V ako veda

35 mmOR15
Réžia:Vojtech Andreánsky, Kazimír Barlík, Pavol Bielik, Paľo Čalovka
Dĺžka:107 minút
Žáner:Pásmo krátkych filmov

V ako veda

V ako veda; Réžia: rôzni, verzie: OR, jazyky: slk

Abecedár slovenského filmu

Réžia: Vojtech Andreánsky, Kazimír Barlík, Pavol Bielik, Paľo Čalovka, Miloslav Kubík, Martin Slivka, Dimitrij Plichta

Vedecké bádanie, objavy a vynálezy mal vo svojom tematickom okruhu vedecký film, donedávna súčasť populárno-vedeckej filmovej tvorby. Na Slovensku i v Čechách sa tejto filmovej disciplíne venovala veľká pozornosť, lebo bola výpotokom takzvanej vedecko-technickej revolúcie. Existovali štúdiá populárno-vedeckého filmu, odbory, ateliéry a iné organizačné zoskupenia. Ale samotný vedecký film tvoril len malú časť tvorivého záujmu autorov, pretože bol náročný a svojím spôsobom aj výlučný. Omnoho väčší okruh priaznivcov – nielen medzi tvorcami, ale aj divákmi – mali filmy náučné a účelové.

Na Slovensku mala táto oblasť filmovej produkcie tradíciu ešte z predvojnových čias – uveďme diela z Matice slovenskej, najmä fenomenálne dielo Karola Plicku, a z obdobia Slovenského štátu filmy zo spoločnosti Nástup a predovšetkým z Ústavu pre školský a osvetový film /Školfilm/. Po roku 1948 sa tvorivý i výrobný potenciál sústredil na pôde Československého štátneho filmu, kde o dva roky neskôr zriadili Štúdio populárno-vedeckého filmu a do jeho čela postavili horolezca a talentovaného kameramana, fotografa a manažéra Karola Skřipského. Štúdio potom prechádzalo viacerými organizačnými zmenami, k starším pracovníkom /Skřipský, Zachar, Orth, Čalovka, Andris, Patočka, Andreánsky/ prichádzali mladší, väčšinou absolventi pražskej FAMU /Slivka, Kubík a ďalší/. Paleta tvorivých záujmov sa nevídaným spôsobom rozšírila, stúpal počet filmov, pribúdali objednávatelia. Pribudli aj teoretické polemiky zamerané na špecifickosť populárno-vedeckého filmu ako samostatného filmového žánru, akoby vyčleneného z rodiny dokumentárnej kinematografie. Čas uhladil spory, týkajúce sa akýchsi „demarkačných čiar“ medzi dokumentárnym a populárno-vedeckým filmom /takéto označenie dnes už beztak málokto používa/ a presadili sa diela s úprimnou snahou o rozšírenie poznatkov alebo o vierohodný emocionálny zážitok. Do výberu tohto pásma sa dostali tituly Čo videla kamera, Na ostrove kormoránov, Budú hovoriť dobre, Umelé srdce, Mucha domáca a Na 150 000 metroch.

Dĺžka: 107 min

Krajina pôvodu:

  • Československo

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (slovenčina)

Abecedár slovenského filmu

Réžia: Vojtech Andreánsky, Kazimír Barlík, Pavol Bielik, Paľo Čalovka, Miloslav Kubík, Martin Slivka, Dimitrij Plichta

Vedecké bádanie, objavy a vynálezy mal vo svojom tematickom okruhu vedecký film, donedávna súčasť populárno-vedeckej filmovej tvorby. Na Slovensku i v Čechách sa tejto filmovej disciplíne venovala veľká pozornosť, lebo bola výpotokom takzvanej vedecko-technickej revolúcie. Existovali štúdiá populárno-vedeckého filmu, odbory, ateliéry a iné organizačné zoskupenia. Ale samotný vedecký film tvoril len malú časť tvorivého záujmu autorov, pretože bol náročný a svojím spôsobom aj výlučný. Omnoho väčší okruh priaznivcov – nielen medzi tvorcami, ale aj divákmi – mali filmy náučné a účelové.

Na Slovensku mala táto oblasť filmovej produkcie tradíciu ešte z predvojnových čias – uveďme diela z Matice slovenskej, najmä fenomenálne dielo Karola Plicku, a z obdobia Slovenského štátu filmy zo spoločnosti Nástup a predovšetkým z Ústavu pre školský a osvetový film /Školfilm/. Po roku 1948 sa tvorivý i výrobný potenciál sústredil na pôde Československého štátneho filmu, kde o dva roky neskôr zriadili Štúdio populárno-vedeckého filmu a do jeho čela postavili horolezca a talentovaného kameramana, fotografa a manažéra Karola Skřipského. Štúdio potom prechádzalo viacerými organizačnými zmenami, k starším pracovníkom /Skřipský, Zachar, Orth, Čalovka, Andris, Patočka, Andreánsky/ prichádzali mladší, väčšinou absolventi pražskej FAMU /Slivka, Kubík a ďalší/. Paleta tvorivých záujmov sa nevídaným spôsobom rozšírila, stúpal počet filmov, pribúdali objednávatelia. Pribudli aj teoretické polemiky zamerané na špecifickosť populárno-vedeckého filmu ako samostatného filmového žánru, akoby vyčleneného z rodiny dokumentárnej kinematografie. Čas uhladil spory, týkajúce sa akýchsi „demarkačných čiar“ medzi dokumentárnym a populárno-vedeckým filmom /takéto označenie dnes už beztak málokto používa/ a presadili sa diela s úprimnou snahou o rozšírenie poznatkov alebo o vierohodný emocionálny zážitok. Do výberu tohto pásma sa dostali tituly Čo videla kamera, Na ostrove kormoránov, Budú hovoriť dobre, Umelé srdce, Mucha domáca a Na 150 000 metroch.

Krajina pôvodu:

  • Československo

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (slovenčina)