> 11. – 13.7.
Malú prehliadku ukrajinských filmov a filmov o Ukrajine organizuje Univerzita Komenského v rámci projektu Ukrajina v pohybe s cieľom predstaviť nášho východného suseda viac ako sa zmestí do večerných správ. Jej dramaturgickým zámerom je ukázať mnohorozmernosť osudov generácií, zasiahnutých turbulenciami v regióne, kde sa po rozpade sovietskeho impéria odohrali dramatické zmeny. Výber pozostáva z piatich filmov, tvoria ho staršie snímky etablovaných režisérov i súčasné hrané filmy a umelecké dokumenty.
Informácie o podujatí nájdete aj na oficiálnej webstránke.
Autentická roadmovie z vojnou zmietaného Donbasu zaznamenáva režisérovu cestu po frontovej línii medzi separatistickou Doneckou republikou a Ukrajinou. Film podáva príbehy ľudí, ktorým vtrhla do života vojna, stratili nielen blízkych, ale aj domov a nikto z nich nevie, čo bude zajtra. predfilm: Bez teba, Ukrajina, 2016, 15 min; Réžia: Nariman Alijev (rusky; anglické titulky) Krátkometrážna dráma o dvoch mladíkoch, ktorí sa vydávajú na ďalekú cestu autom na oslavu narodenín staršieho brata. Ich plán sa nepodarí uskutočniť, pretože auto sa pokazí. Uprostred rozľahlej pustej a neobývanej krajiny rozpálenej slnkom takmer niet nádeje, že by niekto pomohol. Rozhodnú sa teda putovať ďalej peši, aby sa s bratom stretli. Zobraziť viac
V deň výbuchu Černobyľskej jadrovej elektrárne chcú Aňa a Piotr v neďalekom mestečku spečatiť svoju lásku uzavretím manželstva. Tesne po havárii Piotra povolajú, aby pomáhal uhasiť obrovský oheň. Nikdy sa však už nevráti. Film o osudoch ľudí, žijúcich v bezprostrednej blízkosti jadrovej elektrárne Černobyľ, sa nakrúcal v reálnom prostredí, v meste Černobyľ. Zobraziť viac
Zem je bezpochyby najslávnejší a najviac kontroverzný film ukrajinského a – spolu s Krížnikom Potemkinom – sovietskeho dedičstva nemej kinematografie. Dovženkov štýl filmovej básne oživuje kolektívnu skúsenosť ukrajinského roľníctva a prostredníctvom epickej montáže skúma prírodné cykly. Jeho avantgardná poetika je na rozdiel od ruských formalistických umelcov dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia hlboko zakorenená v ľudovom svetonáhľade a v ľudových symboloch. Dovženko skúma život, smrť, násilie, sex a ďalšie problémy vo vzťahu ku kolektivizácii. Zobraziť viac
V noci 30. augusta 1946 bola dedina Slemence na východnej hranici Európy rozdelená Červenou armádou na dve časti. Jedna časť, Veľké Slemence, zostala na Slovensku [vtedajšie Československo], druhá dostala názov Malé Slemence a pripadla Ukrajine [vtedajší Sovietsky zväz]. Nezmyselne vytýčená hranica, podobná povestnému berlínskemu múru, rozdeľuje majetky, cintorín a najbližšie rodiny aj v súčasnosti. Dokumentárny film zobrazuje trpkú skúsenosť obyvateľov Slemeniec, ktorí na najstráženejšej hranici Európskej únie snívajú svoj sen o jej otvorení. Zobraziť viac
Na pozadí Oranžovej revolúcie v Kyjeve s odohráva romantická dráma s rafinovanou zápletkou: umierajúci muž ponúkne svoj supermoderný loftový byt dvojici, ktorá je do sebe natoľko zamilovaná, že vydrží osamote až do majiteľovej smrti. Ak to dvojica dokáže, byt získa, ale ak jeden z páru odíde, dohoda padá. Brunetka Kaťa a jej nový priateľ Roman veria, že v tejto skúške obstoja. Čoskoro však pochopia, že i láska má svoje hranice, za ktorými sa začína nešťastie. Zobraziť viac
Film je básnickou poémou, ktorá oživuje Dovženkov odkaz poetického filmu. Paradžanov čerpá inšpiráciu z diela ukrajinského básnika 19. storočia M. Kocjubynského. Do drámy nenaplnenej lásky zapája symboliku ľudových obyčajov a zvykov. Hlavným štýlovým prvkom filmu je výrazná farebnosť; farba svojimi emocionálnymi kompozíciami útočí na zmysly podobne ako plátna ľudových maliarskych umelcov. Film uvádzame pri príležitosti 100. výročia narodenia režiséra Sergeja Paradžanova (9. 1. 1924 – 20. 7. 1990). Zobraziť viac
Hluchonemý teenager Sergej nastúpi do špecializovanej internátnej školy. Aby tu "prežil", stáva sa členom divokej organizácie, tzv. kmeňa. Postupne sa zžíva s miestnym prostredím a prispôsobuje sa jeho režimu. Náhodný sex s jednou z kmeňových konkubín však prerastie v lásku a Sergej proti svojej vôli musí porušiť všetky nepísané pravidlá spoločenskej hierarchie kmeňa. Celovečerný debut ukrajinského režiséra Myroslava Slabošpyckeho predstavuje výnimočný filmársky počin, pretože jeho filmové rozprávanie je založené na realistických obrazoch s posunkovou rečou a precíznou prácou s priestorom a zvukom. Jeho krátka snímka Deafness (Hluchota, 2010 - uvedená v Hlavnej súťaži krátkých filmov na MFF Berlin) bola predprípravou na jeho debut, v ktorej Slabošpyckyj intenzívne pracoval s komunitou hluchonemých ľudí. A týchto nehercov obsadil aj do svojho celovečerného filmu. Gestá, výrazy tváre, postoje a reč tela jednotlivých protagonistov sa tak pre diváka stávajú jediným zreteľným jazykom. Film Kmeň mal premiéru v roku 2014 na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes v rámci Týždňa kritikov a ihneď po svojom uvedení si získal sympatie divákov i kritikov. Dôkazom jeho vrelého prijatia sú tri festivalové ocenenia, ktorá si z Cannes odniesol – Cenu Grand Prix, Cenu Visionary Award a Cenu Gan Foundation Support for Distribution. Českí diváci ho po prvýkrát mohli vidieť na MFF Karlovy Vary 2014 a v tom istom roku aj slovenské publikum v rámci Art Film Festu. 1 вересня хлопець на ім'я Сергій прибуває до інтернату для людей із вадами слуху. З ним знайомиться один із учнів на прізвисько Шнирь, який представляє Сергія — Королю, ватажку кримінальної організації «Плем'я», до котрої входять мешканці інтернату та вчитель праці. Король, пересвідчившись в тому, що Сергій не страждає наркозалежністю, призначає йому випробування бійкою з найкращими із своїх людей. Хлопець перемагає і його відсилають на першу справу — пограбування. На святкуванні його успішного виконання Сергій знайомиться з Анею, яка працює повією в банді Короля та є його наложницею. Zobraziť viac
