Priatelia archívneho filmu,
hoci sa posledný mesiac roka nesie v duchu príprav na sviatočné obdobie, vo FILMOTÉKE vám aj v tomto čase ponúkame pomerne pestrý program. Hneď začiatkom mesiaca otvárame dlhodobý cyklus Filmová hudba. Muzikológ Jozef Červenka pripravil pre FILMOTÉKU výber z tvorby významných skladateľov, ktorí komponovali filmovú hudbu. V decembri sa zameral na tvorbu Zdeňka Lišku a vybral tri filmy – Marketu Lazarovú Františka Vláčila, Pěnička a Paraplíčko Jiřího Sequensa st. a napokon Medenú vežu Martina Hollého ml. V prvých mesiacoch budúceho roka v rámci tohto cyklu postupne predstavíme ďalších skladateľov, ako boli Jan Klusák či Luboš Fišer.
V decembri si pripomenieme nedožité 90. narodeniny slovenského strihača Maximiliána Remeňa (3. decembra). Remeň pracoval v Slovenskom filme od roku 1956, pričom spolupracoval na viac než 130 hraných filmoch a na stovkách dokumentárnych a spravodajských filmov. Do programu sme zaradili dva filmy, na ktorých Remeň spolupracoval s režisérom Stanislavom Barabášom – Trio Angelos a Tango pre medveďa. Pripomenieme si aj švédskeho kameramana Svena Nykvista (3. decembra – 95. výročie narodenia), ktorý sa celosvetovo preslávil najmä spoluprácou s Ingmarom Bergmanom. Z jeho filmografie sme vybrali film Obeť, na ktorom spolupracoval s ruským majstrom Andrejom Tarkovským. 6. decembra by sa bol dožil 80 rokov český herec Jiří Kodet. Pri tejto príležitosti uvedieme v decembri film Sentiment Tomáša Hejtmánka, inšpirovaný jeho stretnutiami s režisérom Františkom Vláčilom (v rokoch 1997 – 1998 Hejtmánek nahrával rozhovory s Vláčilom a po jeho smrti ich využil práve v tomto filme). Jiří Kodet tu stvárnil Františka Vláčila. 21. decembra si pripomenieme 95. výročie narodenia slovenského herca Ela Romančíka. Premietneme film Pomocník Zora Záhona podľa rovnomenného románu Ladislava Balleka, v ktorom Romančík stvárnil postavu Štefana Riečana. Americká herečka Jane Fondová oslávi 21. decembra 80. narodeniny. V roku 1968 sa objavila v sci-fi komédii Rogera Vadima Barbarella, ktorú budete mať možnosť vidieť na plátne FILMOTÉKY v decembri.
Tento mesiac sa končí prehliadka Nemecká jeseň, ktorá vo FILMOTÉKE prebiehala od septembra. Do pozornosti vám chceme dať hneď viacero titulov. Film Pivná bitka nakrúcal Herbert Achternbusch počas Oktoberfestu 1976, vďaka čomu sa mu doň podarilo dostať viacero autentických reakcií účastníkov festivalu. Kameramanom tohto filmu, ako aj filmov Nosferatu – fantóm noci a Woyzeck Wernera Herzoga, ktoré premietneme v decembri, bol Jörg-Schmidt-Reitwein. O nakrúcaní týchto Herzogových filmov v bývalom Československu rozpráva Schmidt-Reitwein v rozhovore uverejnenom v knihe Nemecká jeseň. V samom závere prehliadky uvedieme film Wernera Schroetera Deň idiotov. Film sa podobne ako uvedené Herzogove filmy nakrúcal čiastočne v bývalom Československu, navyše jeho kameramanom bol Čech Ivan Šlapeta a jednu z chovankýň psychiatrickej liečebne, kde sa odohráva dej filmu, stvárnila slovenská herečka Jana Plichtová (dnes profesorka v Ústave aplikovanej psychológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave). Po projekcii filmu (20. decembra) bude nasledovať diskusia s Janou Plichtovou, ktorú bude moderovať profesor Miroslav Marcelli, vedúci Katedry elektronickej kultúry a semiotiky Fakulty humanitných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe. Prehliadku Nemecká jeseň realizoval Slovenský filmový ústav v spolupráci s Goethe-Institut Slowakei. Záštitu nad podujatím prevzal minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič.
