Neslávne výročie udalostí z augusta 1968 si pripomenieme viacerými filmami. Atmosféru vtedajších dní zachytávajú dokumenty Čas, ktorý žijeme (1968), Čierne dni (1968) a Tryzna (1969), k obdobiu od konca 40. rokov až po okupáciu Československa v auguste 1968 sa vrátil v snímke Keď hviezdy boli červené (1990) režisér Dušan Trančík a tejto téme sa venujú aj súčasné filmy Okupácia 1968 (2018) a Môj neznámy vojak (2018). V špeciálnej "galerijnej projekcii" (priebežne možný vstup a odchod z kinosály, projekcia krátkych dokumentov v slučke) uvedieme aj unikátne dobové dokumenty Jeseň I, II, III nakrútené sovietskou armádou.
Unikátne dobové dokumenty Jeseň I, II, III nakrútené sovietskou armádou. Vstup voľný. Galerijná projekcia (do kinosály možný voľný vstup priebežne) Zobraziť viac
Dokumentárny film v produkcii slovenského režiséra Petra Kerekesa prináša celkom nový pohľad na tragickú udalosť našich dejín – inváziu armád Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Prostredníctvom piatich príbehov od piatich režisérov sa zamýšľa nad témou individuálnej a kolektívnej pamäti – z perspektívy ruských, bulharských, maďarských, poľských a nemeckých pamätníkov- -okupantov. Každý príbeh je osobitý: ruský je cestou za odpustením, v maďarskom príbehu sa okupácia mení na pokojné prázdninové manévre a žatevnú výpomoc v priateľskom ovzduší slovensko-maďarského pohraničia, poľský príbeh je intímnou sondou konfrontovanou s verejnými prejavmi nesúhlasu s intervenciou, bulharský príbeh o násilnej smrti vojaka a nemecký príbeh o treste za odmietnutie poslušnosti. /zdroj: Art Film Fest/ Zobraziť viac
Film pozoruje posledných niekoľko mesiacov života Jana Palacha. Pozoruje ho na základe dostupných faktických prameňov. Jan Palach nikomu z blízkych o svojom rozhodnutí vopred nepovedal. Ani nenaznačil, že by bol niečoho takého schopný. Vo filme prechádza vzťahom so svoju priateľkou Helenkou, búrlivým študentským životom roku 1968, vzťahom s mamou, zažije študentské brigády v Kazachstane a Francúzsku, chodí do školy, pozoruje a mlčí. Rovnako ako sa od jesene 68 mení verejný život, ráz ulíc aj výrazy ľudí, mení sa aj Jan Palach. Nikto si však nič nevšíma ani jeho dievča ani matka ani jeho spolužiaci. Ešte to ráno si Jan vzal od mamy desiatu, na internáte vtipkoval so spolužiakom a pred odchodom do mesta sa osprchoval. Všedné veci, všedného muža. Kamera po celý čas sleduje Janovu tvár a snaží sa zachytiť v nej okamžiky rozhodnutia, kedy sa z milujúceho syna, oddaného priateľa a citlivého, premýšľajúceho študenta filozofie stala „pochodeň číslo 1“. Zobraziť viac
Film zachytáva časové obdobie konca štyridsiatych rokov až po okupáciu Československa v auguste 1968. Na príbehu váhavého a nesmelého Jožka Brezíka sleduje osudy ľudí - spolutvorcov i obetí morálnej klímy, ktorá sa v Československu udomácnila v päťdesiatych rokoch, aby napriek nádejným vyhliadkam roku 1968 znovu ovládla medziľudské vzťahy. Film uvádzame pri príležitosti 75. narodenín publicistu a scenáristu Eugena Gindla (2. 2. 1944). Zobraziť viac
Dej filmu sa odohráva v malej dedinke, ktorú, ako sa zdá, niekto z diaľky sleduje, bez toho, aby bol on sám videný. Do dedinky prichádza divadelná skupina, aby tu predviedla biblické pašie. Ich predstavenie je prerušené výpadkom elektrického prúdu a medzi obyvateľmi dedinky sa začne z neznámeho dôvodu šíriť panika. Hovorí sa dokonca o evakuácii v železničných vagónoch... Filmové podobenstvo Evalda Schorma bolo bezprostrednou reakciou na okupáciu Československa v roku 1968. Z toho dôvodu bol film uvedený až po páde bývalého režimu. Jeho autor sa premiéry nedožil... Zobraziť viac
