Smrť v Benátkach

2D4KORČT12
Réžia:Luchino Visconti
Hrajú:Dirk Bogarde, Romolo Valli, Mark Burns, Nora Ricci
Premiéra:5. máj 2026
Dĺžka:125 minút

Smrť v Benátkach

Morte a Venezia; Luchino Visconti, 1971, verzie: OR,ČT, jazyky: eng, ita, deu, fra, pol, rus

Filmový kabinet špeciál: VISCONTI
(lektorský úvod + film)

Réžia: Luchino Visconti • Scenár: Nicola Badalucco, Luchino Visconti • Kamera: Pasquale De Santis • Hrajú: Dirk Bogarde, Romolo Valli, Mark Burns, Nora Ricci, Marisa Berenson, Carole André, Björn Andrésen, Silvana Mangano

Roku 1911 prichádza do Benátok vyčerpaný hudobný skladateľ Gustav von Aschenbach. V prostredí honosného talianskeho letoviska sa chce zotaviť, načerpať novú životnú silu i inšpiráciu. Tá prichádza v nečakanej forme a berie na seba podobu efébsky krásneho poľského mladíka Tadzia. Aschenbach postupne prichádza na to, že jeho fascinácia chlapcom sa mení na platonickú lásku k ideálu krásy, ktorý sa celý život snažil hľadať v hudbe. Situácia v Benátkach však prestáva byť bezpečná nielen pre Aschenbachove city, ale aj pre jeho zdravie. Zákerné scirrocco privialo do stojatých vôd benátskych kanálov choleru. Benátčania žijúci z turistov sa snažia informácie o epidémii za každú cenu čo najdlhšie udržať v tajnosti. Smrť v Benátkach, ktorá patrí k vrcholom tvorby režiséra Luchina Viscontiho, je druhým dielom tzv. nemeckej trilógie. Film je dokonalou evokáciou atmosféry neskorej secesie, belle epoque i starého sveta, ktorý po 1. svetovej vojne zanikol. Predobrazom postavy Gustava von Aschenbacha bol hudobný skladateľ Gustav Mahler. Preto vo svojej adaptácii Visconti zmenil Aschenbachovu profesiu zo spisovateľa na hudobného skladateľa. S pomocou dokonalej scénografie a hudby Mahlera, Lehára a Musogorského vytvoril z predlohy, ktorá bývala považovaná za nesfilmovateľnú, reflexiu o podstate umeleckej tvorby, krásy a o dvoch silách riadiacich život človeka: sile lásky a sile smrti. (STV)

Visconti a literatúra

Literatúra bola pre Luchina Viscontiho trvalou inšpiráciou. Čerpal z diel J. M. Caina, G. Verga, F. M. Dostojevského, A. Camusa, G. T. di Lampedusa, T. Manna či G. D’Annunzia a vždy presiahol rámec bežnej adaptácie. Tlmočil ducha a vnútorné témy predlôh a hľadal ich presah k sociálnej realite. Preto jeho filmy vedú s literatúrou rovnocenný dialóg. V Cudzincovi (1967) preniesol Camusovu existenciálnu introspekciu do vizuálneho jazyka, v Smrti v Benátkach (1971) zase obohatil príbeh Mannovými myšlienkovým kontextom.

Dĺžka: 125 min

Rok výroby: 1971
Dátum lokálnej premiéry: 5. máj 2026

Krajina pôvodu:

  • Francúzsko
  • Taliansko
  • USA

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (angličtina, taliančina, nemčina, francúzština, poľstina, ruština)
ČT - České titulky
2DČT

5. 5. utorok

7,00 18:00

Filmový kabinet špeciál: VISCONTI
(lektorský úvod + film)

Réžia: Luchino Visconti • Scenár: Nicola Badalucco, Luchino Visconti • Kamera: Pasquale De Santis • Hrajú: Dirk Bogarde, Romolo Valli, Mark Burns, Nora Ricci, Marisa Berenson, Carole André, Björn Andrésen, Silvana Mangano

Roku 1911 prichádza do Benátok vyčerpaný hudobný skladateľ Gustav von Aschenbach. V prostredí honosného talianskeho letoviska sa chce zotaviť, načerpať novú životnú silu i inšpiráciu. Tá prichádza v nečakanej forme a berie na seba podobu efébsky krásneho poľského mladíka Tadzia. Aschenbach postupne prichádza na to, že jeho fascinácia chlapcom sa mení na platonickú lásku k ideálu krásy, ktorý sa celý život snažil hľadať v hudbe. Situácia v Benátkach však prestáva byť bezpečná nielen pre Aschenbachove city, ale aj pre jeho zdravie. Zákerné scirrocco privialo do stojatých vôd benátskych kanálov choleru. Benátčania žijúci z turistov sa snažia informácie o epidémii za každú cenu čo najdlhšie udržať v tajnosti. Smrť v Benátkach, ktorá patrí k vrcholom tvorby režiséra Luchina Viscontiho, je druhým dielom tzv. nemeckej trilógie. Film je dokonalou evokáciou atmosféry neskorej secesie, belle epoque i starého sveta, ktorý po 1. svetovej vojne zanikol. Predobrazom postavy Gustava von Aschenbacha bol hudobný skladateľ Gustav Mahler. Preto vo svojej adaptácii Visconti zmenil Aschenbachovu profesiu zo spisovateľa na hudobného skladateľa. S pomocou dokonalej scénografie a hudby Mahlera, Lehára a Musogorského vytvoril z predlohy, ktorá bývala považovaná za nesfilmovateľnú, reflexiu o podstate umeleckej tvorby, krásy a o dvoch silách riadiacich život človeka: sile lásky a sile smrti. (STV)

Visconti a literatúra

Literatúra bola pre Luchina Viscontiho trvalou inšpiráciou. Čerpal z diel J. M. Caina, G. Verga, F. M. Dostojevského, A. Camusa, G. T. di Lampedusa, T. Manna či G. D’Annunzia a vždy presiahol rámec bežnej adaptácie. Tlmočil ducha a vnútorné témy predlôh a hľadal ich presah k sociálnej realite. Preto jeho filmy vedú s literatúrou rovnocenný dialóg. V Cudzincovi (1967) preniesol Camusovu existenciálnu introspekciu do vizuálneho jazyka, v Smrti v Benátkach (1971) zase obohatil príbeh Mannovými myšlienkovým kontextom.

Rok výroby: 1971
Dátum lokálnej premiéry: 5. máj 2026

Krajina pôvodu:

  • Francúzsko
  • Taliansko
  • USA

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (angličtina, taliančina, nemčina, francúzština, poľstina, ruština)
ČT - České titulky


Program

2DČT

5. 5. utorok

Kx
7,00 18:00