V cykle Očami filmových spravodajcov sa profesor Urc tentoraz bude venovať filmovému umeniu a zostavil výber týždenníkov nazvaný Osem filmov a jedna premiéra. Eva Filová sa zase v cykle Kraťasy z archívu zamerala na výtvarné umenie v programe s veľavravným názvom Sonda do výtvarného umenia. V cykle Majstrovské diela francúzskej kinematografie uvedieme dlhometrážny debut jedného z najvýraznejších tvorcov francúzskej komédie Jacquesa Tatiho Ide, ide poštový panáčik z roku 1949. Film uvádzame v spolupráci s Francúzskym inštitútom na Slovensku.
Na druhú polovicu mesiaca sme pre vás pripravili štvoricu filmov, ktoré sa takpovediac subverzným spôsobom dotýkajú tém tradične spájaných s Vianocami. Tesne pred sviatkami uvedieme film Zapadákov Teda Kotcheffa. Jeho dej sa odohráva počas Vianoc, no toto vonkoncom nie sú „sviatky radosti a pokoja“. Protagonista sa vydáva na pekelnú odyseu naprieč austrálskym vidiekom v snahe uniknúť svojej bezútešnej existencii vidieckeho učiteľa, aby pochopil, že tá vlastne možno ani nie je až taká zlá... V období medzi sviatkami uvedieme aj ostrú satiru skupiny Monty Python Život Briana, dystopické sci-fi jedného z členov skupiny Terryho Gilliama Brazil a kriminálnu komédiu Shana Blacka Kiss Kiss Bang Bang.
Priatelia, dovoľte nám zaželať vám príjemné prežitie sviatkov a úspešný vstup do nového roka. Dúfame, že aj v ňom povedú vaše kroky aj do FILMOTÉKY.
Monumentálna poetická kompozícia s náročnými výtvarnými a významovými podtextami je kongeniálnou interpretáciou rovnomennej Vančurovej predlohy. V čase lúpežných rytierov, prepadávajúcich pocestných na kráľovských cestách, stredovekého násilia a krutosti, boja s vierou v pohanských bohov, krvavej pomsty a vášní, keď ľudský život mal len nepatrnú cenu, sa Marketa z lúpežníckeho rodu Lazara z Obořišťa zriekne pre svoju lásku k Mikolášovi, synovi Kozlíka z Roháčku (ktorého lúpežnícky rod je s Lazarovým v roztržke), lásky k Bohu, ktorému bola zasľúbená. Film uvádzame pri príležitosti 70. narodenín herečky Magdy Vášáryovej (*26. 8. 1948), ktorá vo filme stvárnila postavu Markety. Zobraziť viac
Dramatický príbeh troch priateľov žijúcich osamote a spokojne v horskej chate vo Vysokých Tatrách. Po príchode manželky jedného z nich je dovtedy neohrozené priateľstvo vystavené ťažkým skúškam. Film uvádzame pri príležitosti 85. narodenín herca Štefana Kvietika (nar. 10. 5. 1934), ktorý vo filme stvárnil postavu Joža Beleja. Zobraziť viac
Klasický kriminálny prípad, na ktorého začiatku je mŕtvola nájdená za skorého rána vo vodách Vltavy. Jedná sa o Toufara, ktorý má v chrbte zapichnutý nôž a bol podozrievaný šéfom kriminálky Vacátkom z lúpeže v Legiobanke. Vacátkovi podriadený, detektívi Bouše a Brůžek, sa vydajú navštíviť Toufarovu milenku Annu Kulatú, prezívanú v podsvetí Paraplíčko. Hlavným podozrivým z vraždy sa stáva Pěnička, s ktorým predtým žila, než ho zavreli na tri roky do väzenia. Pěnička má alibi a vyzerá, že „seká dobrotu“... Zobraziť viac
