Plagáty filmov Dušana Hanáka

29. 9. 2026 - .........

Pri príležitosti uvedenia dokumentárneho filmu Život alebo film je v Kine Lumière inštalovaná výstava plagátov k celovečerným filmom Dušana Hanáka. Plagáty vznikali pri distribúcii jeho filmov na Slovensku aj v zahraničí, napríklad v Japonsku, Poľsku či Nemecku, ako aj pri ich uvedení na významných medzinárodných filmových festivaloch. Výstava ponúka pohľad na rôzne podoby propagácie Hanákovej filmovej tvorby naprieč desaťročiami a krajinami.

Dušan Hanák -  slovenský režisér, scenárista a fotograf. Narodil sa 27. apríla 1938 v Bratislave. Po maturite na bratislavskom gymnáziu (1956) pracoval ako technický úradník, po vojenskej prezenčnej službe ako baník v ostravsko-karvínskom revíri (1959).  V rokoch 1960 - 1965 študoval réžiu na Filmovej a televíznej fakulte AMU v Prahe. Od roku 1965 pracoval v Štúdiu krátkych filmov a od roku 1968 v Štúdiu hraných filmov v Bratislave. Nakrútil 20 krátkometrážnych dokumentárnych filmov - Artisti, Učenie, Výzva do ticha (všetky 1965), Prišiel k nám Old Shatterhand (1966), Omša (1967), Deň radosti (1972) a i., ktoré získali významné domáce i zahraničné ocenenia v Oberhausene, Montevideu, na Bienále mladého umenia v Paríži a na mnohých ďalších festivaloch. Dlhometrážne filmy začal nakrúcať až po okupácii Československa, pričom viaceré z nich boli po svojom vzniku zakázané. Jeho celovečerný hraný debut 322 (1969) získal Veľkú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Mannheime. Dlhometrážny dokumentárny film Obrazy starého sveta (1972) o ľuďoch, žijúcich na okraji civilizácie bol s veľkým úspechom premietaný v mnohých krajinách sveta až po sedemnástich rokoch v trezore. Získal festivalové ocenenia Zlatý sestercius v Nyone, Grand Prix v Mníchove, Alcan Prize v Montreale, Cenu Don Quijote, Cenu Asociácie losangeleských filmových kritikov za najlepší dokumentárny film a celý rad ocenení. Medzinárodný úspech získali aj hrané filmy Ružové sny (1976) a ďalší zakázaný Hanákov film Ja milujem, ty miluješ (1980), ktorý bol uvedený až po ôsmich rokoch od svojho vzniku na MFF v Berlíne, kde získal Strieborného medveďa za najlepšiu réžiu. 

V roku 1995 nakrútil svoj druhý dlhometrážny dokument Papierové hlavy o vzťahu občana a moci, za ktorý získal hlavnú cenu Golden Spire na MFF v San Franciscu (1997). Retrospektívy jeho filmov sa konali v San Reme, La Rochelle, Châteauroux, Paríži, Berlíne, Lipsku, Chicagu, v Múzeu moderného umenia v New Yorku a v mnohých amerických mestách a univerzitách. 

Od roku 1992 pôsobil ako pedagóg na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave - docent (1993), profesor (1998). Je autorom knihy textov a fotografií Slepec a nahá slečna (1999). Bol predsedom Asociácie slovenských filmových režisérov a zakladajúcim prezidentom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (1996 - 1998). V roku 2004 bol ocenený štátnym vyznamenaním Pribinov kríž, I. triedy "za mimoriadne významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky", v roku 2006 získal Cenu za celoživotné dielo (Award to the Career) na Medzinárodnom filmovom festivale umeleckých filmov v Bergame, v roku 2011 Cenu Stredoeurópskej iniciatívy za celoživotné dielo na filmovom festivale v Terste, v roku 2014 Cenu za výnimočný prínos svetovej kinematografii na 18. medzinárodnom filmovom festivale v Sofii, v roku 2022 Cenu za prínos svetovej kinematografii na 26. medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave a v roku 2026 Cenu Vladislava Vančuru za celoživotnú autorskú tvorbu na 39. ročníku ocenenia Trilobit. O filmovej tvorbe Dušana Hanáka nakrútil v roku 2024 režisér Róbert Šulák dokumentárny film Návraty k Obrazom starého sveta a v roku 2026 vznikol dokument režisérov Juraja Johanidesa a Mareka Šulíka pod názvom Život alebo film.