Filmový kabinet 4 - Cesty dospelosti (2022)

14. 3. 2022 - 20. 6. 2022

Filmový kabinet už desať rokov odhaľuje zákutia magického sveta filmu pre tých, ktorí nechcú ostať iba „pohodlne usadenými“ divákmi, ale túžia po pochopení bližších súvislostí svetovej a slovenskej kinematografie. Tretím semestrom s názvom Cesty dospelosti sa ocitáme v období medzi koncom 50. rokov 20. storočia a bezprostrednou súčasnosťou. Ako je už pre „dospelácky“ semester zvykom, sleduje vývoj nových vĺn, ale samostatný priestor dostávajú aj vybrané režisérske osobnosti, tentokrát Alain ResnaisAndrej Tarkovskij, či Stanley Kubrick. Taliansko po neorealizme si vezme na mušku najmä Federica Felliniho, kinematografický vývoj 70. rokov zilustrujeme na príklade tvorby dodnes aktívneho režiséra Terrenca Malicka, reprezentanta tzv. nového Hollywoodu. Nový nemecký film bude zastupovať (nielen) Wim Wenders, súčasnú taliansku kinematografiu ukážeme cez hľadáčik tvorby režiséra Paola Sorrentina. Slovenský príspevok by sa mal sústrediť nielen na klasické 90-te roky, ale aj na tú najsúčasnejšiu produkciu.

Cesty dospelosti sú obdobím viacerých línií, dianie sa triešti, multiplikuje. Ponúkaný výber filmov nie je jediným odrazom kinematografie danej doby, ale vzorkou, ktorá má prispieť k vytvoreniu si predstavy o filme za posledných sedem dekád. Dúfame, že tento semester nielenže nič nepreruší, ale že si z neho odnesiete kurátormi mienený umelecký zážitok a cenné znalosti.

Semester potrvá od 14. marca 2022 do 20. júna 2022, registrácia je spustená na mycinepass.sk/filmový kabinet. Na stránke MyCinepass nájdete aj celý zverejnený program semestra.

Viac info

Hirošima, moja láska | Filmový kabinet 4

Hiroshima mon amour; Alain Resnais, 1959, verzie: ČT , OR : fra, eng, jpn

Atómová bomba vo verejnom živote a tragická láska Francúzky k nemeckému vojakovi v osobnom živote sú dva motívy, ktoré rámcujú úvahy vychádzajúce z tvrdenia, že minulosť je tým, kým sme, že život vyrastá z minulosti. On a Ona sa stretnú v meste poznačenom jednou z najväčších tragédií druhej svetovej vojny. Ako sa ukazuje, ani pätnásť rokov od skončenia vojny nie sú schopní nechať svoju lásku naplno rozvinúť. Ona sa s nemožnou láskou stretáva opätovne, keď tú prvú zažila (hoci v inom kontexte) už počas vojny... Zobraziť viac

2D ČT OR 12
Viac info

Nikto ma nemá rád | Filmový kabinet 4

Les quatre cents coups; François Truffaut, 1958, verzie: ST : fra

Truffautov debut je venovaný André Bazinovi, ktorý sa aj podieľal na výchove mladého tvorcu. Preto ho možno považovať za veľmi príbuzný myšlienkam jedného z najväčších filmových teoretikov. Na druhej strane sa však ním začína aj Nová vlna. Film je plný autobiografických prvkov a teda skutočnosti, ale zároveň aj tvorivým manifestom novej vlny, ktorá sa radikálnym spôsobom rozchádza s kinematografiou svojich predchodcov. Nejde teda len o dielo Francoisa Truffauta alebo Andreho Bazina, ale vtedy aj štrnásťročného hlavného predstaviteľa, herca, ktorý sa stáva neskôr akýmsi symbolom Novej vlny. + PREDNÁŠKA: NOVÉ VLNY V EURÓPE Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia sledujeme vo viacerých európskych kinematografiách mimoriadne dynamické dianie. Sústredíme sa predovšetkým na dve krajiny - Francúzsko a Československom. Vo Francúzsku sa o slovo prihlásila celá plejáda tvorcov, ktorí zmenili podobu tamojšej kinematografie, či už máme na mysli mladých Turkov z okruhu časopisu Cahiers du cinéma pod patronátom teoretika Andrého Bazina alebo režisérov označovaných za tzv. ľavý breh. Tvorcovia v Československu, poučení príkladom svojich francúzskych kolegov, v polovici 60. rokov taktiež prišli s novými názormi na filmovú tvorbu. Film uvádzame v spolupráci s Francúzskym inštitútom na Slovensku. Francúzsky inštitút Zobraziť viac