„Roboty bolo veľa. Zachraňovali sme skromný inventár, organizovali, zháňali ľudí. Prvé stretnutie so starými českými priateľmi boli vzrušujúce. To boli základy, na ktorých vyrástla stavba prvého slovenského filmu po oslobodení...“ Takto spomínal Paľo Bielik pri premiére filmu Varuj...! (r. Martin Frič, 1946). Filmoví spravodajcovia boli pri tom. A boli aj pri nakrúcaní ďalších „prvých“ filmov: v zasnežených Tatrách pri Čertovej stene (r. Václav Wasserman, 1948), v ateliéroch pri snímaní Bielej tmy (r. František Čáp, 1948), aj v dekorácii Vlčích dier (r. Paľo Bielik, 1948). O niekoľko rokov opäť navštívili Bielika V piatok trinásteho (1953) a zaznamenali bojové scény z nakrúcania Štyridsaťštyri (1957). Krátke reportáže priniesli aj z práce na filmoch Pole neorané (r. Vladimír Bahna, 1953), Rodná zem (r. Josef Mach, 1953) a Drevená dedina (r. Andrej Lettrich, 1954). A potom z mnohých ďalších. Je to už celý zaujímavý kaleidoskop, no my stihneme pripomenúť len osem a jednu premiéru. A slová majstra Bielika, že ak „chceme od filmu veľa, musíme mu aj veľa dať“. Uvedené budú vydania Týždňa vo filme č.: 18/1947, 4/1948, 47/1948, 38/1953, 20/1954, 17/1957. Zobraziť viac
Herbert ukradne policajnú uniformu a vydá sa medzi davy návštevníkov povestného Oktoberfestu. Tým kradne praclíky či upíja z piva, čo u nich, pochopiteľne, vyvoláva zmiešané reakcie. V pätách sú mu jeho manželka a policajt, ktorému Herbert ukradol uniformu... Film sa nakrúcal počas skutočného Oktoberfestu v roku 1976 a tak (minimálne niektoré) reakcie ľudí na Herbertovo počínanie, ktoré vo filme sledujeme, sú autentické. Zobraziť viac
Psychologická dráma z cirkusového prostredia, zachytávajúca životné osudy klauna Baxu a jeho dvoch synov. Trojica artistov neustále zdokonaľuje svoje číslo, ktoré má kľúčové miesto v programe cirkusu Centrál. Nečakaným zranením mladšieho syna Vojta sa však ich predstavenie rozpadá. Po tomto nešťastí ani všestranné úsilie otca nedokáže trio udržať. Tragickú situáciu napokon rieši sám Vojto, ktorý si nachádza vlastný, svojský spôsob opätovného zaradenia sa do života. Film uvádzame pri príležitosti 100. výročia narodenia kameramana Karla Kršku (6. 9. 1920 – 3. 6. 1989). Zobraziť viac
Nosferatu – symfónia hrôzy Friedricha Wilhelma Murnaua nie je priamočiara adaptácia Draculu od Brama Stokera. Tvorcovia filmu nemali vysporiadané autorské práva a tak hoci sa inšpirovali Stokerovým románom, spravili oproti nemu viacero viac či menej zásadných zmien a úprav. Tak isto Herzogov Nosferatu nie je priamočiarym remakom Murnauovho filmu. Režisér však považoval za dôležité nadviazať kontakt aj takýmto spôsobom s generáciou starých otcov. V Herzogovom filme možno badať vplyvy romantizmu (obrazy krajín ponorených do hmiel či osamelej postavy na pozadí masívnej skalnatej hory). Film sa čiastočne nakrúcal aj v okolí Červeného Kláštora. + PREDNÁŠKA Herzog a kinematografia (Juraj Oniščenko) Filmy, ktoré majú auto-referenčný charakter, teda také, ktorých predmetom je film samotný, patria podľa niektorých teoretikov k najzaujímavejším fenoménom. Werner Herzog sa podobne ako ostatní autori nového nemeckého filmu, vo svojej tvorbe vyrovnáva s dvomi veľkými kinematografickými problémami. Jednak je to problém komerčnosti filmu a umenia celkovo reprezentovaný reflexiou