Archive Cinema - October 2020

Vážení diváci,

 

17. augusta tohto roku zomrel vo veku 99 rokov slovenský filmový kritik, historik a teoretik, publicista a prekladateľ Pavel Branko. Narodil sa 21. apríla 1921 na palube lode, preto sa ako jeho rodné mesto uvádza taliansky Terst. Písať o filme začal v roku 1948: prispieval do Pravdy, Práce, Kultúrneho života, Smeny a ďalších periodík. Od druhej polovice 50. rokov do konca 60. rokov bol redaktorom dvojtýždenníka Film a divadlo. Branko sa vo svojom písaní intenzívne venoval (ako jeden z prvých autorov) aj dokumentárnemu filmu. V 60. rokoch mu knižne vyšli práce Slovenský krátky film 1945 – 65 Karol Skřipský. Začiatkom 70. rokoch pôsobil krátko v Slovenskom filmovom ústave (do roku 1973, keď odišiel do dôchodku), kde vznikol historický text Od začiatkov po prah zrelosti. Slovenský film 1945 – 1970 a teoretická práca o dokumentárnom filme Mikrodramaturgia dokumentarizmu. Viaceré publikácie s Brankovými textami vychádzali postupne po roku 1989: séria výberov z autorových esejí, štúdií, recenzií, profilov a rozhovorov pod názvom Straty a nálezy (celkovo 3 diely), memoárová kniha Proti prúdu, kniha rozhovorov novinárky Iris Kopcsayovej s Brankom Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy, ale aj knihy venované slovenskému jazyku (Úklady jazyka, Úskalia a slasti jazyka). Režisérka Zuzana Piussinakrútila v roku 2009 o Pavlovi Brankovi dokumentárny film Hrdina našich čias. V novom tisícročí získal Branko viaceré ocenenia (Zlatá kamera na Art Film Fest-e /2001/, národná filmová cena Slnko v sieti za celoživotné dielo /2007/, Pribinov kríž II. triedy /2015/).

Pavel Branko ešte v roku 2016 zostavil pre Filmotéku pri príležitosti jeho 95. narodenín cyklus Carte blanche, ktorý sme sa rozhodli uviesť opäť v úplnosti ako Carte blanche: Pavel Branko (in memoriam). Keďže Slovenský filmový ústav medzičasom digitálne zreštauroval viaceré z uvádzaných krátkometrážnych filmov, rozhodli sme sa ich tentoraz premietať v takejto podobe. Počas piatich večerov v závere mesiaca premietneme päť Brankových výberov zameraných predovšetkým na domácu krátkometrážnu dokumentárnu tvorbu. V jednotlivých programoch uvidíte filmy režisérov zvučných mien (Dušan Hanák, Viktor Kubal, Martin Slivka, Dušan Trančík, Štefan Uher), ale tiež predstaviteľov tzv. Generácie 90 (koniec koncov, tento pojem vymyslel a etabloval práve Pavel Branko) – Petra Kerekesa, Roberta Kirchhoffa, Mareka Kuboša, Juraja Lehotského či Marka Škopa. Slovami Pavla Branka – ide o filmy, ktoré „otvárajú nové poetiky alebo signalizujú nástup nového žánru či nového talentu, vypovedajú o dobe svojho vzniku či spoločenskej atmosfére a spája ich ambícia povedať niečo nové a po novom“.

V októbri si pripomenieme viaceré výročia významných slovenských a zahraničných osobností sveta filmu. 11. septembra tohto roku by sa dožil 90 rokov herec Dušan Blaškovič, jeden z prvých absolventov herectva na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. V dlhometrážnom hranom filme sa Blaškovič prvýkrát predstavil v úlohe Tóna Mikleša, jedného z účastníkov vzbury slovenských vojakov v Kragujevaci, vo vojnovej dráme Paľa Bielika Štyridsaťštyri z roku 1957. Po jeho boku sa v tomto filme objavil aj Ivan Mistrík (ako vojak Števko Badánik), ktorého nedožité 85. narodeniny si v októbri tiež pripomenieme. Z Mistríkovej filmografie sme do programu zaradili aj film Jiřího Weissa Romeo, Julie a tma (1959) a tiež Vyšší princip (1960) v réžii Jiřího Krejčíka, kde stvárnil preňho prelomovú rolu – študenta Vlastimila Ryšánka. Uvedieme aj satiru Archimedov zákon (r. Andrej Lettrich, 1964), ktorá sleduje morálny úpadok úradníka Javorníka (Mistrík) po tom, čo sa omylom dostáva do jemu neprimeraného pracovného postavenia, a tiež psychologicko-kriminálny film Tušenie Petra Solana z roku 1982.