Dokumentárny film v produkcii slovenského režiséra Petra Kerekesa prináša celkom nový pohľad na tragickú udalosť našich dejín – inváziu armád Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Prostredníctvom piatich príbehov od piatich režisérov sa zamýšľa nad témou individuálnej a kolektívnej pamäti – z perspektívy ruských, bulharských, maďarských, poľských a nemeckých pamätníkov- -okupantov. Každý príbeh je osobitý: ruský je cestou za odpustením, v maďarskom príbehu sa okupácia mení na pokojné prázdninové manévre a žatevnú výpomoc v priateľskom ovzduší slovensko-maďarského pohraničia, poľský príbeh je intímnou sondou konfrontovanou s verejnými prejavmi nesúhlasu s intervenciou, bulharský príbeh o násilnej smrti vojaka a nemecký príbeh o treste za odmietnutie poslušnosti. /zdroj: Art Film Fest/ Zobraziť viac
Dokumentárny film zachytáva atmosféru politického vzrušenia v období od 14. do 30. marca 1968, keď abdikoval Antonín Novotný z funkcie prezidenta republiky a následne bol 30. marca zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky armádny generál Ludvík Svoboda. Film bol natočený na 16 mm s kontaktným zvukom, bez komentára a hudby. Poprední politickí predstavitelia ako Ludvík Svoboda, Alexander Dubček, Josef Smrkovský, Oldřich Černík, Čestmír Císař, Ota Šik, František Kriegel, Bohuslav Laštovička, Alois Poledňák, Bohumil Lomský, Gustáv Husák a ďalší sú zachytení v bežných rozhovoroch medzi sebou, vzniká mozaika záberov, ktoré vystihujú obraz doby a jej vnútornú vypätú atmosféru. Zobraziť viac
Za filmom Môj neznámy vojak sa skrýva potlačená rodinná história - konkrétne história režisérkinej vlastnej rodiny. Keď ich navštívila na Ukrajine, tak objavila fotoalbumy, v ktorých bola zo starých fotografií nožnicami vystrihnutá jedna postava. Trvalo nejakú dobu, kým sa dopátrala aspoň fragmentov príbehu, ktorý sa jej rodina pokúsila vymazať: Je to príbeh jej prastrýka, jedného z vojakov sovietskych okupačných armád, ktoré vtrhli do Československa v roku 1968. Jej prastrýko nedokázal uniesť svoju vinu a po návrate domov na Ukrajinu spáchal samovraždu. Mohol by to byť príbeh ktoréhokoľvek z mladých vojakov, ktorí stáli na tankoch v auguste 1968 v Československu. Od tohoto inšpiračného bodu sa začala odvíjať režisérkina práca na filme z perspektívy “okupanta,” ktorá si kladie otázky o tom, ako sa ľudská bytosť v mašinérii vojny a globálnych mocenských bojov okupantom stane, a ďalej, aké to pre človeka má dôsledky. Zobraziť viac
Básnik a politik Miroslav Válek (1927 – 1991) bol výraznou osobnosťou, ktorá v uplynulom storočí natoľko poznamenala slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s ňou by znamenalo ponechať bez reflexie jej nezanedbateľnú časť. Dodnes je považovaný za jednu z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a spoločenského prostredia, spojenú s mnohými legendami a kontroverziami. Tvorcovia filmu sa snažia pátrať po koreňoch týchto kontroverzií. Významnú, priam determinujúcu úlohu v jeho životnom príbehu zohrala doba, ktorá poznamenala vývoj celej našej krajiny a osudy všetkých jej obyvateľov. Film je zodpovedným a objektívnym príspevkom k reflexii Válkovej osobnosti. Základným východiskom filmu je Válkov vnútorný rozpor. Rozpor medzi Válkom básnikom a Válkom politikom. Rozpor medzi intímnym a verejnýmt a naopak. Zobraziť viac
Dokumentárny film v produkcii slovenského režiséra Petra Kerekesa prináša celkom nový pohľad na tragickú udalosť našich dejín – inváziu armád Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Prostredníctvom piatich príbehov od piatich režisérov sa zamýšľa nad témou individuálnej a kolektívnej pamäti – z perspektívy ruských, bulharských, maďarských, poľských a nemeckých pamätníkov- -okupantov. Každý príbeh je osobitý: ruský je cestou za odpustením, v maďarskom príbehu sa okupácia mení na pokojné prázdninové manévre a žatevnú výpomoc v priateľskom ovzduší slovensko-maďarského pohraničia, poľský príbeh je intímnou sondou konfrontovanou s verejnými prejavmi nesúhlasu s intervenciou, bulharský príbeh o násilnej smrti vojaka a nemecký príbeh o treste za odmietnutie poslušnosti. /zdroj: Art Film Fest/ Zobraziť viac