2D ST 15
Viac info

Sladký život | Filmový kabinet 4

La dolce vita; Federico Fellini, 1960, verzie: ČT , ST : ita

V úvodnej scéne filmu letí nad mestom socha Krista pripevnená na helikoptére. Na streche budovy sa opaľuje skupina mladých žien, počúvajú rádio. Pri prelete helikoptéry, na palube ktorej je aj novinár Marcello, ponad svätopeterské námestie počuť hlahol kostolných zvonov. Fellini už tu, na ploche len pár minút, načrtáva ústredné témy svojho filmu – stret nového a starého, posvätného a profánneho, večného a pominuteľného, modernity a tradície. + PREDNÁŠKA: TALIANSKO PO NEOREALIZME Po neorealizme, ktorý bol určený estetikou zbavenou krásy obrazu, dramaturgického oblúka skrátka čohokoľvek, čo by krivilo žitú skutočnosť spoločnosti, prichádza príklon k prehnanej estetizácii. Autori sa však nevydávajú cestou úplného popretia predchádzajúcich téz. Pozornosť aj naďalej venujú realite, no nadväzujú komunikáciu aj s inými: ne-filmovými tradičnými talianskymi umeleckými kódmi. Na tvorbu Pietra Germiho vplýva buffonáda, Federico Fellini je ovplyvnený karnevalom, Luchino Visconti zase tradíciou opery. Jednoduchosť neorealizmu tak nie je popretá, ale u týchto tvorcov dochádza k ešte hlbšiemu skúmaniu idey humanizmu. Zobraziť viac

2D ČT ST 15
Viac info

Nebeské dni | Filmový kabinet 4

Days of Heaven; Terrence Malick, 1978, verzie: ČT : eng, ita

Terrence Malick, hoc je vnímaný ako jeden z dôležitých predstaviteľov nového Hollywoodu, predsa len toto všeobecné označenie presahuje. Jeho tvorba sa vyznačuje veľmi silným individuálnym rukopisom, štúdium filozofie, konkrétne Heideggerove myslenie posúva jeho filmy nielen do spirituálnej roviny kinematografických úvah o zmysle života, ale je ukotvené v už v tvorbe vizuality. Koncept pravdy v jeho ponímaní totižto nie je zhodou tvrdenia so skutočnosťou, ale uskutočňuje sa obrazom, ako neustály pohyb premeny odhaľovania a vecí zo skrytosti pomocou svetla. + PREDNÁŠKA: NOVÝ HOLLYWOOD Na konci 60. rokov 20. storočia nebola viac udržateľná situácia veľkých hollywoodskych štúdií a vo vzduchu visela potreba zmeny. Komerčný neúspech Kleopatry z roku 1963 sa stal symbolom konca jednej éry. Generácia tvorcov, ktorá sa dostávala k slovu (jej najvýraznejšími predstaviteľmi boli Francis Ford Coppola, George Lucas, Brian De Palma, Martin Scorsese a Steven Spielberg), začala nakrúcať filmy inak. Rané filmy týchto režisérov sa pomerne radikálne vymedzili proti vtedajšej hollywoodskej produkcii. Mnohí z nich sú aktívni dodnes a v posledných 30-40 rokoch zásadným spôsobom ovplyvňovali americkú kinematografiu. Zobraziť viac

2D ČT 15
Viac info

Stav vecí | Filmový kabinet 4

Der Stand Der Dinge; Wim Wenders, 1982, verzie: ST : eng, fra, por

Filmovému štábu, ktorý nakrúca v Portugalsku post-apokalyptické sci-fi dôjdu peniaze aj filmový materiál. Zatiaľ čo producent odchádza riešiť situáciu do USA, medzi členmi štábu a postavami z filmu sa postupne stiera pôvodná hierarchia. Film, ktorý získal Zlatého leva na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 1982 otvára aj hlbšie filozofické otázky späté s filmovou tvorbou. Zobraziť viac