17. októbra si pripomenieme 100. výročie narodenia významného českého herca Rudolfa Hrušínského. Z jeho početnej filmografie sme vybrali filmy Dobrý voják Švejk (r. Karel Steklý, 1956) a Postřižiny (1980) Jiřího Menzla. V októbri premietneme ešte omnibusový projekt Ďalších desať minút II z roku 2002, do ktorého prispel Menzel segmentom s názvom One Moment (Jeden okamih) venovaným práve Rudolfovi Hrušínskému: z archívneho materiálu vyskladal jeho portrét od mladosti až po smrť. Zo zahraničných osobností pripomenieme 75. narodeniny ruského režiséra a scenáristu Nikitu Michalkova projekciou jeho filmu Oči čierne (1987) a tiež nedožité 90. narodeniny španielskeho kameramana Néstora Almendrosa (Miesta v srdci, r. Robert Benton, 1984). Reflektujeme aj júlové úmrtie anglického režiséra a scenáristu Alana Parkera (14. 2. 1944 – 31. 7. 2020). Pri tejto príležitosti uvedieme jeho film Angel Heart z roku 1987.

Dlhodobý cyklus Slovensko vo vojne je tentoraz tematicky zameraný na tému zločin a trest. Film V hodine dvanástej (1958) Jozefa Medveďa a Andreja Lettricha rozpráva dramatický príbeh z obdobia Slovenského národného povstania, keď veliteľ SS jednotky prikáže v malej slovenskej dedinke zavrieť desiatich rukojemníkov ako odplatu za dvoch zmiznutých vojakov. Predjarie (r. Vladimír Bahna, 1961) prináša príbeh ženy odsúdenej na smrť za pomoc partizánom. V Polnočnej omši (1962) Jiřího Krejčíka sa členovia rodiny Kubišovcov snažia prežiť vojnu v bezpečí, hoci aj za cenu kolaborácie, pričom ich snaženie výrazne ohrozí príchod zraneného syna Juraja, partizána. Človek na moste (r. Ján Lacko, 1972) je výpoveďou o hrdinstve dedinského učiteľa, ktorý sa náhodne dozvie o sabotáži namierenej proti nemeckým vojskám. Na tému cyklu nadväzuje aj októbrový Double Bill s podtitulom Kým príde ráno. Do dvojprogramu sme zaradili dve rôznorodé adaptácie divadelnej hry Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva: rovnomennú televíznu verziu v réžii Jozefa Pálku z roku 1972 a filmovú verziu s názvom Kohút nezaspieva (1986) Martina Ťapáka. Filmy odkrývajú vzťahy desiatich zdanlivo náhodne vybraných ľudí, zajatých v rámci odvety za vraždu nemeckého vojaka.

Pokračovať budú aj pravidelné cykly. Profesor Rudolf Urc sa v programe z cyklu Očami filmových spravodajcov nazvanom Divadlo jubilujúce III: 70. a 80. roky sústredil na osobnosti, súbory a problematiku slovenského divadelníctva v 70. a 80. rokoch minulého storočia tak, ako ich zachytili tvorcovia filmových spravodajských periodík Týždeň vo filme, Sonda a Kinožurnál. Filmová historička Eva Filová zase v pásme Včera a dnes z cyklu Kraťasy z archívu zameriava pozornosť na tému zamestnanosti, resp. nezamestnanosti v rôznych historických obdobiach. V rámci cyklu 100 rokov slovenského divadla uvedieme program V službách divadla, do ktorého boli zaradené dokumentárne filmy o významných slovenských divadelníkoch. Program z cyklu Digitálne kino je v októbri venovaný reklamnému filmu. 

Vážení diváci, dúfame, že vás program zaujme a vyberiete si z neho.

Prajeme vám veľa pozoruhodných filmových zážitkov.

 

Carte blanche: Pavel Branko (in memoriam) (CBPBIM)

Október 2020: Carte blanche: Pavel Branko I – V

 

Pri príležitosti jeho 95. narodenín zostavil Pavel Branko v roku 2016 komponovaný program – päť pásiem, do ktorých zahrnul výber slovenských animovaných a dokumentárnych krátkometrážnych filmov z obdobia rokov 1964 – 2014. Nasledujúci text ozrejmuje motívy Brankovho výberu.

 

 

Čo som pre Filmotéku vyryžoval

SFÚ a Filmotéka mi venovali unikátny narodeninový darček, totiž česť ponúknuť vám, cinefilom, päť programov zložených zo slovenských filmov, ktoré si obzvlášť cením. To by bolo ľahko, veď sú to prevažne diela, ktoré našej kinematografii razia cestu do sveta a robia Slovensku dobré meno.

S takýmto prístupom sa však spája úskalie, že by som vám tým ponúkal filmy, ktoré ste už neraz videli a prípadne by ste nestáli o to vidieť ich ďalší raz.

Použil som teda inú riečicu a vyryžoval som filmy od čias, keď sa slovenská kinematografia vyprofilovala ako taká, až po súčasnosť. Filmy, ktoré si obzvlášť cením, ale z ktorých väčšinu nepoznáte – teda okrem skalných, ktorí už videli všetko. Otvárajú nové poetiky alebo signalizujú nástup nového žánru či nového talentu, vypovedajú o dobe svojho vzniku či spoločenskej atmosfére, a spája ich ambícia povedať niečo nové a po novom. Niektoré ostali prelomové podnes, každý je však po svojom zaujímavý a svojský. Verím, že sa na toto moje subjektívne ryžovisko dáte zlákať.

Pavel Branko

This website use cookies to provide personalised content for you, enhanced security, statistics about visitors and better feedback to us. By clicking and navigating through the website you agree this website use cookies. Find more information about using cookies by our website here.