Hollywoodskej kinematografie. Druhým veľkým kinematografickým problémom je problém minulosti, teda histórie kinematografie, ktorú reprezentuje najmä nemecký expresionizmus. Najinšpiratívnejší režisér, ku ktorému sa najviac hlásia autori nemeckého nového filmu je Friedrich Munrau. Nereaguje na neho len Herzog, hoc ten najvehementnejšie, ale napríklad aj Wenders vo filme Stav vecí, a koniec koncov všetci signatári Oberhausenského manifestu z roku 1962 sa hlásia k odkazu nemeckej povojnovej nemej kinematografie. Nosferatu je svojím fantaskným námetom na jednej strane najvzdialenejším filmom od dokumentaristickej línie Herzogovej kinematografie. Na druhej strane, zdá sa, že obraz monštra, ktorým je upír sa priam personifikuje najvnútornejšie Herzogove presvedčenie o prírode. Filmový kabinet organizujeme v spolupráci s Goetheho inštitútom. Fotografie k filmu poskytol © Werner Herzog Film. Zobraziť viac
Skupina ľudí príde na návštevu do honosného sídla, všetci sú spoločensky oblečení. Služobníctvo odišlo, v dome ostal len majordóm. Po večeri, ako sa večer vyvíja, by niektorí už aj chceli odísť – no nedá sa. Hostia sa z neznámej príčiny nevedia dostať z miestnosti, kde sa nachádzajú. Čas plynie, hodiny sa menia na dni... Hostia sa postupne začínajú odhaľovať – predovšetkým spoločensky. Už sa neschovávajú za maskami, ktoré si zvyčajne nasadzujú v spoločnosti, na povrch sa derú ich najskrytejšie túžby, ale aj temné pudy. Buñuelov film je ostrou satirou a výsmechom buržoáznym inštitúciám (v tomto prípade rodiny a celej spoločnosti), pokryteckej morálke a hodnotám. Zobraziť viac
Najhorší zvuk, ktorý môžete počuť v raji, je zaklopanie na dvere. Jennifer Lawrence a Javier Bardem hrajú v thrilleri matka! manželský pár. Ich idylické spolužitie v krásnom dome v lone prírody naruší príchod nezvaných hostí, ktorých počet neustále narastá. Jeden z najoriginálnejších filmárov súčasnosti, Darren Aronofsky (Čierna labuť, Rekviem za sen) natočil nezaraditeľný a originálny thriller, ktorý svojich divákov prekvapí, aj keď budú akokoľvek pripravení. Na matku! sa podľa režiséra pripraviť nedá.
"Tento film sa dá len ťažko zaradiť do ľubovoľného žánrového boxu. Inšpiráciu som čerpal z novinových titulkov, ktoré nás dennodenne desia, ovplyvnilo ma aj neustále pípanie upozornení na smart telefónoch alebo dlhý výpadok elektriny počas hurikánu Sandy. Ak by to bol kuchársky recept, nikdy by som ho nemohol presne zrekonštruovať. Ale viem, že sa mi podarilo zmiešať drink, ktorý musíte vypiť na ex," hovorí Aronofsky.
Jennifer Lawrence hrá vysnenú partnerku každého umelca. Svojmu básnikovi je nielen múzou, ale sama zvláda aj všetky praktické otázky súvisiace s ich životom v honosnej vile mimo civilizácie. "Zamilovať sa môže byť desivé. Byť zraniteľný? Hrozné. Snažiť sa všetko ustáť? Tiež hrozné, " popisuje Jennifer Lawrence emocionálne jazdu, ktorá jej postavu čaká, keď na ich dvere začnú klopať zástupy divných ľudí, ktorí postupne ničia všetky jej doterajšie istoty. "Niektoré filmy sú vlažné, niektoré škandalózne horúce. Tento je ako Rímska sviečka. Ako výbuch. Je to filmová revolta, " dodáva oscarová herečka.
