolúcie. Spolu s hercom Milanom Kňažkom viedli dialóg s vtedajšou mocou na Novembrových námestiach. Ján Budaj bol jedným zo zakladajúcich členov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). Vo februári 1990 sa stal jeho prvým predsedom a v marci toho istého roku, sa stal aj podpredsedom vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR), kde okrem iného inicioval založenie Výboru pre životné prostredie. Neskôr pôsobil ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ako zástupca primátora Bratislavy a člen mestského zastupiteľstva v Bratislave.

Ing. Martina Barancová Paulíková (nar. 8. 5. 1974 v Bratislave) vyštudovala ochranu prírody a krajiny na Fakulte ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene. Už počas štúdia sa začala angažovať ako dobrovoľníčka v Združení Slatinka, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia a presadenie alternatív ku kontroverznej priehrade plánovanej viac ako 60 rokov v prírodne cennom údolí rieky Slatina. Pracuje pre mimovládne organizácie aj štátne subjekty, predmetom jej záujmu je participácia verejnosti na rozhodovaní o životnom prostredí (vrátane detí a mladých ľudí), ochrana a udržateľné využívanie vôd, ako aj ochrana sídelného prostredia. V roku 2015 spolu s ďalšími známymi osobnosťami a expertami stála pri zrode neformálnej iniciatívy Za živé rieky a čistú vodu.

Soňa Rebrová sa narodila v znamení Vodnára a voda jej učarovala na celý život. Diaľkovému a zimnému plávaniu sa však vo väčšej miere začala venovať až po tom, čo dosiahla úspechy v otužileckých súťažiach. Jej najväčším zážitkom bolo preplávanie Dunaja v zime. 13. januára 2019 preplávala Dunaj v 2,5 stupňovej teplote vody za 22 minút, v dĺžke 1,7 km, ako jedna z prvých žien vôbec. Dovtedy bolo preplávanie zimného Dunaja doménou predovšetkým mužov. Vďaka tomuto výkonu ju pozvali do prvej ženskej štafety cez kanál La Manche. Po dvoch rokoch príprav, počas ktorých plávala kraulom 50 až 80 km mesačne, sa jej podarilo zvládnuť aj tento cieľ. Prvá slovenská čisto ženská štafeta preplávala kanál La Manche o polhodinu rýchlejšie ako mužská, a to za 12 hodín a 40 minút (spolu približne 42 km). Plávaním sa snaží upozorňovať na znečistené rieky na Slovensku a vyzbierať peniaze na ich čistenie. Sama sa aj aktívne zapája do čistenia riek od plastových fliaš. Soňa Rebrová je okrem iného bývalá novinárka (denník SME), spisovateľka (na konte má 4 knihy), predsedníčka neziskovej organizácie ŽELAJ SI, ktorá plní sny ťažko chorým deťom (do dnešného dňa je to 900 snov), a vydavateľka ženských románov. Jej koníčkom je cestovanie (precestovala už viac ako 50 krajín sveta), a výroba nábytku zo starého dreva.

Rok výroby: 2020

Krajina pôvodu:

  • Slovensko

Jazyková verzia:

-


Program

Stream

20. 5. štvrtok

KD
3,00 18:00

Vysvetlivky

  • 2D - premietanie v kine
  • stream - online na kino-doma.sk

ONLINE Kino doma - ako na to?

  1. Skontrolujte si, či sa bez problémov viete dostať na stránku www.kino-doma.sk.
  2. Overte si (pre istotu) kvalitu svojho internetového pripojenia.
  3. Zakúpte si vstupenku na kino-lumiere.sk
    Upozornenie: Predstavenie je možné sledovať len na Slovensku, nekupujte si vstupenky, ak ste v zahraničí. Ďakujeme.
  4. Stream je k dispozícii 15 minút pred oficiálnym začiatkom predstavenia:
    a) Na stránke www.kino-doma.sk si kliknite na aktuálne predstavenie/Vstup do kinosály.
    b) Zadajte svoje heslo (heslo = variabilný symbol vašej platby/objednávky voľnej vstupenky na dané predstavenie, nájdete ho v e-maile „Potvrdenie o nákupe vstupeniek").
  5. V prípade, že vám heslo nefunguje, kontaktujte nás na info@kino-doma.sk.
  6. Prajeme vám príjemný filmový zážitok a tešíme sa na Vás v Kine Lumière doma.
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.