La Soufrière + Fata Morgana

2DOR15
Réžia:Werner Herzog
Dĺžka:110 minút
Žáner:Dokumentárny, Dobrodružný

La Soufrière + Fata Morgana

La Soufrière + Fata Morgana; Werner Herzog, 1971, verzie: OR, jazyky: eng, fra, deu

Filmový kabinet špeciál: Werner Herzog

Réžia: Werner Herzog • Scenár: Werner Herzog • Kameraman: Edward Lachman, Jörg Schmidt-Reitwein • Hrajú: Lotte Eisner, Eugen Des Montagnes, James William Gledhill, Wolfgang van Ungern-Sternberg

La Soufrière, r. Werner Herzog, 1977, 31'
La Soufrière je "čakaním na nevyhnutnú katastrofu", ako prezrádza podnadpis tohto stredometrážneho dokumentárneho filmu, v ktorom sa režisér so svojim štábom vybral tam, odkiaľ takmer všetkých krátko predtým evakuovali –na ostrove Guadalope k sopke La Soufrière, ktorá má každú chvíľu vybuchnúť. Takmer všetkých. Na ostrove totiž ostalo pár jedincov, filmári sa za nimi vybrali v snahe zistiť dôvody a pohnútky ich zotrvania na nebezpečnom mieste. La Soufrière je nielen napínavým, priam šialeným dobrodružstvom, ale aj filozofickou rozpravou nad predurčenosťou osudu, odovzdaním sa prírode a schopnosťou prežívať prítomnosť.

Fata Morgana, r. Werner Herzog, 1971, 79'
Prales, džungľa, sopečné okolie... Werner Herzog sa rád oddáva výrazným prírodným mizanscénam. Hlavnou postavou snímky Fata Morgana je tentokrát saharská púšť - miesto plné bizarných objektov: nedostavaných budov či tovární, mysterióznych ľudí i optických klamov. Rozprávačkou filmu je známa nemecká filmová historička a teoretička Lotte Eisnerová, ktorú s Herzogom spája silní a dlhoročné priateľské puto.

+ PREDNÁŠKA Herzog vs. príroda (Juraj Oniščenko)

Ak je extáza v zmysle základným Herzogovým pojmom pri pravde, tak je kľúčové k pochopeniu aj prírody. Neznamená len údiv, alebo vyšinutie, ale aj vytrhnutia zo statickosti smerom von. Imanuel Kant rozlíšil hodnotu krásy, ktorá náleží umeleckým artefaktom a ideu vznešenosti prináležiacu prírode. Umelecká krása sa od vznešenosti odlišuje okrem iného v tom, že obrazotvornosť dokáže dať formu matérii, kdežto vznešenosť obrazotvornosť prekračuje, tá zlyháva a otvára sa nekonečnosti. Herzogova príroda túto stálu formu krásy rozrušuje a vytrháva diváka smerom k nepredvídateľnosti a chaosu. Režisér veľmi často umiestňuje svoje postavy a premýšľanie o extatickej pravde do prostredia divokej prírody. Príroda nie je vnímaná ako pohostinné miesto v duchu „dobrotivej matky“, ale v duchu nemeckej romantickej tradície je uchopená predovšetkým ako živel nekonečne presahujúci človeka. Hoc človek z nej predsa len pochádza, jej základnými vlastnosťami sú divokosť, krutosť a indiferentné postavenie mimo morálnych hodnôt dobra a zla.

Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film.

Dĺžka: 110 min

Rok výroby: 1971

Krajina pôvodu:

  • Nemecko

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (angličtina, francúzština, nemčina)

Filmový kabinet špeciál: Werner Herzog

Réžia: Werner Herzog • Scenár: Werner Herzog • Kameraman: Edward Lachman, Jörg Schmidt-Reitwein • Hrajú: Lotte Eisner, Eugen Des Montagnes, James William Gledhill, Wolfgang van Ungern-Sternberg

La Soufrière, r. Werner Herzog, 1977, 31'
La Soufrière je "čakaním na nevyhnutnú katastrofu", ako prezrádza podnadpis tohto stredometrážneho dokumentárneho filmu, v ktorom sa režisér so svojim štábom vybral tam, odkiaľ takmer všetkých krátko predtým evakuovali –na ostrove Guadalope k sopke La Soufrière, ktorá má každú chvíľu vybuchnúť. Takmer všetkých. Na ostrove totiž ostalo pár jedincov, filmári sa za nimi vybrali v snahe zistiť dôvody a pohnútky ich zotrvania na nebezpečnom mieste. La Soufrière je nielen napínavým, priam šialeným dobrodružstvom, ale aj filozofickou rozpravou nad predurčenosťou osudu, odovzdaním sa prírode a schopnosťou prežívať prítomnosť.

Fata Morgana, r. Werner Herzog, 1971, 79'
Prales, džungľa, sopečné okolie... Werner Herzog sa rád oddáva výrazným prírodným mizanscénam. Hlavnou postavou snímky Fata Morgana je tentokrát saharská púšť - miesto plné bizarných objektov: nedostavaných budov či tovární, mysterióznych ľudí i optických klamov. Rozprávačkou filmu je známa nemecká filmová historička a teoretička Lotte Eisnerová, ktorú s Herzogom spája silní a dlhoročné priateľské puto.

+ PREDNÁŠKA Herzog vs. príroda (Juraj Oniščenko)

Ak je extáza v zmysle základným Herzogovým pojmom pri pravde, tak je kľúčové k pochopeniu aj prírody. Neznamená len údiv, alebo vyšinutie, ale aj vytrhnutia zo statickosti smerom von. Imanuel Kant rozlíšil hodnotu krásy, ktorá náleží umeleckým artefaktom a ideu vznešenosti prináležiacu prírode. Umelecká krása sa od vznešenosti odlišuje okrem iného v tom, že obrazotvornosť dokáže dať formu matérii, kdežto vznešenosť obrazotvornosť prekračuje, tá zlyháva a otvára sa nekonečnosti. Herzogova príroda túto stálu formu krásy rozrušuje a vytrháva diváka smerom k nepredvídateľnosti a chaosu. Režisér veľmi často umiestňuje svoje postavy a premýšľanie o extatickej pravde do prostredia divokej prírody. Príroda nie je vnímaná ako pohostinné miesto v duchu „dobrotivej matky“, ale v duchu nemeckej romantickej tradície je uchopená predovšetkým ako živel nekonečne presahujúci človeka. Hoc človek z nej predsa len pochádza, jej základnými vlastnosťami sú divokosť, krutosť a indiferentné postavenie mimo morálnych hodnôt dobra a zla.

Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film.

Rok výroby: 1971

Krajina pôvodu:

  • Nemecko

Jazyková verzia:

OR - Originálna verzia (angličtina, francúzština, nemčina)