Alexander žije na samote v prepychovom dome so svojou rodinou uprostred nehostinného ostrova. Do intenzívneho nekľudu ho dostanú čudesné zvuky začínajúcej sa atómovej vojny značiacej koniec ľudstva. Pre lásku k rodine a odvráteniu hrôz je schopný obetovať čokoľvek – majetok, súdnosť, dokonca celý svoj doterajší život. + PREDNÁŠKA: ANDREJ TARKOVSKIJ (Juraj Oniščenko) Filmografiu Andreja Arsenjeviča Tarkovského tvorí len sedem filmov. Tie sú však natoľko previazané, že kritici navrhujú interpretovať Tarkovského tvorbu ako jediný film, ktorý sa začína v dlhometrážnom debute Ivanovo detstvo obrazom dieťaťa pri strome a končí rovnakým obrazom vo filme Obeť (nakrútenom o dvadsaťštyri rokov neskôr). Nepreniknuteľnosť Tarkovského diela je zapríčinená predovšetkým tým, že autor rozpracoval vo svojich filmoch tie najzložitejšie motívy a témy. Všetkým predchádza motív času, ktorý zakladá nielen formálny prístup ku kompozícii záberu a výstavbe obrazu, ale je aj východiskom pre hodnotové ukotvenie tvorby v pamäti a jej morálnej stránke - svedomí. Zobraziť viac
Súdobá satira na turistický ruch a honbu za devízami. Riaditeľ zoologickej záhrady sa pokúša predať na odstrel zahraničnému turistovi chorého medveďa, aby tak získal valuty na ďalšie exempláre. Film uvádzame pri príležitosti 100. výročia narodenia Ivana Bukovčana. Zobraziť viac
V rokoch 1976 až 1990 vyrobil Spravodajský film 180 publicistických mesačníkov s názvom Sonda. Sledovali záujmovú a klubovú činnosť mládeže, prípravu na povolanie, kultúru, šport, pracovné úspechy aj spoločenské problémy. Premietnuté budú filmy: Sonda. 5/1979. Galéria dieťaťa, Sonda. 12/1979. Kde bolo, tam bolo, Sonda. 12/1981. Prečo?, Sonda. 8/1985. Dialóg s časom, Sonda. 12/1988. Premeny dreva, Sonda. 5/1989. Tradícia, talent, tvar. Zobraziť viac
Adaptácia rovnomenného zachovaného fragmentu divadelnej hry Georga Büchnera. Vojak Franz Woyzeck má nemanželské dieťa so svojou milenkou Marie. Snaží sa oboch zabezpečiť, no jeho gáža nie je príliš vysoká. Woyzeck sa zapojí do svojského medicínskeho experimentu: doktor mu naordinuje diétu pozostávajúcu výlučne z hrášku. Po troch mesiacoch, keď Woyzeck konzumuje len hrášok, doktor pozoruje dôsledky. Woyzeck sa však len s ťažkosťami vysporiadava s týmito okolnosťami a postupne ho zachvacujú hrozivé vízie... Zobraziť viac
Film inšpirovaný stretnutím s režisérom Františkom Vláčilom (1924-1999). Režisér Vláčil zomrel skôr, než mladý režisér Hejtmánek stihol o ňom nakrútiť dokument. Po rokoch sa vrátil k nahrávkam, ktoré vznikli počas ich stretnutí a režisérove slová vložil do úst Jiřího Kodeta, ktorý stvárnil starého, schátraného filmára. Ten spomína na minulosť a hovorí o princípoch filmovej tvorby i o rôznych okolnostiach vzniku svojho diela. Bez zábran hovorí i o súkromnom živote, alkohole, ženách, chorobách a o dobe, v ktorej žil. Jeho slová dopĺňajú súčasné zábery na miesta kde vznikali Vláčilove filmy a rozhovory s ich protagonistami. Film uvádzame pri príležitosti 95. výročia narodenia režiséra Františka Vláčila (19. 2. 1924 – 27. 1. 1999). Zobraziť viac
