Prehliadka filmov, ktoré treba vidieť! 15. február - 7. marec 2024 (každý štvrtok)
Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave špeciálne pre divákov a diváčky Kina Lumiere pripravil výber talianskych filmov, ktoré minulý rok rezonovali na medzinárodných filmových festival i podujatiach na Slovensku (Mittel Cinema Fest, FFi). Ak ste ich minulý rok nestihli, máte druhú (a asi aj poslednú) šancu ich vidieť na veľkom plátne.
Všetky filmy premietame s anglickými a slovenskými titulkami.
Delia je manželka násilníckeho Ivana a matka troch detí. Manželka a matka. Toto sú role, ktoré ju definujú, a Delii to stačí. Je druhá polovica 40. rokov, a Rím, kde žije Delia so svojou rodinou, je zmietaný medzi dvoma pólmi – na jednej strane bieda, ktorá tu zostala po práve skončenej vojne, na druhej nový vietor prichádzajúcej liberalizácie. Celá rodina je nadšená z blížiacich sa zásnub ich milovanej najstaršej dcéry Marcelly, ktorá dúfa, že sa rýchlo vydá za dobrého chlapca z buržoáznej triedy Giulia, a konečne sa zbaví svojej trápnej rodiny. Delia nechce nič viac, ako má, prijíma svoj osud tak, ako jej bol daný, a jediné, po čom túži, je dobré manželstvo pre svoju dcéru. Ale príchod tajomného listu jej dodá odvahu zahodiť vopred určené plány a predstaviť si lepšiu budúcnosť nielen pre Marcellu, ale aj pre seba a iné ženy V kinosálach K1 a K2 premietame tento film v obrazovom rozlíšení 4K.
Ceny a festivaly: Festival du Film Italien de Villerupt 2023: Hors Compétition | Haifa International Film Festival 2023: Carmel International Competition | International Thessaloniki Film Festival 2023: Open Horizons | La Biennale di Venezia 2023: Venezia 80 – Film di Apertura |Mostra Internacional de Cinema 2023: Perspectiva Internacional Na začiatku druhej svetovej vojny velil Salvatore Todaro ponorke Talianskeho kráľovského námorníctva Cappellini. V októbri 1940 sa počas plavby v nočných vodách Atlantiku vynára silueta neosvetlenej obchodnej lode. Kabalo, plaviaca sa pod belgickou vlajkou, náhle spustí paľbu na ponorku a jej taliansku posádku. Po krátkej prudkej prestrelke pošle ponorka nepriateľskú loď na dno mora. V tom okamihu sa kapitán Todaro odhodlá k činu, ktorý sa zapíše do dejín: rozhodne sa zachrániť dvadsaťšesť belgických námorníkov odsúdených na smrť vo vodách oceánu a v duchu nepísaných zákonov mora ich vyložiť v najbližšom bezpečnom prístave. Ak chce vziať stroskotancov na palubu, musí sa na tri dni vynoriť na dohľad nepriateľa, a tak vystaviť seba a svoju posádku nebezpečenstvu. Keď sa bezpečne vylodia v prístave Santa Maria na Azorách, kapitán Kabala mu položí otázku, prečo podstúpil také riziko a porušil príkazy vlastného velenia. Salvatore Todaro odpovie legendárnou vetou: „Ostatní, na rozdiel odo mňa, nie sú dedičmi dvetisícročnej civilizácie“. Poznámka réžie: Človek, ktorý stál za kormidlom rímskej trojveslice pred dvetisíc rokmi, sa v ničom nelíši od muža, ktorý v roku 1940 velí ponorke v čase vrcholiacej vojny uprostred Atlantiku. Ten muž sa volá Salvatore a vyznačuje sa veľkou silou. Bez milosti potápa jednu nepriateľskú loď za druhou. Bezbranný nepriateľ odrazu nie je nepriateľom ale človekom, a tak ho zachráni. Pretože skutočne silná ľudská bytosť dokáže podať ruku slabšiemu. Salvatore ovláda odveké pravidlá mora a súše, vie, že stoja nad akýmkoľvek zákonom. Kto zachráni jeden ľudský život, zachráni celý svet.
>
Renomovaný taliansky režisér Giovanni pripravuje politický film. Keď sa však nakopia nepriaznivé okolnosti ako manželská kríza, koproducent na pokraji bankrotu či rýchlo sa meniaci filmový priemysel, režisér musí prehodnotiť svoj prístup, inak nad jeho malým svetom nesvitne na lepšie časy. Dej Giovanniho filmu sa odohráva v roku 1956, keď Sovieti napadli Maďarsko. Jeho názov Svetlá budúcnosť odkazuje na verš z talianskej partizánskej piesne Fischia il vento, ktorá je spolu s piesňou Bella Ciao jednou z najznámejších piesní odboja. „Krásna metafora pre film o túžbe napredovať aj napriek silnému protivetru,“ napísala Charlotte Pavard. Film mal svetovú premiéru v roku 2023 na filmovom festivale v Cannes.
Rím, 70. roky. Mesto rozkročené medzi rozostavanými štvrťami a stále ešte čiernobielou pestrosťou, sociálnymi výdobytkami a zastaranými rodinnými stereotypmi. Clara a Felice sa práve presťahovali do nového bytu. Ich manželstvo skončilo: už sa nemilujú, ale nemôžu sa rozísť. Držia ich pokope len deti, na ktoré Clara prenáša všetku túžbu po slobode. Najstaršia Adriana má práve dvanásť rokov a je pozorným svedkom Clariných nálad a rastúceho napätia medzi rodičmi. Adriana odmieta svoje meno, identitu, chce všetkých presvedčiť, že je chlapec, a táto jej tvrdohlavosť privádza už tak krehkú rodinnú rovnováhu k bodu zlomu.
