Apríl 2018: Na konci s dychom; Zväčšenina; Slávnosť v botanickej záhrade; Nebo nad Berlínom; Muž, ktorý luže
Výber piatich srdcoviek by mohol dopadnúť prinajmenšom v piatich obmenách. V tomto konkrétnom výbere sa však stretlo moje obmedzené poznanie, navyše postihnuté „učiteľskými“ ambíciami, s nadšením pre zadefinovanie interpretačného čara lásky na celý život. Film Na konci s dychom Jeana-Luca Godarda sa odporúčal sám a vlastne aj celkom zákonite, lebo zmenil uhol pohľadu a s ním aj perspektívu ďalšieho smerovania tzv. artovej kinematografie. Zväčšenina Michelangela Antonioniho je skvelým potvrdením zmysluplnosti naznačenej zmeny. Antonioni ako nikto iný stvárnil počas prvej polovice 60. rokov 20. storočia silnú existenciálnu tému odumierania citov. Tento obraz sveta sa však pohľadom Zväčšeniny prerámoval a preostril. Predovšetkým však zneistel. Mámivá očividnosť ten príkry obraz totiž obohatila o „fajnovosti“ čoraz cynickejšieho znudenia na prahu postmoderny. Nebo nad Berlínom Wima Wendersa sa pozerá o čosi optimistickejšie na človekove zlyhania, veď na svet pod nohami hľadia anjeli a chodia po ňom bývalí anjeli. Slávnosť v botanickej záhrade Ela Havettu je a zostane krásnym príkladom autorského filmu, svedectvom úsilia o čo najuvoľnenejšiu kompozíciu narácie, keď „svet a duša jedno sú“, ako film zhodnotil Václav Macek. Film Muž, ktorý luže Alaina Robbe-Grilleta nám ponúkne zároveň s provokatívnym pohľadom na identitu (anti)hrdinu ako hýbateľa príbehu aj príležitosť uvažovať o estetike nového románu, zrejme posledného dôsledného avantgardného gesta moderného umenia. Gesta, ktoré zadefinoval Roland Barthes ako to, čo podstatnú otázku umenia „čo znamená svet?“ ponecháva bez odpovede.
Juraj Mojžiš
Nakrútiť takýto debut je jednoducho drzosť. Jean-Luc Godard nadviazal na film noir a zároveň ho inovoval spôsobom, ktorý vyráža dych. Na jednej strane tvorca rešpektuje pravidlá žánru, na druhej ich aj výrazne porušuje a inovuje. Film ukazuje príbeh Michela Poiccarda, ktorý zavraždí policajta a je na úteku. Ako muž mimo zákona nachádza na krátky čas azyl u mladučkej Patricii, kolportérky novín na Champs-Élysées. Ich neuveriteľne dlhý dialóg v jej byte je niečo, čo divák tak často vo filme nevidí, pričom tento dialóg jasne odkrýva nezáväznosť ich vzťahu. Napriek tomu vzťah nadobúda dramatické rozmery a speje k tragickému koncu Michela. Peter Michalovič Zobraziť viac
Po „tetralógii citov“ sa Antonioni vydal do sveta a nakrútil anglofónnu trilógiu, na ktorej počiatku stojí Zväčšenina. Módny fotograf Thomas sa domnieva, že pri fotografovaní v parku zachytil náhodou na film vraždu. Je to však naozaj tak? Thomas síce v parku nájde mŕtvolu, no tá však rýchlo zmizne, rovnako ako negatívy z jeho ateliéru. Film otvára otázku (ne)možnosti spoznať skutočnosť (pravdu) prostredníctvom média filmu. Antonionimu sa, takpovediac mimochodom, darí načrtnúť aj obraz Londýna vo „swingujúcich“ šesťdesiatych rokoch. Zobraziť viac
Farebná féeria o potrebe zázraku v ľudskom živote, impresívne očarenie prírodou a radosťou zo života a pohybu. Mozaikovité rozprávanie o krčmárke Márii, večnej neveste, vytrvalo a márne vodiacej k oltáru otca svojich ôsmych dcér Pištu a o Pierrovi, ktorý svojim príchodom naruší pokoj vinárskej dediny Bábindolu a naučí jej obyvateľov vychutnávať život.
+ bonus: Slávnosť osamelej palmy
Juraj Johanides, Marko Škop, 2005, 39 min.
Dokumentárna inscenácia je poctou solitérnemu režisérovi Elovi Havettovi, autorovi iba dvoch celovečerných filmov, ktoré ale patria k vrcholom slovenskej kinematografie. Vo svojej dobe priniesli hravosť a spontánnosť, na ktoré autori dokumentu nadväzujú happeningom, v ktorom po ceste na Havettov hrob hľadajú jeho odkaz. Poetiku jeho diela necháva režisérska dvojica vstúpiť do svojho konceptu, autori citujú z jeho filmov, no predovšetkým chcú zámerným inscenovaním jednotlivých epizód stredometrážnej snímky nadviazať na Havettovo autorské gesto estetiky hravosti, ktoré určilo jeho dielo i život.
Zobraziť viac
Metafyzická úvaha o tom, čo to znamená byť človekom, o láske, detstve, ale aj o pamäti mesta a o rozdelenom Berlíne v období tesne pred pádom Berlínskeho múru. Dvaja anjeli pozorujú z výšky obyvateľov veľkomesta a načúvajú ich trápeniam ale aj radostiam. Ale čo keď jeden z nich zatúži po tom, vnímať svet ako človek? Wenders venoval svoj film o padlých anjeloch trom veličinám svetovej kinematografie (padlým anjelom, ako sú označení vo filme) – Jasudžirovi Ozuovi, Françoisovi Truffautovi a Andrejovi Tarkovskému. Zobraziť viac
Rozprávanie plné pravdy a klamu, skutočnosti a predstierania. Hrdinom je akýsi novodobý barón Prášil, ktorý svojimi historkami o hrdinovi miestneho odboja mystifikuje obyvateľov malého slovenského mesta a získava si priazeň a lásku žien. Boris Varissa sa údajne zapojil do odboja po boku Jána Robina. Ján však zmizol a Boris prichádza zaujať jeho miesto na zámku, kde žijú tri ženy – Jánova sestra, manželka a slúžka. Podarí sa Borisovi získať priazeň troch mladých žien? A je Boris skutočne hrdinom, za akého sa vydáva, alebo skôr zradcom? A vôbec, záleží na tom vlastne...? Zobraziť viac