Mária Braunová sa vydá počas druhej svetovej vojny, v roku 1943, a jej manžel narukuje deň po svadbe. Po skončení vojny je vyhlásený za nezvestného, no Mária stále verí v jeho návrat. Stretáva však Billa a otehotnie... Fassbinder v tomto filme precízne portrétuje nielen protagonistku rozprávania (Hanna Schygulla bola za svoj herecký výkon ocenená v roku 1979 na Berlinale), ale zároveň dôkladne vykresľuje aj situáciu Nemecka v povojnových časoch. Zobraziť viac
Film Barbarella je spracovaním komiksovej predlohy autora Jean-Claude Foresta. Režisér Roger Vadim v tomto filme pokračuje vo svojej línii vytvárania eroticky nabitých hrdiniek. Tentokrát v bizarnom vymyslenom svete budúcnosti s rovnako bizarnými dobrodružstvami. Barbarella tu musí bojovať proti šialenému vedcovi Durand Durandovi, a aby zachránila svet, využíva svoje ženské zbrane. Zobraziť viac
Vo filme Ide, ide poštový panáčik Tati rozvinul svoj krátky film Škola poštárov (1947) do celovečernej podoby. Stretávame sa s francúzskym poštárom pod vplyvom amerikanizácie. Do mesta, tak ako každý rok, zavítal jarmok. Okrem iných atrakcií prišlo aj pojazdné kino. Poštár François sa po zhliadnutí filmu o amerických poštároch rozhodne vykonávať svoju každodennú prácu kvalitnejšie. Efektívnejšie. Modernejšie. Jednoducho po americky. Zobraziť viac
Dramatický príbeh malomeštiackej rodiny Kubišových, ktorej členovia pokiaľ už priamo nekolaborujú s Nemcami, túžia aspoň prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja, ktorý bojuje s partizánmi. Filmová adaptácia rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša. Zobraziť viac
Dramatický osud slovenského mäsiara, bývalého odbojára a poctivého človeka, ktorý po vojne prevezme na južnom Slovensku veľké prosperujúce mäsiarstvo bývalého kolaboranta. Prevezme s ním aj pomocníka Volenta, ktorého nečestné praktiky prinesú síce rodine bohatstvo, ale aj morálny rozvrat. Filmová adaptácia rovnomenného románu Ladislava Balleka. Zobraziť viac
Metafyzická úvaha o tom, čo to znamená byť človekom, o láske, detstve, ale aj o pamäti mesta a o rozdelenom Berlíne v období tesne pred pádom Berlínskeho múru. Dvaja anjeli pozorujú z výšky obyvateľov veľkomesta a načúvajú ich trápeniam ale aj radostiam. Ale čo keď jeden z nich zatúži po tom, vnímať svet ako človek? Wenders venoval svoj film o padlých anjeloch trom veličinám svetovej kinematografie (padlým anjelom, ako sú označení vo filme) – Jasudžirovi Ozuovi, Françoisovi Truffautovi a Andrejovi Tarkovskému. Zobraziť viac
Deň idiotov rozpráva o mladej žene, ktorá je internovaná v psychiatrickej liečebni. Carole je konfrontovaná s ostatnými obyvateľkami liečebne a s tamojším režimom na rôznych úrovniach. Werner Schroeter ponúka pomerne explicitný a detailný pohľad na fungovanie inštitúcie a správanie (psycho-fyzické prejavy) žien v nej. Film bol nakrútený podľa novely Dani Horákovej a nakrúcal sa aj v bývalom Československu; kameramanom bol Ivan Šlapeta a v úlohe jednej z chovankýň ústavu sa objavila aj slovenská herečka Jana Plichtová. Po filme bude nasledovať diskusia s pani Plichtovou, ktorú bude moderovať profesor Miroslav Marcelli. Zobraziť viac