2D ST 15
Viac info

K1 Obeť | Filmový kabinet 4

Offret; Andrej Tarkovskij, 1986, verzie: OR , ST , ČT : swe

Alexander žije na samote v prepychovom dome so svojou rodinou uprostred nehostinného ostrova. Do intenzívneho nekľudu ho dostanú čudesné zvuky začínajúcej sa atómovej vojny značiacej koniec ľudstva. Pre lásku k rodine a odvráteniu hrôz je schopný obetovať čokoľvek – majetok, súdnosť, dokonca celý svoj doterajší život. + PREDNÁŠKA: ANDREJ TARKOVSKIJ (Juraj Oniščenko) Filmografiu Andreja Arsenjeviča Tarkovského tvorí len sedem filmov. Tie sú však natoľko previazané, že kritici navrhujú interpretovať Tarkovského tvorbu ako jediný film, ktorý sa začína v dlhometrážnom debute Ivanovo detstvo obrazom dieťaťa pri strome a končí rovnakým obrazom vo filme Obeť (nakrútenom o dvadsaťštyri rokov neskôr). Nepreniknuteľnosť Tarkovského diela je zapríčinená predovšetkým tým, že autor rozpracoval vo svojich filmoch tie najzložitejšie motívy a témy. Všetkým predchádza motív času, ktorý zakladá nielen formálny prístup ku kompozícii záberu a výstavbe obrazu, ale je aj východiskom pre hodnotové ukotvenie tvorby v pamäti a jej morálnej stránke - svedomí. Zobraziť viac

2D OR ST ČT 15
Viac info

K1 Osvietenie | Filmový kabinet 4 GALIBA

Shining - Extended Version; Stanley Kubrick, 1980, verzie: OR , ČT : eng

Jack Torrance je spisovateľ, ktorý prežíva vážnu tvorivú krízu. Snaha o zmenu prostredia, v ktorom by sa mohol v tichu a uprostred prírody oddávať nerušenému uvažovaniu, sa však ukáže ako nšťastná chyba. Či už je to vplyvom samotného hotela alebo sa len Jackovo šialenstvo v nepríliš podnetnom a motivujúcom prostredí konečne naplno prejavilo, je v podstate jedno. Faktom zostáva, že sa hotel počas jeho návštevy mení na hrôzostrašné miesto, ktoré akoby odrážalo jeho šialenstvo. Nejde len o desivé výjavy, ale aj o spustnuté chodby pripomínajúce labyrint ľudskej mysle a odrezanosť od okolitého sveta. Kubrick tieto prvky ešte umocňuje dlhými jazdami, v ktorých sa stráca možnosť orientácie v priestore a veľkými celkami, v ktorých sa zasa postavy strácajú v prostredí. Druhou veľkou témou filmu je kríza rodiny, konkrétne jej patriarchálnej podoby, v ktorej muž zneužíva svoje postavenie a agresívne napáda a utláča ostatných členov rodiny. Aj v tomto prípade Kubrick pracuje s dômyselnou zmenou perspektívy, keďže počas veľkej časti filmu máme prístup najmä k Jackovmu pohľadu na udalosti a postava ženy a syna je viac zatlačená do úzadia. Výsledkom je pôsobivý horor a zároveň podnetná úvaha o súčasnej zmene vzťahov vo vnútri rodiny a podobe tvorivej krízy. PREDNÁŠKA: STANLEY KUBRICK Stanley Kubrick začínal v šestnástich rokoch ako fotograf pre časopis Look. Na počiatku 50. rokov minulého storočia nakrúcal krátke dokumentárne filmy. Už jeho prvý film pre štúdio United Artists - Zabíjanie - mu priniesol uznanie a úspech. Kubrick nakrútil počas svojej kariéry celkovo trinásť dlhometrážnych filmov, pričom za relevantné obdobie sa uňho vo všeobecnosti považujú roky 1956 - 1999 (teda od filmu Zabíjanie po Široko zatvorene oči). Striedal filmové žánre (od komédie cez sci-fi až po psychologicky horor), pričom často posúval ich konvencie, dokonca ich svojimi filmami re-definoval. Zobraziť viac