Za filmom Môj neznámy vojak sa skrýva potlačená rodinná história - konkrétne história režisérkinej vlastnej rodiny. Keď ich navštívila na Ukrajine, tak objavila fotoalbumy, v ktorých bola zo starých fotografií nožnicami vystrihnutá jedna postava. Trvalo nejakú dobu, kým sa dopátrala aspoň fragmentov príbehu, ktorý sa jej rodina pokúsila vymazať: Je to príbeh jej prastrýka, jedného z vojakov sovietskych okupačných armád, ktoré vtrhli do Československa v roku 1968. Jej prastrýko nedokázal uniesť svoju vinu a po návrate domov na Ukrajinu spáchal samovraždu. Mohol by to byť príbeh ktoréhokoľvek z mladých vojakov, ktorí stáli na tankoch v auguste 1968 v Československu. Od tohoto inšpiračného bodu sa začala odvíjať režisérkina práca na filme z perspektívy “okupanta,” ktorá si kladie otázky o tom, ako sa ľudská bytosť v mašinérii vojny a globálnych mocenských bojov okupantom stane, a ďalej, aké to pre človeka má dôsledky. Zobraziť viac
Básnik a politik Miroslav Válek (1927 – 1991) bol výraznou osobnosťou, ktorá v uplynulom storočí natoľko poznamenala slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s ňou by znamenalo ponechať bez reflexie jej nezanedbateľnú časť. Dodnes je považovaný za jednu z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a spoločenského prostredia, spojenú s mnohými legendami a kontroverziami. Tvorcovia filmu sa snažia pátrať po koreňoch týchto kontroverzií. Významnú, priam determinujúcu úlohu v jeho životnom príbehu zohrala doba, ktorá poznamenala vývoj celej našej krajiny a osudy všetkých jej obyvateľov. Film je zodpovedným a objektívnym príspevkom k reflexii Válkovej osobnosti. Základným východiskom filmu je Válkov vnútorný rozpor. Rozpor medzi Válkom básnikom a Válkom politikom. Rozpor medzi intímnym a verejnýmt a naopak. Zobraziť viac
Dokumentárny film v produkcii slovenského režiséra Petra Kerekesa prináša celkom nový pohľad na tragickú udalosť našich dejín – inváziu armád Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Prostredníctvom piatich príbehov od piatich režisérov sa zamýšľa nad témou individuálnej a kolektívnej pamäti – z perspektívy ruských, bulharských, maďarských, poľských a nemeckých pamätníkov- -okupantov. Každý príbeh je osobitý: ruský je cestou za odpustením, v maďarskom príbehu sa okupácia mení na pokojné prázdninové manévre a žatevnú výpomoc v priateľskom ovzduší slovensko-maďarského pohraničia, poľský príbeh je intímnou sondou konfrontovanou s verejnými prejavmi nesúhlasu s intervenciou, bulharský príbeh o násilnej smrti vojaka a nemecký príbeh o treste za odmietnutie poslušnosti. /zdroj: Art Film Fest/ Zobraziť viac
Dokumentárny film v produkcii slovenského režiséra Petra Kerekesa prináša celkom nový pohľad na tragickú udalosť našich dejín – inváziu armád Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Prostredníctvom piatich príbehov od piatich režisérov sa zamýšľa nad témou individuálnej a kolektívnej pamäti – z perspektívy ruských, bulharských, maďarských, poľských a nemeckých pamätníkov- -okupantov. Každý príbeh je osobitý: ruský je cestou za odpustením, v maďarskom príbehu sa okupácia mení na pokojné prázdninové manévre a žatevnú výpomoc v priateľskom ovzduší slovensko-maďarského pohraničia, poľský príbeh je intímnou sondou konfrontovanou s verejnými prejavmi nesúhlasu s intervenciou, bulharský príbeh o násilnej smrti vojaka a nemecký príbeh o treste za odmietnutie poslušnosti. /zdroj: Art Film Fest/ Zobraziť viac