Začiatok vianočných prázdnin. Mladý, distingvovaný učiteľ John Grant sa už nevie dočkať, kedy vypadne zo zapadákova, kdesi hlboko v austrálskom vnútrozemí a konečne si užije civilizovaný svet v hlavnom meste. Vlastným pričinením zostane zaseknutý v malom baníckom mestečku Bundanyabba, kde sú všetci priateľskí. Až príliš. Postupne, pod vplyvom okolností a piva sa z civilizovaného človeka, ktorý je presvedčený že je lepší ako miestni stáva iba zhluk základných funkcií. Pozostatky jeho civilizovanosti mu limitujú možnosti prežitia, no na strane druhej nedovolia mu zomrieť. Film dekonštruuje koncept kultúrneho idiomu „Australian mateship“. Zobraziť viac
Jedna z adaptácií klasického Hugovho románu, v tomto prípade v réžii Roberta Hosseina a s charizmatickým Linom Venturom ako Jeanom Valjeanom. Film bol nominovaný na viacero Cézarov, no uspel len v kategórii herec vo vedľajšej úlohe (Jean Carmet). Zobraziť viac
Biblická fraška o nedobrovoľnom Mesiášovi Brianovi, ktorý je omylom považovaný za Spasiteľa a skončí na mučeníckom kríži je najčistejšou esenciou humoru slávnej britskej komediálnej skupiny Monty Python. S entuziazmom, chuťou a radosťou vytvorené excentrické dielo, postavené hlavne na parafrázovaní bájoslovných mýtov, karikovaní spoločenských tradícií a na parodickom výklade dejín s množstvom skvelých gagov, načrtáva absurdne vernú a drzú paralelu k Ježišovmu osudu. Prednáška riaditeľa Národného kinematografického centra Rastislava Steranku na tému "Monty Python: Anarchia, chaos a verejnoprávna televízia" sa uskutoční pred projekciou filmu Život Briana o 18:00 v K2. Vstup na prednášku je voľný. Obmedzený počet nulových vstupeniek je možné zakúpiť online; alebo na pokladni kina. Zobraziť viac
Trpký i ironický príbeh o malom úradníčkovi, ktorý uviazol uprostred dystopickej byrokratickej mašinérie jednoznačne vyviera z diel Franza Kafku a Georga Orwella. Terry Gilliam tu prostredníctvom surreálnych postupov a absurdna pomenúva problém modernity, ktorá vytrhla človeka z jeho koreňov a vrhla ho do anonymného, sivastého sveta technológií, depresívnej architektúry, neustálej kontroly a nezmyselných byrokratických úkonov. Sam Lowry tu sníva svoj sen o živote mimo technológií so ženou svojich snov. S prekvapením zisťuje, že je skutočná a má meno Jill. Ako to už v podobných príbehoch býva zvykom, v tomto svete nie je nič také, ako sa na prvý pohľad zdá. Každý jeden človek, každý úkon v tomto obrovskom meste bez zelene a súkromia podlieha dôslednej manipulácii. Aj napriek tomuto tragickému jadru však Brazil stále zostáva svojráznou, surreálnou a štylisticky podmanivou satirou, ktorá v sebe ukrýva čierny, absurdný a spoločensko-kritický humor Monty Pythonovcov. Zobraziť viac
Harry je v podstate slušný chlap. Je síce bezvýznamný zlodejíček, no chce konať správne... Len nevie, ako na to. Jedného dňa sa však jeho šťastie obráti. Ani sám nevie ako, no zrazu sa ocitne na filmovom konkurze a vzápätí v lietadle do Los Angeles. Tu ho dajú na starosť tvrdému súkromnému detektívovi Parrymu van Shriekovi, ktorý ho má čo najlepšie pripraviť na úlohu vo filme. Veci sa začnú zamotávať vo chvíli, keď sa im do cesty pripletie Harmony, ktorá potrebuje pomoc s vyriešením "samovraždy" svojej sestry. Zrazu sa objavujú (a miznú) mŕtvoly, na povrch sa dostávajú dobre strážené rodinné tajomstvá a čo sa začalo ako výlet do LA sa zrazu stáva hrou o prežitie. Zobraziť viac
