Majstrovské diela francúzskej kinematografie | október 2017

Október 2017: Trojka z mravov; Veľká ilúzia

5. októbra uplynie 83 rokov od predčasného úmrtia Jeana Viga (26. apríl 1905 – 5. október 1934). Hoci je jeho filmografia len málopočetná (3 krátko- a stredometrážne filmy a 1 dlhometrážny), svojou tvorbou výrazne ovplyvnil viacerých tvorcov ďalších generácií. Film Trojka z mravov, ktorý uvedieme, je údajne najautobiografickejším Vigovým filmom. Rozpráva v ňom o pomeroch v chlapčenskej internátnej škole – v neposlednom rade ide o príbeh revolty. François Truffaut vzdal hold tomuto filmu vo svojom dlhometrážnom debute Nikto ma nemá rád (v scéne, keď sa chlapci vytrácajú pri prechádzke mestom). Poctu Jeanovi Vigovi zložil aj Bernardo Bertolucci vo filme Posledné tango v Paríži, keď loď, ktorú vidíme, pomenoval podľa Vigovho filmu Atalanta. Pre zaujímavosť dodajme, že blízkym Vigovým spolupracovníkom bol kameraman Boris Kaufman, brat Dzigu Vertova. Druhý film, ktorý uvedieme v októbri, Veľká ilúzia Jeana Renoira,sa odohráva počas prvej svetovej vojny a rozpráva príbeh o priateľstve a porozumení napriek okolnostiam súvisiacim s národnostným pôvodom a so znepriatelenými stranami. Vo filme herecky excelujú Jean Gabin a Erich von Stroheim. Filmy uvádzame v spolupráci s Francúzskym inštitútom na Slovensku.

Viac info

Veľká ilúzia + predfilm: Trojka z mravov

La grande illusion; Jean Renoir, 1937, verzie: OR , ST : fra

Počas prvej svetovej vojny padnú dvaja francúzski dôstojníci, kapitán de Boeldieu a poručík Maréchal, do zajatia. Prvý z nich je aristokrat, zatiaľ čo druhý bol pred vojnou mechanikom. Tesne pred plánovaným útekom sú však prevezení do pevnosti, ktorej velí kapitán von Rauffenstein. Medzi de Boeldieuom a von Rauffensteinom sa rozvíja priateľstvo založené na triednej príslušnosti... + Prednáška: Francúzska kinematografia 30. rokov 16. 11. 2020 V polovici 30. rokov sa vo Francúzsku rozvíja smer nazývaný poetický realizmus. Jeho najvýraznejšími predstaviteľmi boli režiséri Marcel Carné a Julien Duvivier. Realistické príbehy filmov sú často situované do mestských prostredí a dôraz sa kladie na poetickú atmosféru (hmlu v nočných uliciach krájajú len lúče pouličného osvetlenia.). Poetický moment zastupuje aj časté angažovanie básnika Jacquesa Préverta ako scenáristu. Najvýznamnejším predstaviteľom obdobia je ale Jean Renoir, syn slávneho impresionistického maliara Augusta Renoira, ktorý najmä dvomi filmami – Veľká ilúzia a Pravidlá hry – predznamenáva nový vývin kinematografie. Zobraziť viac

2D OR ST 12
Pre lepšie prispôsobenie obsahu pre Vás, bezpečnosti, meraniu štatistík návštevnosti a lepšej spätnej väzbe tento web používa cookies. Klikaním a navigovaním po stránke súhlasíte s tým, že zbierame o Vás anonymné informácie cez cookies. Viac informácií o používaní cookies na našej stránke nájdete tu.