Za filmom Môj neznámy vojak sa skrýva potlačená rodinná história - konkrétne história režisérkinej vlastnej rodiny. Keď ich navštívila na Ukrajine, tak objavila fotoalbumy, v ktorých bola zo starých fotografií nožnicami vystrihnutá jedna postava. Trvalo nejakú dobu, kým sa dopátrala aspoň fragmentov príbehu, ktorý sa jej rodina pokúsila vymazať: Je to príbeh jej prastrýka, jedného z vojakov sovietskych okupačných armád, ktoré vtrhli do Československa v roku 1968. Jej prastrýko nedokázal uniesť svoju vinu a po návrate domov na Ukrajinu spáchal samovraždu. Mohol by to byť príbeh ktoréhokoľvek z mladých vojakov, ktorí stáli na tankoch v auguste 1968 v Československu. Od tohoto inšpiračného bodu sa začala odvíjať režisérkina práca na filme z perspektívy “okupanta,” ktorá si kladie otázky o tom, ako sa ľudská bytosť v mašinérii vojny a globálnych mocenských bojov okupantom stane, a ďalej, aké to pre človeka má dôsledky. Zobraziť viac
Za filmom Môj neznámy vojak sa skrýva potlačená rodinná história - konkrétne história režisérkinej vlastnej rodiny. Keď ich navštívila na Ukrajine, tak objavila fotoalbumy, v ktorých bola zo starých fotografií nožnicami vystrihnutá jedna postava. Trvalo nejakú dobu, kým sa dopátrala aspoň fragmentov príbehu, ktorý sa jej rodina pokúsila vymazať: Je to príbeh jej prastrýka, jedného z vojakov sovietskych okupačných armád, ktoré vtrhli do Československa v roku 1968. Jej prastrýko nedokázal uniesť svoju vinu a po návrate domov na Ukrajinu spáchal samovraždu. Mohol by to byť príbeh ktoréhokoľvek z mladých vojakov, ktorí stáli na tankoch v auguste 1968 v Československu. Od tohoto inšpiračného bodu sa začala odvíjať režisérkina práca na filme z perspektívy “okupanta,” ktorá si kladie otázky o tom, ako sa ľudská bytosť v mašinérii vojny a globálnych mocenských bojov okupantom stane, a ďalej, aké to pre človeka má dôsledky. Zobraziť viac
ČAS, KTORÝ ŽIJEME Réžia: Vladimír Kubenko, Ladislav Kudelka, Jaroslav Pogran, Otakar Krivánek, Ivan Húšťava ČIERNE DNI Réžia: Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč TRYZNA Réžia: Vladimír Kubenko, Peter Mihálik, Dušan Trančík Výraznejšie spoločenské uvoľnenie po ťažkých 50-tych rokoch nastalo v Československu až v druhej polovici sedemdesiatych rokov. Na politickú situáciu "pražskej jari" bezprostredne reagovali viaceré filmy. Kolektív autorov: Ivan Húšťava, Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Otakar Krivánek, Jaroslav Pogran nakrútil celovečerný dokumentárny film Čas, ktorý žijeme o obrodnom procese v Československu v roku 1968. Sugestívna výpoveď o spoločnosti, defilé politikov, jednoduchých ľudí a záznam historických udalostí od zimy 1967 / 1968 do leta 1968. Tento film bol po roku 1969 v časoch normalizácie zakázaný a uložený do trezoru. Zobraziť viac
Film pozoruje posledných niekoľko mesiacov života Jana Palacha. Pozoruje ho na základe dostupných faktických prameňov. Jan Palach nikomu z blízkych o svojom rozhodnutí vopred nepovedal. Ani nenaznačil, že by bol niečoho takého schopný. Vo filme prechádza vzťahom so svoju priateľkou Helenkou, búrlivým študentským životom roku 1968, vzťahom s mamou, zažije študentské brigády v Kazachstane a Francúzsku, chodí do školy, pozoruje a mlčí. Rovnako ako sa od jesene 68 mení verejný život, ráz ulíc aj výrazy ľudí, mení sa aj Jan Palach. Nikto si však nič nevšíma ani jeho dievča ani matka ani jeho spolužiaci. Ešte to ráno si Jan vzal od mamy desiatu, na internáte vtipkoval so spolužiakom a pred odchodom do mesta sa osprchoval. Všedné veci, všedného muža. Kamera po celý čas sleduje Janovu tvár a snaží sa zachytiť v nej okamžiky rozhodnutia, kedy sa z milujúceho syna, oddaného priateľa a citlivého, premýšľajúceho študenta filozofie stala „pochodeň číslo 1“. Zobraziť viac