2D OR ČT 18
Viac info

Krásna hašterilka | Filmový kabinet 4

La Belle Noiseuse; Jacques Rivette, 1991, verzie: ST : fra

Odkedy prestal pred desiatimi rokmi maľovať, žije známy maliar Edouard Frenhofer so svojou manželkou pokojným životom na vidieku na juhu Francúzska. Keď ho navštívi mladý maliar so svojou priateľkou Marianne, Frenhofer opäť pocíti inšpiráciu do práce na svojom majstrovskom diele, obraze s názvom Krásna hašterilka. Za modelku si namiesto svojej manželky zvolí Marianne. Film je fascinujúcou štúdiou umeleckého tvorivého procesu a jeho obsesií. Vo filme sa objavujú obrazy Bernarda Dufoura. + PREDNÁŠKA: POMALÝ ZAČIATOK RÝCHLEHO KONCA Hovoriť o Krásnej hašterilke Jacquesa Rivetta je pre mňa rozprávaním o nevysloviteľnom. V jednom sa však téma dômyselne aj dôkladne prelína s Balzacovým vyobrazením maliara Frenhofera. Tou témou je manipulácia. V stvárnení Michela Piccoliho priam diabolská manipulácia maliara a jeho modelu. Tá téma je v európskej kultúre nazeraná ozaj z blízka už viac ako päť storočí, včera aj dnes, len konotácie pozbierané z atmosféry doby sa sem-tam pozmenia. Rozprávaniu o nevysvetliteľnom však aj tak zostávajú verné. Juraj Mojžiš Zobraziť viac

2D ST 15
Viac info

Veľká nádhera | NEPREDÁVAJ

La grande bellezza; Paolo Sorrentino, 2013, verzie: ČT : ita, jpn, spa, zho

Príbeh starnúceho spisovateľa a novinára Jepa zasadzuje Paolo Sorrentino do „trblietajúcej“ sa vysokej smotánky podmanivého Ríma a po vzore filmových velikánov Federica Felliniho a Michelangela Antonioniho podáva kritiku súčasnej spoločnosti, žijúcej v povrchnosti, pretvárke a zaslepenosti. Kľúčovými motívmi Sorrentinovho filmu sú dvojpólovosť života a umenia a hľadanie skutočnej krásy. Film poukazuje na to, že pod nablýskaným, ale aj nie príliš vábnym povrchom sa môže skrývať oslnivá krása. + PREDNÁŠKA: SÚČASNÝ TALIANSKY FILM: PAOLO SORRENTINO Aj napriek tomu, že talianska kinematografia je v súčasnosti veľmi rozvinutá, predsa len v sebe prechováva jedného tvorcu, ktorý vyčnieva nad ostatnými. Paolo Sorrentino je predstavuje režiséra, ktorý dostojí, vyrovná sa s veľkou tradíciou talianskych svetových individualít minulosti: Viscotntiho, Antonioniho, Rosseliniho a Felliniho. Ukazuje, že ich kinematografia je stále živá a ich odkaz je možné preniesť aj do súčasnosti. Zobraziť viac

2D ČT 15
Viac info

Tieňohra | Filmový kabinet 4 (+ diskusia s režisérom P. Bebjakom)

Stínohra; Peter Bebjak, 2022, verzie: OR : ces

Záchranár, štyridsiatnik Jan príde o manželku za tragických a násilných okolností. Jeho svet sa zrúti, no postupne nachádza pred krutou skutočnosťou útočisko v miestnom boxerskom klube, kde sa spriatelí s Grétou. Keďže nádej na spravodlivý proces sa vytráca a súdny systém nedokáže vinníka primerane potrestať, vezme Jan situáciu do vlastných rúk. Slovenský režisér Peter Bebjak vo svojom najnovšom diele neponúka len žánrový film, ale zaoberá sa aj zásadnými otázkami spravodlivosti a straty najbližších. +20. JÚNA AJ s PREDNÁŠKOU: SÚČASNÝ SLOVENSKÝ FILM Pri diskusiách o periodizácii dejín súčasnej slovenskej kinematografie sa skloňujú da dátumy: rok 1989 (koniec socialistického zriadenia) a rok 1993 (vznik samostatnej Slovenskej republiky). Dnešní historici sa zhodujú, že ani jeden nie je úplne vhodný pre kinematografiu. Slovenská kinematografia predchádza vznik republiky, na druhú stranu, ešte v roku 1989 a neskôr väčšina vzniknutých filmov sú realizáciami predrevolučných scenárov. Kdesi v intervale vymedzenom spomenutými rokmi sa rodí naša kinematografická súčasnosť, ktorá však až do roku 2007 resp. 2009 vyústi do kritického stavu. Zobraziť viac

2D OR 12